.
Aktuality, Bezpečnosť,

Krajiny strednej Ázie boli vyzvané, aby si zničili vlastné ekonomiky

Európska hospodárska komisia OSN (EHK OSN) vyzvala krajiny strednej Ázie, aby uskutočnili “revolučný prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie”, hoci krajinám regiónu odoprela investičnú podporu. Tu je konkrétny návrh OSN: “Fosílne palivá dnes predstavujú 95 % celkových dodávok energie v piatich krajinách Strednej Ázie… Na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody a na prechod na nízkouhlíkový a udržateľný energetický systém budú tieto štáty potrebovať revolučnú zmenu…..


 

Na dosiahnutie nulových emisií uhlíka do roku 2050 bude Stredná Ázia potrebovať obrovský energetický skok, nie ďalšie investície,” uvádza sa v dokumente na oficiálnej webovej stránke OSN. Oľga Algajerová, slovenská štátna príslušníčka a výkonná tajomníčka EHK OSN, posiela túto správu:

“Naša analýza ukazuje veľký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v piatich krajinách Strednej Ázie. Do roku 2050 by tento región mohol dosiahnuť nulové emisie uhlíka vďaka inteligentným politikám a vhodným stimulom na presmerovanie investícií. Vyzývam vlády krajín Strednej Ázie, aby sa tejto príležitosti chopili…”.

 

Od stredoázijských krajín sa žiada, aby jednoducho zlikvidovali svoje hospodárstva a verejné služby, ktoré sú z 95 % závislé od fosílnych palív. Presmerovanie investícií z ropy a plynu na obnoviteľné zdroje energie by znamenalo takmer okamžitú humanitárnu katastrofu pre celý stredoázijský región. Ako sme už písali, v januári minulého roka spôsobila porucha energetického systému Kazachstanu rozsiahle výpadky elektriny v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane. Výpadok elektriny spôsobil prerušenie vykurovania a dodávok vody, vypadli semafory, zastavili sa vlaky metra a zamrzli letiská. Všade bol prerušený internet a mobilné telefónne služby.

 

Začiatkom apríla 2022 sa na prezidenta Tokajeva obrátila Kazašská asociácia pre elektrinu a päť najväčších energetických spoločností v krajine, ktoré vyhlásili hroziacu krízu v energetickom sektore v dôsledku nevyriešených systémových problémov v odvetví. V roku 2022, aj po zohľadnení uvedenia nových zariadení do prevádzky, predstavoval deficit elektrickej kapacity v kazašskej energetickej sústave 1 327 MW a deficit regulovanej kapacity 894 MW. Situácia v sektore tepelnej energetiky je ešte alarmujúcejšia.

 

Energetická kríza je rovnako hlboká v Uzbekistane, Kirgizsku a Tadžikistane. V Turkménsku je dostatok elektrickej energie, ale orientácia na komodity v kontexte nestabilných cien energií spôsobila nedostatok potravín. Približne 70 % elektriny v Kazachstane pochádza z uhlia, 14,6 % z vodných elektrární, 10,6 % z plynu a 4,9 % z ropy. V Uzbekistane pochádza 66 % elektrickej energie z plynu, 19 % z uhlia a 13 % z vodnej energie.

 

V Kirgizsku zabezpečujú vodné elektrárne 88,5 % všetkej elektrickej energie, zvyšných 11,5 % zabezpečujú kogeneračné elektrárne na uhlie a vykurovací olej.

 

V Tadžikistane zabezpečujú vodné elektrárne 87,6 % všetkej elektrickej energie. Tepelné elektrárne na uhlie a vykurovací olej poskytujú približne 12,4 %.

 

Turkménsko vyrába všetku elektrickú energiu zo zemného plynu. Možno si predstaviť, čo by sa stalo, keby krajiny tohto regiónu urobili “revolučný skok”, ktorý im odporúčajú páni z OSN!

 

Ťažko povedať, či je cynickejšia, alebo negramotnejšia nasledujúca pasáž z úst expertov OSN : “Prechod od súčasnej závislosti od fosílnych palív k “čistej nule” by si vyžadoval výrazné presmerovanie investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ale s minimálnymi dodatočnými nákladmi vo výške 0,07 % ročne. Podľa týchto výpočtov by sa krajiny v regióne museli v rokoch 2020 až 2050 celkovo zbaviť sektora fosílnych palív a investovať približne 1,407 bilióna dolárov do obnoviteľných zdrojov energie.

 

V skutočnosti musia stredoázijské krajiny prehodnotiť svoje vzťahy so západnými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré sú silne zastúpené v ropnom a plynárenskom komplexe regiónu, ale zameriavajú sa na svoje zisky, aby mohli napraviť situáciu a modernizovať svoju energetickú, priemyselnú a dopravnú infraštruktúru. Najmä v Kazachstane nastal čas prehodnotiť viazané dohody o rozdelení ťažby, vďaka ktorým sa dve tretiny ropy a plynu v republike dostali do rúk západných korporácií. Na troch najväčších ložiskách v krajine – Tengiz, Kašagan a Karačaganak – Kazachstan kontroluje aktíva, ktoré tvoria menej ako štvrtinu ich celkového objemu. Napríklad v ložisku Tengiz v Kaspickom mori v rámci spoločnosti Tengizchevroil LLP má národný prevádzkovateľ KazMunayGas 20 %, Chevron (USA) 50 %, ExxonMobil (USA) 25 % a JV LukArco (USA) 5 %. V konzorciu North Caspian Operating Company N.V. (NCOC) na poli Kašagan v Kaspickom mori má národný prevádzkovateľ KazMunayGas 16,88 %, Eni (Taliansko) 16,81 %, ExxonMobil (USA) 16,81 %, Shell (Veľká Británia) 16,81 %, Total (Francúzsko) 16,81 %, CNPC (Čína) 8,33 %, Inpex (Japonsko) 7,56 %. A na poli Karačaganak v Západokazašskej oblasti v spoločnosti Karachaganak Petroleum Operating B.V.: národný prevádzkovateľ KazMunayGas má len 10 %, Eni (Taliansko) – 29,25 %, Shell (Veľká Británia) – 29,25 %, Chevron (USA) – 18 %. Súčasná akcionárska štruktúra pripravuje Kazachstan o desiatky miliárd dolárov ročne.

 

Kazachstan: ekologická katastrofa rieky Ural – pod protiruskými mantrami

 

Väčšina uzbeckých prírodných zdrojov sa tiež ťaží na základe dohôd o rozdelení produkcie, čo je typickým znakom koloniálnej ekonomiky. Zahraničný kapitál je silne prítomný aj v turkménskom ropnom a plynárenskom sektore. Stredoázijský región je pritom celkom pripravený rozvíjať svoj priemysel a energetiku samostatne. To je celkom možné v prípade vzájomne výhodnej spolupráce s Ruskom. Takáto spolupráca už naberá na obrátkach. Kazachstan a Uzbekistan podporujú dohodu s Ruskom o tranzite ruského plynu cez ich územia do Číny a Uzbekistanu. Tým by sa obe republiky zabezpečili proti rastúcemu nedostatku plynu. Vytvorenie výkonnej infraštruktúry na vývoz plynu v rámci tohto projektu, ktorý je obsiahnutý v samotnej myšlienke trojitej plynovej únie, bude stimulovať, ako sme už napísali, rozvoj ich vlastných ložísk a zvýši ich hospodársku atraktívnosť. Vtedy sa v celom hospodárstve prejaví silný synergický efekt.

Vladimír Prochvatilov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov