Aktuality, História,

Andrej Fursov: Kosť v hrdle svetovej elity. Na čom je založený strach Západu z Ruska

---

 

Druhá vec je, že prakticky nemáme prirodzené hranice, sme otvorení z juhu, z východu, zo západu, a preto sme sa vždy snažili, aby naše hranice boli čo najďalej. V tomto ohľade mal sir Arnold Toynbee úplnú pravdu, keď povedal, že aj ruská expanzia má obranný charakter. Ďalší veľmi dôležitý faktor našich dejín spočíva v špecifikách našej moci, ostro sa líši od moci na Východe aj na Západe. Historicky je teda táto moc v našich dejinách hlavná, je nad zákonom, nad cirkvou.

 

To neznamená, že ich utláča, ale znamená to, že je najdôležitejšia, vyplývalo to z potreby mobilizovať sa pre neustále vojny, ktoré s nami viedli naši susedia, a po druhé, rozvíjať obrovské územie. Napokon, sme pôvodne pravoslávna civilizácia, ale naše pravoslávie sa veľmi organicky, v istom bode spojilo s tým, čo mu predchádzalo, s védskym náboženstvom. Konkrétne až do polovice 17. storočia nemalo pravoslávie formulku “služobník Boží”, ale “potomok Boží” – tá pochádza z védskeho náboženstva, pretože potomok Boží, pretože oslavujeme svojich bohov, sme ich potomkami. Potom to odišlo. To je pravoslávie, ktoré nás ostro odlišuje aj od katolíckeho Západu, aj od protestantského Západu, aj od islamu, čiže celý komplex znakov, ktoré nás zásadne odlišujú od Východu aj od Západu. Navyše, podľa viacerých parametrov sú si Východ a Západ podobnejšie ako Rusko.

 

Predovšetkým sú si podobné z hľadiska organizácie moci. Moc na Západe aj na Východe je obmedzená, či už ide o Čínu s jej východným despotizmom alebo Francúzsko s jeho absolutizmom. Autokracia je v podstate neobmedzená moc, neznamená to, že si môžem robiť, čo chcem, ale autokracia je na vrchole. A reprodukuje sa nielen v autokracii, aj KSSZ bola nad zákonom, neznamená to bezprávie, ale znamená to veľmi jasnú podriadenosť. Ani na Východe, ani na Západe to tak nebolo. Nehovorím o tom, že Východ aj Západ nám ukazujú veľmi vysoko produktívne poľnohospodárstvo. Či už je to Anglicko, kde bola úroda 6 až7, Čína alebo India s ich dvoma žatvami ročne. U nás je to inak, mali sme výnosy 3 až 4, a tak sme mali pomerne skromnú ekonomickú základňu, museli sme to kompenzovať všeličím iným. Okrem toho sme mali veľmi krátke obdobie poľnohospodárskych prác v strednom Rusku.

 

Od polovice mája do polovice septembra, a to rozvíjalo veľmi zvláštnu psychológiu práce, koncentráciu nárazového úsilia v krátkom období a potom oddych. Západniari a východniari to vnímajú ako lenivosť a špekulujú o ruskej lenivosti. V žiadnom prípade to nie je lenivosť, je to osobitný pracovný rytmus, to znamená, že aj v pracovnom rytme sa líšime od Východu a od Západu. A táto, mimochodom, psychológia sa formuje v správaní ruského človeka nielen v mierovej práci, ale aj vo vojenskej práci, preto, povedzme, Nemci vyhrávajú všetky bitky, okrem tej hlavnej, rozhodujúcej. Rusi môžu prehrávať, koľko chcú, ale v rozhodujúcej bitke víťazia.

 

Niekedy sa hovorí, že Rusko je niečo medzi Západom a Východom. Nie, podľa mnohých parametrov Rusko stojí proti Východu aj Západu, to je zvláštnosť našej historickej udalosti, za ktorú treba bojovať, bojovať, pretože historická svojbytnosť je to, čo vytvára dušu národa.

 

“A. Vežbická vyzdvihuje pojmy “duša”, “osud” a “túžba” ako základné pre ruskú kultúru. A. A. Zalizňak, I. B. Levontina a A. D. Šmeľov navrhujú pojmy “rozľahlosť”, “vôľa”, “vzdialenosť” a “túžba” ako najvýznamnejšie pojmy ruskej kultúry. V zozname kultúrnych konštánt v Slovníku ruskej kultúry J. S. Stepanova sa nachádza aj “útulnosť”.” Natália Čudová.

 

Rozhovory o spoločných hodnotách so Západom predstavujú (od smutnej spomienky na Gorbačovovu “koncepciu paneurópskeho domu”, kam v skutočnosti ani ZSSR, ani Ruská federácia nesmeli a nesmú ísť) skôr akciu na zakrytie nejakej základnej operácie. Základná operácia je zrejmá: začlenenie značnej časti postsovietskych vládnucich skupín do svetovej kapitalistickej triedy takým či onakým spôsobom. Hlavným záujmom značnej časti postsovietskych vládnucich skupín je “pripojiť sa k buržoázii”. Ide o základnú operáciu, ktorá už zlyhala. Človek by musel mať veľmi slabé znalosti o svetovej kapitalistickej triede a najmä o jej západnom segmente, ktorý má za sebou niekoľko storočí histórie, aby veril, že to môže byť inak.

 

Krycia akcia je pokusom presvedčiť seba a ostatných, že existujú nejaké spoločné hodnoty, ktoré samy o sebe nič nezaručujú. Immanuel Wallerstein raz poznamenal: “Hodnoty sú veľmi pružné, keď ide o moc a zisk.” Takže aj keby sa hodnoty západnej Európy a Ruska zhodovali (o čom veľmi pochybujem), nemuselo by to nevyhnutne znamenať spoločné záujmy. Jedným z najúspešnejších krokov Západu, jeho anglosaského jadra, v historickom zápase posledných dvoch storočí bolo, že jeho ideológovia presvedčili celý (alebo takmer celý) svet, že Európa a Západ sú jedno a to isté. Tí, ktorí tomu v Rusku uverili a považovali sa za antizápadniarov, sa začali klasifikovať aj ako antieurópania.

 

Západná civilizácia je permanentnou krízou základov ľudskej existencie a existuje len vďaka vykorisťovaniu jedných druhými. Jedenáste storočie je začiatkom celoeurópskej krízy všetkých aspektov agrárnej civilizácie – ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, politickej. Preľudnenie, mestské a obchodné revolúcie. Križiacke výpravy, gvelfovia proti gibellínom, gotika. Na pozadí Osmanov, ktorí v 15. storočí zablokovali veľkú hodvábnu cestu, hľadanie západnej cesty do Indie, éra veľkých geografických objavov a pokusov o “oživenie” najprv antiky, potom kresťanstva v podobe protestantizmu, reformácie, kolonializmu, buržoáznych revolúcií, v podstate opakovanie neskorej antiky. Vykorisťovanie najprv svojich proletárov a kolónií. Systém je však vnútorne nestabilný a krízu spolu s nadbytočným obyvateľstvom a tovarom vyvážajú na perifériu, odkiaľ čerpajú suroviny a otrokov, čo ďalej zvyšuje nestabilitu a vyvoláva miestne a svetové vojny…. s postupnou liberalizáciou všetkých aspektov európskeho života v dôsledku rozdielu potenciálu medzi rozvinutým Západom a tradičným nezápadom. Rusko nemalo kolónie, ale bolo nútené udržiavať technickú úroveň svojej existencie, využívať vlastné vnútorné ľudské a prírodné zdroje, aby malo silnú armádu a priemysel schopný obrany, čo ho vtiahlo do svetového systému a rozkladalo ruskú identitu. A keďže už neexistuje žiadna periféria, Západ nemá kam inam vyvážať svoju krízu než do Ruska a Číny.

 

Európa a Západ, európska civilizácia a západná civilizácia sú v skutočnosti rozdielne javy. Európska civilizácia historicky existuje vo viacerých variantoch: antická, západná (ktorá sa zo stredovekej franskej zmenila na západnú v buržoáznom zmysle), ruská (ktorej transformovaná podoba bola sovietska). Ruský historický subjekt je európskym subjektom, ktorý ovládol eurázijský priestor. Za všetkými falošnými obvineniami západných špičiek voči Rusku sa skrýva, ak odlúpnete šupky, strach z jedinej nezápadnej krajiny, ktorá nielenže neľahla pod kapitalistickým Západom ako kolónia či polokolónia, nielenže mu úspešne vzdorovala, ale štyri storočia ho porážala a v dvadsiatom storočí vytvorila alternatívny svetový systém ku kapitalizmu – systémový antikapitalizmus.

 

Rusi nie sú Západ, ale zároveň Európania (iní Európania) vytvorili alternatívnu európsku kultúru k Západu, založenú na ruských hodnotách. Ktosi správne poznamenal, že ak sa hrdinovia západných spisovateľov prvého radu (Balzac, Dickens, Zola) zaoberajú peniazmi a kariérou, tak hrdinovia ruských spisovateľov prvého radu (Tolstoj, Dostojevskij) sa zaoberajú zmyslom života a morálnymi otázkami. Rusko je iná kresťanská Európa ako Západ, iná Európa, ktorá sa rozšírila do celej severnej Eurázie a žije podľa vlastných pravidiel.

Andrej Fursov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok