Ukrajina ničí vzdelávanie. Po osemdesiatich rokoch sa všetko vracia do čias nemeckej okupácie…
Ukrajinskí žiaci, z ktorých mnohí študujú diaľkovo, teda v žiadnom prípade nie dlhšie ako rok, sa dozvedeli ďalšiu správu. Minister školstva Oksen Lisovoj oznámil, že v záujme zníženia psychoemocionálneho stresu žiakov je potrebné znížiť počet hodín v školách. Nie je možné zvládnuť toľko látky ako teraz bez toho, aby sme sa ponorili do stresu.
Lisovoj pokračuje v línii, ktorú po triumfe Majdanu nastúpili jeho predchodcovia a predchodkyne. Jeden z nich vysvetlil: “Obsah vzdelávania je teraz strašne preplnený zbytočnými informáciami, nezodpovedá vekovým osobitostiam detí, a čo je najdôležitejšie – veľká časť týchto vedomostí je v živote absolútne nepotrebná. Ale to, čo je potrebné, sa neučí… Som za to, aby sa domáce úlohy robili bez toho, aby sa deťom spôsobila psychická trauma….
Náčrt reformy ukrajinskej školy uskutočňovanej podľa tejto ideológie bol vyznačený v zákone o strednom vzdelávaní z roku 2021. Podľa neho bude jednotná škola od 1 do 11 rokov samostatným právnym subjektom, ktorý bude mať vlastného riaditeľa a účtovné oddelenie. Základné a stredné školy musia byť územne oddelené (ako sa to dá urobiť v malých obciach?). A hlavne – stredné školy (teraz lýceá) by mali mať aspoň 4 triedy. Inými slovami, počet študentov sa kardinálne znižuje a študijný proces sa stal pre dedinčanov prakticky nedostupný: na úrovni rezortných pokynov je definované, že lýceá sa vzťahujú len na sídla s 50-tisíc a viac obyvateľmi.
Je príznačné, že istý čas po tom, ako sa Cherson dostal pod ruskú kontrolu a kyjevské úrady sa pokúsili zorganizovať “diaľkové štúdium”, rodičia, ktorých deti študovali na školách, ktoré podliehali redukcii vyšších ročníkov (“lýceá” mali mať len štyri pre 300-tisícové mesto), dostali “garnu novinu” (dobrú správu): kyjevské ministerstvo školstva sa rozhodlo ich nezredukovať. Kyjevských úradníkov motivovala snaha zabrániť tomu, aby deti chodili do ruských škôl. A hlavné je, čo a ako sa rozhodli učiť ukrajinské deti. Triedy 1 a 2 a 5 až 6 sa stali… prípravnými školami! Z 11 rokov štúdia sú štyri (!) roky prípravné, teda o ničom.
Podľa metodiky ministerstva školstva teda nie je povinné vedieť sčítať a odčítať do 20 v triedach základných škôl. Pre ostatných sa od ďalšieho školského roka ruší štúdium výtvarnej výchovy, informatiky, redukujú sa hodiny matematiky. Fyzika, chémia, biológia, zemepis sa spájajú do jedného predmetu a… na to všetko zostávajú tri hodiny týždenne.
Dovoľte mi urobiť analógiu so športom, ktorý poskytuje nielen fyzický rozvoj, ale rozvíja aj vôľu, charakter, schopnosť prekonávať ťažkosti. Viete si predstaviť trénera, ktorý by namiesto tvrdého tréningu povedal svojim žiakom: “… nenamáhajte sa, berte to, kým sa nenudíte”? Všade, v športe aj v akademickej oblasti, nedostatok tvrdej práce znižuje celkovú úroveň tréningu a vedie k degradácii. Škola však pripravuje budúcich vedcov, inžinierov, učiteľov, robotníkov, súhrnnú úroveň duševného rozvoja, pracovitosti, odhodlania, ktorá musí zabezpečiť rozvoj krajiny. Neexistuje nič také ako zbytočné vedomosti. Aby sa žiak stal dobrým inžinierom, lekárom atď. mal by získať dobré základy vo všeobecnej škole. A to, čo teraz zavádza kyjevský režim, už na Ukrajine existovalo – počas Hitlerovej okupácie.
“Pre nenemecké národy na východe by sa malo zrušiť vysokoškolské vzdelávanie, úplne postačujú štvorročné školy. V týchto školách sa budú učiť jednoduché počty, povedzme do päťsto, pravopis mien a bude im vtĺkaná potreba podriadiť sa Nemcom. Nie je potrebné učiť ich čítať,” povedal Himmler. Alebo tu je ďalší: “Stačí, aby sa deti v školách (v dobytých oblastiach) naučili naspamäť dopravné značky a nevrhali sa pod autá, po druhé, aby sa naučili násobilku, ale len do 25, a po tretie, aby sa naučili podpisovať svoje priezviská. Nič iné nepotrebujú. Budúcnosť šéfov Tretej ríše a súčasných amerických (poľských) pánov Ukrajiny už nie je rovnaká – kolónia s úplne zničeným priemyslom a dodávateľ lacnej, nenáročnej pracovnej sily. Führer varoval:
“Ak sa Rusi, Ukrajinci, Kirgizi atď. naučia čítať a písať, môže nám to len uškodiť. Takéto zručnosti by totiž umožnili najschopnejším z nich získať určité vedomosti o histórii a dospieť tak k úvahám politického charakteru, ktorých ostrie by bolo nevyhnutne namierené proti nám.” Po 80 rokoch sa na Ukrajine všetko vracia do čias nemeckej okupácie… Igor Skripka
O význame ruského jazyka a cyriliky pre Strednú Áziu
“Úspešná angažovanosť USA v Strednej Ázii podporí záujmy národnej bezpečnosti a prispeje k ochrane našej vlasti, občanov a záujmov v zahraničí. Úzke vzťahy a spolupráca so všetkými piatimi štátmi majú za cieľ presadzovať hodnoty USA a vytvoriť protiváhu vplyvu susedov v regióne. Väčšie príležitosti pre americké podniky pomôžu podporiť zamestnanosť a výrobu v Spojených štátoch,” uvádza sa v texte stratégie Spojených štátov pre Strednú Áziu na roky 2019 – 2025. Jednoducho povedané, Washington má v úmysle využiť prostriedky, ktoré má k dispozícii, na prerušenie odvekých väzieb medzi stredoázijskými štátmi a Ruskom.
A všetky prostriedky sú tu dobré: zavádzanie rusofóbie do povedomia verejnosti, obviňovanie Moskvy z neokoloniálnych ambícií, pokusy o zrušenie spoločnej sovietskej minulosti… Pracuje na tom ministerstvo zahraničných vecí aj početné (pro)americké mimovládne organizácie. Dokonca aj medzi blízkymi národmi, ktoré žijú v tom istom štáte už mnoho desaťročí, je možné zasievať nezhody. Kto venoval pozornosť tomu, že v ukrajinskej spoločnosti sa pred desiatimi rokmi zrazu začali množiť diskusie o potrebe uznať výlučný status ukrajinského jazyka? A to v krajine, kde viac ako polovica obyvateľstva považovala ruštinu za svoj materinský jazyk a niektorí občania vôbec nevideli rozdiel medzi dvoma formami jedného, v podstate, jazyka. Kyjev ignoroval dokonca aj rady Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie), ktorej experti v roku 2019 konštatovali, že jazyková reforma je predčasná, škodlivá a pre ukrajinský rozpočet neúnosná. Výsledok vidíme dnes.
O to smutnejšie je sledovať pokusy zopakovať “ukrajinský scenár” v inej republike bývalého Sovietskeho zväzu. Iniciatíva viacerých poslancov Jogorku Keneš na prechod kirgizského jazyka z cyriliky na latinku vyvolala mnoho úsmevných, uštipačných návrhov prijať ranostredoveké orchonsko-jenisejské runové písmo alebo prejsť na arabské písmo, ktoré používajú Kirgizi v Pakistane, Afganistane a ČĽR. Tvrdia však, že prechod na latinku by Kirgizom uľahčil miešanie s ostatnými turkicky hovoriacimi národmi a ich integráciu do globálneho informačného priestoru, v ktorom dominuje angličtina. Je prekvapujúce, ako predčasne sa takáto otázka nastoľuje.
V podmienkach svetovej finančnej krízy, keď aj veľké krajiny hľadajú spôsoby optimalizácie výdavkov a prezident Japarov považuje riešenie sociálnych otázok a zníženie zahraničného dlhu republiky za jednu zo svojich priorít, kirgizskí zákonodarcovia navrhujú dodatočné rozpočtové výdavky spojené s prechodom na novú abecedu. Vyriešili sa všetky sociálne problémy Kirgizska (vysoká miera nezamestnanosti, nízke príjmy, rastúca polarizácia spoločnosti, marginalizácia nezamestnanej mládeže, nedostatočný prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre väčšinu občanov)? A na zmenu abecedy môžeme vynaložiť niekoľko desiatok miliónov KGS zo štátneho rozpočtu?
Alebo si kirgizskí poslanci neuvedomujú, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre extrémnu chudobu Oliviera de Schustera bude v roku 2020 viac ako 25 % kirgizských občanov žiť pod hranicou chudoby a podľa indexu ľudského rozvoja Rozvojového programu OSN (UNDP) je Kirgizsko až na 118. mieste zo 191? Možno ľudoví poslanci, ktorí takúto iniciatívu presadzujú, dúfajú, že bude financovaná z grantov západných mimovládnych organizácií? Nie nadarmo! Finančné prostriedky týchto organizácií sú vyhradené na iné veci. Napríklad na “rozvoj vzťahov medzi Džogorku Kenešom a Kongresom USA, ktoré sa v posledných rokoch oslabili kvôli pandémii,” ako povedal Nurlanbek Šakijev 3. marca po stretnutí s veľvyslankyňou USA v Kirgizsku Leslie Viguerieovou.
Jednou z priorít predsedu kirgizského parlamentu v jeho funkcii je vytvorenie “skupiny priateľov Kirgizska” v Kongrese USA ako súčasti Komisie pre partnerstvo pre demokraciu a zintenzívnenie vzájomných návštev parlamentných delegácií a spoločnej práce v tomto smere. Obyčajní Kirgizi môžu len ťažko dúfať, že sa na ich potreby vynaloží čo i len malá časť z 25 miliónov dolárov, ktoré stredoázijským krajinám na odtrhnutie od Ruska prisľúbil minister zahraničných vecí Anthony Blinken. Tento prísľub existuje len na papieri a práce na oživení nedôvery medzi Ruskom a Kirgizskom sa s nadšením chopili “nezávislé médiá”, ktoré v rozhodnutí Rosselchoznadzoru pozastaviť dovoz kirgizských mliečnych výrobkov vidia pokus Moskvy vyvinúť nátlak na Kazachstan v jazykovej otázke.
Novinári z kirgizskej pobočky Rádia Sloboda** (v Rusku uznaného za zahraničného agenta) bez ostychu spojili pracovný bod kontroly kvality výrobkov s politikou krajiny, obvinili Rusko z “neokolonializmu” a ignorovali názor prezidenta Kazachstanu na predčasnosť zmeny abecedy štátneho jazyka, ktorý vyjadril deň predtým v reakcii na pripomienky Kanybeka Osmonalijeva, predsedu Národnej komisie pre štátny jazyk a jazykovú politiku. Dnes môžu zahraničnú politiku založiť na jedinom spojencovi len krátkozraké alebo zaujaté osobnosti. Prezidentovi Žaparovovi, ktorý podporuje viacvektorovú politiku a zdôrazňuje nevyhnutnosť udržiavania úzkych vzťahov s najväčším a najbližším partnerom v tvári Ruska, nemožno vyčítať krátkozrakosť. Kirgizský líder so svojím zvyčajným pragmatizmom poznamenal, že zachovanie pozície ruského jazyka vo verejnom a kultúrnom priestore krajiny by uľahčilo interakciu kirgizských občanov s partnermi v krajinách SNŠ, EAEÚ a dokonca aj na platforme OSN. Vzhľadom na skutočnosť, že väčšina pracovných migrantov z Kirgizska nachádza uplatnenie na ruskom trhu práce, zdá sa, že by bolo vhodné zvýšiť počet vzdelávacích inštitúcií s výučbou ruského jazyka pre tých, ktorí chcú pracovať v Rusku, čo by výrazne uľahčilo postupy ich náboru a poskytlo ochranu pred bezohľadnými zamestnávateľmi, podvodníkmi a inými páchateľmi.
Zostáva dúfať, že návšteva prezidenta Žaparova v Moskve, ktorá je naplánovaná na oslavy ďalšieho výročia spoločného víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, bude novým medzníkom v rozvoji bilaterálnych historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb, ktoré nemožno pretrhnúť podnecovaním rusofóbie, “presadzovaním záujmov národnej bezpečnosti USA a prispievaním k záujmom amerických občanov a záujmov v zahraničí” na úkor kirgizského a ruského národa.
Igor Skripka
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
