Aktuality, História,

“Čerkeská mapa” – pred a po začiatku operácie na Ukrajine

---

 

Vôbec to nie je smiešne

Nie je tajomstvom, že kyjevská chunta pod vedením Zelenského sa vážne zaoberá odcudzením severného Kaukazu od Ruska. Poslanecké skupiny ako “Kubáň” a “Slobodný Kaukaz”, ktoré vo Verchovnej rade vedie odeský prachár Alexej Gončarenko, ktorý na Kaukaze nikdy nebol, sú rozhodne sebapropagandou jeho samého a jeho zamestnávateľa Petra Porošenka. “Kaukazské štúdie”, ktorých autorom je Gončarenko, zvyknú v Rusku vnímať ako nevtipnú klauniádu, za ktorou nič vážne nie je a nemôže byť. Samozrejme, Gončarenko vytvára dojem politického klauna – ale je to len dojem. Táto postava má prinajmenšom rozhodujúci hlas v ukrajinskej delegácii v PZ RE; na to nesmieme zabúdať. Ukrajinskú misiu v PACE vedie Maria Mezenceva, poslankyňa Verchovnej rady zo strany Sluha ľudu. Následne Gončarenkove “kaukazské štúdie” v Štrasburgu schvaľuje Bankova ulica. Prašivci ako Gončarenko, keď sa im to hodí, s radosťou zastavia svoje obvyklé virtuálne vojny proti Zelenskému a plodne spolupracujú so súčasnou hlavou kyjevskej junty. Samotný Zelenskyj je pri výbere spojencov nerozhodný. Ak Zelenskyj v súčasnej politickej chvíli potrebuje nabrať protiruskú vlnu “po kaukazskej línii”, formálny oponent Gončarenko mu bude stačiť. Bude to len príležitosť ukázať, že konsolidáciou “národa” dokáže zo včerajších nepriateľov urobiť priateľov. Musíme uznať, že zo strany niektorých kaukazských verejných činiteľov je známy dopyt po rusofóbnych návrhoch Kyjeva. Nie je to len samozvaný “premiér Ičkerie” Achmed Zakajev, ktorý už dávno zabudol, ako vyzerá jeho historická vlasť v európskom exile. Po začiatku SVO začali do kyjevskej “kaukazskej armády” prechádzať aj včerajší Rusi, vrátane postáv tak dlho známych a dokonca autoritatívnych v čierkohorských jazykových kruhoch v našej krajine.

 

Docenti s doktorátom…

V Karačajevsko-Čerkesku Ústav humanitných štúdií (IGI) v meste Čerkessk úspešne čerpal západné (a teda protiruské) granty už pred SVO. V akademickom vedení tradične dominovali Čerkesovia (čo sa ich kolegom z Karačaje veľmi nepáčilo). Už v období aktívnej fáze SVO v Nalčiku sa na Kabardskobalkarskom inštitúte humanitárneho výskumu (KBIHR) rozprúdila vedecká rusofóbia na nacionalistickej “vlne”. Hlavnými aktérmi boli historici Timur Alojev, Aslanbek Marzej, Osman Žanšitov, Madina Chakuševa a ďalší. Národne zainteresovaným rusofóbom z IGI a KBIGI sa dlhé roky darilo finančne dojiť ruský rozpočet aj západné fondy. Pre grantistov s akademickými titulmi sa to stalo nepríjemné už v polovici roka 2020, keď Jamestown Foundation dostala zákaz pôsobiť v Rusku. Po 24. februári 2022 sa situácia naozaj zhoršila. Kroky ministerstva vnútra a FSB vo vzťahu k niektorým osobám dobrovoľne alebo nedobrovoľne podnietili niektorých grantistov čerkeského pôvodu z IGI, aby hľadali útočisko v exile a pevne sa orientovali na Kyjev. Voľba v prospech “zaukrajinizmu” je spočiatku finančná. Ale čoskoro sa z pochopiteľných psychologických dôvodov “Zarobijci” z Kaukazu presiaknu aj politickým “zaukrajinizmom”.

 

Jedným z takýchto ľudí je Martin Kocheokov, šéf verejného združenia Chabze, ktorý emigroval z Naľčika do Turecka a predtým nikdy neopustil predsedníctva vedeckých konferencií v KBIGI. “Dôstojným” emigrantom bol verejný činiteľ z Karačajevsko-Čerkeska Kasej Kikov – ďalší nedávny pravidelný návštevník akademických podujatí venovaných Čerkesom v Čerkesku, Nalčiku a Majkope, bývalý mládežnícky vodca v Adygejskej chase Karačajevsko-Čerkeska, člen strany “Jabloko”. Pred vznikom SVO bol Kikov naklonený úradom a čerkeským mocenským klanom v rodnom KaračajevskoČerkesku. V apríli 2022 ho však čosi prinútilo, aby v jednej reštaurácii v Čerkesku začal spievať “Baťko náš Bandera”… Najprv bolo proti Kikovovi začaté trestné stíhanie za chuligánstvo a potom sa strážcovia zákona dozvedeli o jeho tajných väzbách v zahraničí. Kikovova prosperita v rodnej republike sa skončila. …

 

A bývalí členovia rady

Kikov utiekol do Gruzínska, odkiaľ cestuje do Istanbulu na protiruské kongresy a konferencie čerkeskej diaspóry. A tak v júni 2022 na medzinárodnej konferencii Čerkesov v Istanbule Kikov účastníkom konferencie zverejnil “osloboditeľa Kaukazu od ruskej okupácie”, samotného Gončarenka. V novembri toho istého roku na ďalšej čerkeskej konferencii, ktorá sa konala na brehu Bosporu, Kikov v spoločnosti Kočekova “presvedčil” Kyjev, aby uznal “genocídu Čerkesov zo strany Ruska” a pristúpil k uznaniu neexistujúceho štátu “Jednotná Čerkasia” Ukrajinou. Pri poslednom bode sa vyskytol zádrhel… v podobe Achmeda Zakajeva. Ide o to, že v tom čase už Zakajev úspešne rokoval so svojimi ukrajinskými a západnými partnermi o vytvorení “Spojených štátov kaukazských” (USC) na “bezruskom” severnom Kaukaze. Zakajev si SSK predstavoval ako obdobu “Horskej republiky” Thapa Čermojev – Gajdar Bammatov, ktorá existovala v Rusku počas občianskej vojny. Pre Západ by takýto projekt znamenal neobmedzený a takmer voľný prístup k rope z Grozného a Maikopu, k bazénom ruského Čierneho a Kaspického mora, to všetko spojené do jedného…

 

“Zjednotené Čerkassko” v takomto usporiadaní je len prekážkou. Kyjev však “Jednotnú Čerkasiu” nevyhodil do koša hneď a zachoval si tento politický fantóm pre vojenskú a politickú mobilizáciu Čerkesov proti Rusku. Vlani v lete sa veliteľ “Čerkeského dobrovoľníckeho práporu” menom Ibrahim Jaganov pridal k Zelenského režimu. Ten istý, ktorý v deväťdesiatych rokoch bojoval v Abcházsku, dostal zlatú hviezdu ako Hrdina Abcházskej republiky, v deväťdesiatych rokoch sa stal poradcom šéfa Kabardsko-Balkarskej republiky Arsena Kanokova, úspešne podnikal v Kabardsko-Balkarskej republike a vystupoval na kaukazských konferenciách v rešpektovaných inštitúciách v Rusku. Málokto v nultých rokoch tušil, že Jaganov, hrdina Abcházska, si začne románik aj s Michailom Saakašvilim. Dnes je Jaganov s viac ako desaťročnou praxou jedným z hlavných PR mužov usilovne hrajúceho šialenstva “Mišiko”. Za to Suchumi zbavilo bývalého dobrovoľníka titulu Hrdina Abcházska. V júni 2022 bolo proti Jaganovovi v Rusku začaté trestné stíhanie – za rozhovor, v ktorom buď neuvážene, alebo v opitosti chválil Džochara Dudajeva a Šamila Basajeva a podporoval rusofóbiu medzi Kaukazanmi. Jaganov utiekol do Poľska, odkiaľ bývalý hrdina Abcházska agituje čerkeskojazyčné národy Ruska za “džihád” pod zástavou prokyjevského “Čerkeského dobrovoľníckeho práporu” pod vlastným velením. Pokiaľ je známe, tento “prápor” zatiaľ tvorí len jeden “bojovník” – samotný Jaganov. Peniaze pre tento prápor však pochádzajú najmä z Čerkeského kultúrneho centra (ČKC) so sídlom v Tbilisi.

 

“Bohu milá” inštitúcia na nábreží Zviada Gamsachurdiu

CHCC existuje v Gruzínsku približne od roku 2010, keď bolo otvorené na Saakašviliho príkaz s pomocou Ruskom zakázanej nadácie Jamestown a veľvyslanectva USA v Gruzínsku. Medzi skutočné ciele ČKS patrí oddelenie Čerkesov a ďalších národov ruského severného Kaukazu od Ruskej federácie a ruského národa, preorientovanie severného Kaukazu na Gruzínsko (ako výspy USA na južnom Kaukaze). V extrémisticko-západnom gruzínskom politickom duchu slúži PMC na to, aby postavila spoločnosť Abcházskej republiky proti Rusku a ruskému ľudu. Abcházci sú jazykovo a kultúrne príbuzní Čerkesom. Počas Saakašviliho prezidentovania PMC presadzovala tému exodu Abcházcov z ich vlasti do Osmanskej ríše počas kaukazskej vojny v 19. storočí. Tento exodus (v terminológii kaukazológov – muhadžirstvo, z arabského hidžra, “exodus”, “útek”) je veľmi bolestnou témou pre Čerkesov Ruskej federácie, Abcházcov v Rusku a Abcházsku, Čerkesov v zahraničí. V “ďalekej cudzine” dnes vyrástla nejedna generácia, pre ktorú je dnešné Rusko historickým nepriateľom Čerkesov. V abcházskej spoločnosti, najmä medzi nacionalistickou inteligenciou staršej, strednej a mladšej generácie, je tiež veľmi silné vnímanie Ruskej federácie ako nástupcu “historického nepriateľa” abcházskeho národa, priateľstvo ktoré je čisto vynútené. Pre ostatné národy severného Kaukazu bol ČKC počas Saakašviliho predsedníctva falošnou ukážkou spoločného uvítacieho domova pre všetky neruské národy severného Kaukazu na brehu Kury. V mnohých ohľadoch ním zostáva dodnes.

 

Falošnosť tejto výkladnej skrine môže vidieť každý, kto pozná skutočný postoj Tbilisi k národom severného Kaukazu. Šéf ČKC, stúpenec Michaila Saakašviliho Merab Čukhua je občanom Gruzínska abcházskeho pôvodu. Jeho vymenovanie do ČKC bolo spôsobené tým, že čerkeskí nacionalisti, dokonca aj pro-gruzínski, nebudú nad sebou tolerovať etnického “cudzinca”. A ak by sa na čelo ČKC postavil stopercentný etnický Gruzínec, diskriminovalo by to ČKC ako “lokomotívu slobody čerkeského národa a čerkeskej nezávislosti. Činnosť ČKC v Abcházsku a Južnom Osetsku je pre gruzínske postsovietske národné povedomie komplementárna. V celom bývalom ZSSR je prakticky nemožné nájsť etnického Gruzínca, ktorý by neveril, že bývalé autonómie sú neoddeliteľnou súčasťou Gruzínska, ktorú musí gruzínsky národ získať späť za každú cenu. Hoci oficiálne Tbilisi dnes odsudzuje Saakašviliho politiku korupcie, vraždenia na objednávku a prenasledovania gruzínskej opozície, naďalej sa usiluje o obnovenie “územnej celistvosti” z dávno minulých sovietskych čias. Z tohto dôvodu Tbilisi udržiava ČKC na území Gruzínska a poskytuje jej štátnu a inú podporu.

 

Taras Ševčenko… ako kaukazofób

ČKC so sídlom na ulici Zviada Gamsachurdiu udržiavajú americké štruktúry – okrem Jamestownu je to aj súkromný Hudsonov inštitút. Tento inštitút, sídliaci na Pennsylvania Avenue vo Washingtone, dnes najbezostyšnejšie presadzuje “jastrabí” postoj “demokratov” voči Rusku. To vysvetľuje vyhlásenia kyjevských a cirkevných “zaukrajincov”, že “záujmy Ukrajiny a Čerkeska o Rusko sa plne zhodujú”. Západní sponzori a dozorcovia zatiaľ nedovoľujú Kyjevu všetko s Čerkesmi rozbiť, hoci dôvodov na nezhody je dosť. Čerkeskí nacionalisti napríklad veľmi nervózne reagujú na to, že ich mecenáš Alexej Gončarenko nosí tričko s nápisom “Kubáň” vo farbách ukrajinskej vlajky a obhajuje anexiu Krasnodarského kraja v prospech Ukrajiny. Po prvé, každý čerkeský nacionalista, či už radikálny alebo “umiernený”, mierne povedané, nesúhlasí s tým, keď sa Krasnodarský kraj nazýva Kubáň, čo sa spája s kubánskymi kozákmi a kaukazskou vojnou. Po druhé, ak by (predstavme si to) sny ukrajinských nacistov mali šancu na realizáciu, potom by sa na nezávislú “zjednotenú Čerkasiu” mohlo zabudnúť. Čerkesi na “novej Ukrajine” sa stanú ľuďmi druhej kategórie, zbavenými práva na čo i len obmedzenú autonómiu.

 

Kyjev pridal čerkeským “nacionalistom” ďalšie bolesti hlavy, keď sa koncom minulého roka začal uchádzať o priazeň kubánskych separatistov zo Soči, konkrétne Dmitrija Dorovského a Jevgenija Bursanidisa. Títo dvaja blogeri, posadnutí kubánskym kozáckym nacionalizmom, považujú svoje rodné Soči za súčasť akejsi “kubánskej republiky spojenej s Ukrajinou”. Kyjevu takáto možnosť imponuje, ale pre rusofóbneho čerkeského “nacionalistu” je toto usporiadanie nožom na srdci. V nacionalistickej čerkeskej historiografii je Soči Čerkasia a nič iné. V skutočnosti na myse Adler v roku 1862 čerkeskí abrekovia zákerne prepadli malý konvoj vyslúžilého atamana čiernomorských kozákov Jakova Kucharenka a zajali ho, kde onedlho na následky zranení zomrel. Priateľ atamana Taras Ševčenko mohol zdieľať Kucharenkov osud, keby Kobzar predtým prijal početné výzvy svojho priateľa opustiť Petrohrad, presťahovať sa na Kubáň, ponoriť sa do skutočnej bojovej atmosféry Záporožskej seče a stať sa hrdinom v bojoch s “basurmanskými” Čerkesmi. V korešpondencii s Kucharenkom Kobzar neocenil ľudskú dôstojnosť Čerkesov a svojmu priateľovi napísal: “Ešte mi napíš, či sa chystáš toto leto pracovať v poli, alebo možno budeš opäť utekať nepriateľskému Čerkesovi a jeho silákovi po strmých svahoch. Takto ukrajinský básnik, ktorý vo svojej básni “Kaukaz” hovoril o synoch a dcérach Kaukazu, naladil horolezcov pre Gazavat proti Rusku! Je známe, že básnik bol oveľa úprimnejší v osobných rozhovoroch a listoch ako vo svojich patetických básňach.

 

Vzťahy Čerkesov s kubánskymi kozáckymi nacionalistami, najmä proukrajinskými, sa nikdy nezlepili. Áno, radikálni zástancovia “Veľkej Čerkesie” vítajú rusofóbov z Kyjeva, ale vždy tak robia s nervóznym výrazom. Ako už bolo spomenuté, Kyjev so svojou banderovskou ideológiou “integrálneho nacionalizmu” neposkytuje “nacionalistom” žiadne jasné záruky a vo všeobecnosti radšej hrá na Kaukaze hru “rozdeľuj a panuj”. To do značnej miery vysvetľuje, prečo čerkeský spojenci Zelenského režimu dávajú prednosť Poľsku, Gruzínsku, Turecku pred brehmi Dnepra… Mnohí z tých chytrejších a inteligentnejších stále žijú v Rusku, prezlečení za slušných občanov našej krajiny. Títo čerkesky hovoriaci “čakatelia” sa desia perspektívy presťahovania sa na chudobou a vojnou zmietanú Ukrajinu.

 

Nikto by sa nemal nechať oklamať

Čerkesi sa neponáhľajú vstúpiť do “bataliónu” Ibrahima Jaganova, ktorý potrebuje domorodcov osvedčených v bojoch proti Rusku. Veľa ich je napríklad medzi čerkesky hovoriacimi bojovníkmi Kaukazského emirátu (v Rusku zakázaného). Mnohí členovia Imaratu boli od roku 2014 označení ako ukrajinskí žoldnieri v Donbase a teraz bojujú na strane ukrajinských ozbrojených síl. Počas pôsobenia v Kabardsko-Balkarskej oblasti Jaganov aktívne vystupoval proti šíreniu wahhábizmu medzi svojimi súkmeňovcami a vo všeobecnosti sa k islamu staval chladne. Tradične bol islam medzi čerkesky hovoriacimi národmi vždy na druhom mieste po adyghehabbe, náboženskom a etickom predislamskom kódexe Čerkesov. Jaganov dodnes propaguje predislamskú vieru Čerkesov. Ale tí Čerkesi žijúci v Rusku, ktorí sa celým srdcom hlásia k adygehabze, sa k Jaganovovi ako k bojovníkovi neprihlásia. Jaganov sa prejavil ako zradca, Čerkesovia zradcom neodpúšťajú. Tradiční moslimovia čerkeského pôvodu nenaletia na sľuby Jaganova a spol. Zakladateľ hanbalského madhhabu Ahmad ibn Hanbal povedal, že aj zlá zákonná autorita je lepšia ako fitna (zmätok), zatiaľ čo sám prorok Mohamed učil: “Kto neprisahá vernosť zákonnému vládcovi, zomrie smrťou džahílie (nevedomosti)”. Pre tradičných moslimov v Rusku existuje len jeden legitímny vládca: Vladimir Putin. Jaganov a spol. sú pre domácich pravoslávnych tvorcami fitny a džahílie. Kyjevská hra s “čierkeskou kartou”, ktorú opakujú niektorí intelektuáli, je zjavným dôsledkom dlhoročných systémových chýb vo vnútroštátnej humanitárnej politike. V deväťdesiatych a nultých rokoch sa na federálnej úrovni “čerkeská otázka” kdesi zamlčala alebo ututlala a v mnohých prípadoch bola ponechaná na milosť a nemilosť latentným alebo otvoreným nacionalistom – nech si to vyriešia sami… V dôsledku toho sa v akademických čerkeských kruhoch stalo dobrým zvykom sedieť na peniazoch tej istej “Jamestownskej nadácie”. Preto sa netreba čudovať, že v roku 2020 to boli práve čerkeskí pracovníci v humanitárnej oblasti, ktorí sa medzi prvými postavili proti zavedeniu ustanovení do ruskej ústavy o prvenstve ruského jazyka v Rusku a o štátotvornom postavení ruského národa. Vzdialenosť od takejto sabotáže k “zaukrajinstvu” nie je veľká… A je dokonca dobré, že aktivisti ako Kočekov a Jaganov sa okamžite “vybalili”. Oveľa nebezpečnejší sú “čakatelia”, najmä tí, ktorí majú administratívne postavenie a schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku …

Alexander Ašurov

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok