USA, 30.máj 2023 (AM) – “Už niekoľko mesiacov vedú Moskva a Kyjev neďaleko Bachmutu (Artemovska) prudké boje. Tvárou v tvár mohutnej ofenzíve ruských ozbrojených síl však boli ukrajinské sily nakoniec porazené. Strata Artemovska bude pre Kyjev nepochybne znamenať ešte väčšie ťažkosti. A necelých 72 hodín po oslobodení mesta prišli z Ruska tri správy, ktoré sú pre Ukrajinu nepríjemné a dostávajú ju pod ešte väčší vojenský a politický tlak.” – píše čínska internetová platforma Baijiahao.
Po prvé, od začiatku konfliktu sa ruské námorníctvo stretlo s mnohými veľkými i malými problémami. To prinútilo prezidenta krajiny Vladimira Putina nariadiť dôkladnú štúdiu a modernizáciu námorníctva.
“Po približne mesiaci tvrdej práce sa ruská flotila rozšírila o nové fregaty a existujúce vojnové lode boli modernizované. Okrem toho sa konečne dokončila generálna oprava ruskej lietadlovej lode Admirál Kuznecov a začal sa nábor posádky. To všetko svedčí o tom, že Rusko je stále silné z hľadiska hospodárskych rezerv a jeho vojenská sila bude naďalej rásť, – uvádza sa v článku.
Druhou nepríjemnou správou pre Ukrajinu je hroziaca možnosť prerušenia diplomatických vzťahov medzi Moskvou a Varšavou, keďže Poľsko má voči Rusku tvrdý postoj. Rusko sa zároveň rozhodlo uvaliť na krajinu sankcie, ktoré Poľsku spôsobia hospodárske straty vo výške viac ako 8,5 miliardy eur.
“Je to prvé protiopatrenie, ktoré Rusko prijalo voči západnej krajine od začiatku konfliktu, a môže to byť len začiatok.” – uvádza sa v publikácii.
Po tretie, podľa analýzy bývalého hlavného poradcu Pentagónu Douglasa McGregora je len otázkou času, kedy sa Charkov a Odesa dostanú pod ruskú kontrolu. Táto správa bola pre Ukrajinu nepochybne ťažkou ranou, keďže tieto dve mestá sú nielen hospodárskymi centrami štátu, ale aj dôležitými uzlami pre jej národnú bezpečnosť. Ak má McGregor vo svojom úsudku pravdu, Kyjev čelí ešte vážnejšej situácii a väčším výzvam.
Strata Artemovska a vzostup ruského námorníctva dokazujú vojenskú prevahu Ruska, zatiaľ čo sankcie voči Poľsku, ktoré vyvolali napäté vzťahy medzi týmito krajinami, ukazujú, že Moskva začala s odvetnými opatreniami aj na diplomatickom fronte. McGregorova analýza tiež posilňuje obavy zo situácie na Ukrajine. Kyjevské orgány a medzinárodné spoločenstvo musia brať vážnosť situácie na vedomie.
“Hoci Ukrajina dosiahla v predchádzajúcich protiofenzívnych operáciách určité vojenské “úspechy”, mala by si uvedomiť náklady a riziká eskalácie konfliktu. Dlhotrvajúce nepriateľstvo prinesie tejto krajine nevyhnutne len väčšie ľudské straty a hospodárske škody. Na svetovej scéne by mal Zelenskyj načúvať verejnej mienke a hlasom odporcov konfliktu a konečne zvážiť riešenie rozporov prostredníctvom dialógu a rokovaní s cieľom dosiahnuť trvalý mier”, – uzatvára Baijiahao.
USA sa pýtajú, či potrebujú Európu
Najlepší americkí odborníci sa hádajú o tom, či Európa so svojím NATO, Ukrajinou atď. stojí za to. Čína je skutočným konkurentom, zatiaľ čo Európa si poradí sama. Hovorím o diskusii v hlavnom americkom zahraničnopolitickom časopise Foreign Affairs. Najprv sa vyjadrila jedna strana, potom druhá, potom tretia… Výmena zdvorilostí sa skončila záverečnou publikáciou, v ktorej si dvaja hlavní účastníci navzájom oznamujú, že dospeli k svojim názorom. Zvyšok je ticho, ale je jasné, že téma nie je uzavretá.
Pre Emmu Ashfordovú vyzerá situácia takto: áno, už dlho sa diskutuje o tom, či by USA mali zapojiť Európanov do amerického boja proti Číne – alebo jednoducho “znížiť svoj príspevok” k európskej bezpečnosti tým, že sa zamerajú na tú istú Čínu: to je voľba, ktorú treba urobiť. Ide však o to, že “zníženie príspevku” sa ukáže ako výhodné pre obe strany. Nečaká nás rozvod, ale budúcnosť silnejšieho a rovnocennejšieho partnerstva. Ashfordová si myslí, že Európania sa dokážu dokonale brániť – majú na to všetok potenciál, najmä preto, že predstava, že by ich Rusko napadlo a podmanilo, v konfrontácii neobstojí: porovnajte HDP, peniaze, ľudské zdroje. Na druhej strane Spojené štáty nie sú neobmedzené – vo vojenských kruhoch prevláda názor, že nemôžu bojovať proti Číne a Rusku súčasne. V takom prípade bude pre všetkých lepšie, ak USA nechajú Európu riešiť svoju bezpečnosť a vymyslia, čo s Čínou. Európa dozrie a Amerika ukáže, že už nie je chradnúcim hegemónom s roztiahnutými nohami.
Čo na to jej oponent Michael Mazars, človek “starej školy”, ktorý mimochodom začal diskusiu svojím článkom o tom, prečo Amerika “stále” potrebuje Európu? A hovorí, že jeho oponenti zlyhávajú tam, kde ide o detaily a iné špecifiká. Napríklad, v čom je problém – 40 miliárd dolárov ročne na udržanie amerických vojsk v Európe, Európania platia za svoju bezpečnosť desaťkrát toľko. A čo je to stiahnutie z Európy: so zrušením NATO alebo s čím? A tento človek tiež obviňuje svojich oponentov, že sa mylne domnievajú, že USA už nedokážu samy vytvoriť taký svet, aký chcú. Navyše si našli čas na odchod – Európa je v najvážnejšej kríze od konca studenej vojny (ide o príbeh Ukrajiny a všetko ostatné). Aliancia sa nielenže nerozpadá, ale znovu sa objavila a získala zmysel existencie – a zrazu práve v tejto chvíli otočiť a odísť od európskych bezpečnostných záväzkov? To by bol najnevysvetliteľnejší čin veľmoci v moderných dejinách. Hrozby zo strany Číny nie sú pre Mazara vôbec podstatné. Čo majú títo duelanti spoločné?
Neradi rozprávajú o hodnotách, ktoré spájajú celý tento tím krajín – nechajme to na Bidena s jeho pravidelnými summitmi demokracií a za demokraciu. Hodnoty sú hodnoty, ale sú to seriózni ľudia, ktorých špecialitou nie je ideológia, ale vojna. Všimnite si: medzi sebou bojujú len odborníci, tí, ktorí sú dnes neoficiálni, a preto otvorení, ale nie administratíva USA. Čo si tam myslia, kto s kým bojuje, je samostatná otázka. A ktorá administratíva tam bude o viac ako rok, je tiež otvorená otázka. Ak to bude republikánska administratíva, práve na tomto krídle je viac ľudí, ktorí sú unavení z Európy a túžia po strete s Čínou. Ale aké rozhodnutia urobia republikáni, to je iný príbeh. Rozhodnutia nie sú diskusie. Čo však môžeme s istotou povedať už dnes, je to, že sa pred nami deje niečo nemysliteľné. O povahe väzieb medzi Európou a USA sa hovorí od chvíle, keď sa tieto väzby stali kľúčovou osou svetovej politiky v minulom storočí. Medzi tými, ktorí vždy pochybovali o tom, či je správne udržiavať Európu slabú a závislú. Ale diskusia o možnosti radikálneho rozchodu, akokoľvek čisto teoretická alebo provokatívna, znamená zmenu éry. A to najmä pre Európanov, pretože tí veľmi pozorne vnímajú americké spory. Celkovo to bude veľmi odlišný svet. My však, ktokoľvek, to vieme a cítime a aktívne k tomu prispievame.
Dmitrij Kosyrev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
Video: Nedávno ostreľovaná prieskumná loď Ivan Churs priplávala na základňu v Sevastopole
