Aktuality, História,

Diplomatická blesková vojna v Kremli. K histórii paktu o neutralite s Japonskom

---

 

Ako vysvetliť koncentráciu nemeckých vojsk vo východných oblastiach ríše? Hoci Hitler netrval na tom, aby sa japonské ozbrojené sily zúčastnili na vojne proti ZSSR, ale snažil sa ich vyslať do Singapuru proti Británii, takáto vojna mohla vytvoriť situáciu, v ktorej by nemecká vláda požadovala od spojenca splnenie záväzkov vyplývajúcich z Trojdohody. To Japonsko neuspokojovalo. Tokio sa zároveň obávalo, že v prípade rýchlej porážky Sovietskeho zväzu Nemeckom by Japonsku nebolo umožnené podieľať sa na delení ruského koláča.

 

V Moskve vedeli zo správ Richarda Sorgeho, rezidentného sovietskeho vojenského špióna, že cisár a okolie japonského premiéra Fumimaro Konoeho chcú so Sovietskym zväzom podpísať pakt o neútočení alebo neutralite. Počas rozhovoru s Molotovom 7. apríla sa Matsuoka pokúsil predložiť japonské podmienky na podpísanie paktu so ZSSR, najmä formálne ponúkol predaj severného Sachalinu Japonsku. Tento návrh bol odmietnutý. Sovieti zároveň naďalej trvali na tom, aby sa japonské koncesie na Severnom Sachaline zrušili súčasne s podpísaním paktu. Matsuoka telegrafoval do Tokia, že Molotov “neprejavuje žiadne sympatie a šance na dohodu s Ruskom sa blížia k nule”.

 

Do hotelovej izby japonského ministra nečakane zavolal Stalinov sekretariát. Matsuoka bol pozvaný do Kremľa na rozhovor so sovietskym vodcom. Po výmene zdvorilostí Matsuoka žiada o povolenie hovoriť o niekoľkých bodoch. Zo záznamu rozhovoru Stalina s Yosuke Matsuokom z 12. apríla 1941:

“Po prvé. Japonsko má spojeneckú zmluvu s Nemeckom. To, že Japonsko má spojeneckú zmluvu s
Nemeckom, však neznamená, že Japonsko musí viazať Sovietsky zväz. Naopak, ak sa niečo stane
medzi ZSSR a Nemeckom, uprednostňuje sprostredkovanie medzi ZSSR a Nemeckom. Japonsko a
ZSSR sú hraničné krajiny a on by chcel zlepšiť vzťahy medzi Japonskom a ZSSR.

Súdruh. Stalin upustí od repliky – Pakt troch tomu nezabráni?
Matsuoka odpovedá, že naopak, pakt s Nemeckom musí zlepšiť japonsko-sovietske vzťahy a v tomto
zmysle hovoril s Ribbentropom v Berlíne…

 

Po druhé. Radikálne riešenie japonsko-sovietskych vzťahov treba chápať z hľadiska veľkých otázok,
pričom treba mať na zreteli Áziu a celý svet, bez toho, aby sme sa obmedzovali a unášali
maličkosťami. Ak sa dosiahne takéto základné riešenie japonsko-sovietskych vzťahov, potom sa
drobné otázky môžu vyriešiť v pravý čas a drobné otázky sa môžu dokonca obetovať. Ak by sa taký
malý ostrov ako Sachalin potopil do mora, hovorí Matsuoka, nemalo by to žiadny vplyv na japonskosovietske vzťahy…
Ak sa, pokračuje Matsuoka, priblíži z hľadiska veľkých problémov prípad, keď sa ZSSR snaží dostať do
teplých vôd Indického oceánu cez Indiu, treba to podľa neho povoliť, a ak ZSSR chce mať prístav
Karáči, Japonsko nad tým prižmúri oko….

 

Matsuoka uvádza, že od mladosti je presvedčený, že o osude Ázie rozhodujú dve sily – Japonsko a
ZSSR. Hovoril o tom vo svojich prejavoch a knihách, a preto je presvedčený, že je lepšie, ak Japonsko
a ZSSR pôjdu ruka v ruke, než aby sa hádali.

 

Po tretie. Na oslobodenie Ázie je potrebné zbaviť sa Anglosasov, a preto je potrebné vzdať sa malých
záležitostí a spolupracovať vo veľkých.

 

Po štvrté. Japonsko teraz bojuje s Čínou, ale nie s čínskym ľudom, s ktorým Japonsko nechce viesť
vojnu. Čo chce Japonsko v Číne dosiahnuť? Chce dostať Anglosasov z Číny. Čankajšek je agentom
anglo-amerického kapitálu a v záujme tohto kapitálu bojuje proti Japonsku. Japonsko je pevne
rozhodnuté bojovať proti Čankajškovi až do konca, a preto sympatizovať s Čankajškom znamená
pomáhať angloamerickému kapitálu. V tejto súvislosti Matsuoka upozorňuje, že podľa jeho názoru by
bolo vhodnejšie stiahnuť podporu Čankajškovi (zo ZSSR. – A. K.) a dosiahnuť úspešné vyhnanie
Anglosasov z Číny.

 

Po piate. Ide o otázku tzv. morálneho komunizmu. Matsuoka hovorí, že nesúhlasí s politickým a
sociálnym komunizmom, ale väčšinou sa tiež hlási ku komunizmu a je rozhodne proti anglosaskému
kapitalizmu…

 

Súdruh Stalin hovorí, že ZSSR považuje spoluprácu s Japonskom, Nemeckom a Talianskom v hlavných
otázkach za zásadne prijateľnú. Stalin hovorí, že ZSSR považuje spoluprácu s Japonskom, Nemeckom
a Talianskom v hlavných otázkach za principiálne prípustnú. Súdruh Molotov to vyhlásil Hitlerovi a
Ribbentropovi, keď bol v Berlíne a keď bola nastolená otázka, aby sa z paktu troch stal pakt štyroch.
Hitler vtedy súdruhovi Molotovovi povedal, že vojenskú pomoc zatiaľ nepotrebuje. Pakt štyroch je
však paktom vzájomnej pomoci. Ak Nemecko pomoc nepotrebuje, znamená to, že Pakt štyroch ešte
nedozrel. Ak si Matsuoka všimol v tlači, dodáva súdruh Stalin, Hitler teraz tiež vyhlasuje, že
nepotrebuje vojenskú pomoc iných národov. Vzhľadom na to sa súdruh Stalin domnieva, že len ak sa
záležitosti Nemecka a Japonska budú vyvíjať zle, môže vzniknúť otázka Paktu štyroch a spolupráce
ZSSR vo veľkých otázkach. Preto, zdôrazňuje pán Stalin, sa teraz obmedzujeme na otázku paktu
neutrality s Japonskom. Táto otázka je nepochybne oneskorená. Bude to prvý krok a vážny krok k
budúcej spolupráci v dôležitých otázkach… Tridsať rokov sa Rusko a Japonsko na seba pozerali ako
nepriatelia. Medzi Ruskom a Japonskom bola vojna. Bol uzavretý mier, ale mier nepriniesol
priateľstvo. Preto opakuje Matsuokov názor, že ak sa uzavrie pakt o neutralite, bude to skutočne
obrat od nepriateľstva k priateľstvu…

 

Súdruh Stalin ďalej hovorí, že rád počúval Matsuoku, ktorý je úprimný a priamy v tom, čo chce…
Súdruh Stalin hovorí, že by nerád sťažoval situáciu Matsuokovi, ktorý je nútený doviesť boj s
nepriateľmi v Japonsku do konca, a je ochotný uľahčiť mu pozíciu, aby tu on, Matsuoka, mohol
dosiahnuť diplomatickú bleskovú dohodu…

 

Matsuoka hovorí, že v rozhovoroch medzi ním a súdruhom Molotovom sa názory oboch strán veľmi
vyjasnili. Nastolil otázku predaja Severného Sachalinu Japonsku, čo by bolo radikálne riešenie, ale
keďže sovietska strana tento návrh neprijíma, treba nájsť iný spôsob, ako dodržať protokol…

 

Matsuoka hovorí, že mal pokyn žiadať o Severný Sachalin, ale keďže ZSSR nesúhlasí, nedá sa nič robiť.

 

Súdruh Stalin prichádza k mape a ukazujúc na Primorsko a jeho výbežky do oceánu hovorí: Japonsko
má v rukách všetky výbežky sovietskeho Primorska do oceánu: Kurilský prieliv pri južnom myse
Kamčatky, La Perouský prieliv južne od Sachalinu, Cušimský prieliv pri Kórei. Teraz chcete obsadiť
severný Sachalin a úplne zablokovať Sovietsky zväz. Chcete nás, hovorí s úsmevom súdruh Stalin,
uškrtiť? Čo je to za priateľstvo?

 

Matsuoka hovorí a ukazuje na mapu Sovietskeho zväzu, že nechápe, prečo Sovietsky zväz so svojím
obrovským územím nechce odstúpiť malé územie na takom chladnom mieste.

 

Stalin sa pýta: načo vám sú studené oblasti Sachalinu?

 

Matsuoka odpovedá, že to vytvorí v oblasti pokoj, a navyše Japonsko súhlasí s tým, aby ZSSR odišiel k
teplejšiemu moru.

 

Súdruh Stalin odpovedá, že Japonsku to poskytne pokoj, zatiaľ čo ZSSR tu bude musieť viesť vojnu
(ukazuje na Indiu). To nie je dobré.

 

Ďalej Matsuoka, ukazujúc na oblasť južných morí a Indonéziu, hovorí, že ak ZSSR bude v tejto oblasti
niečo potrebovať, Japonsko môže ZSSR dodávať kaučuk a iné výrobky. Matsuoka hovorí, že Japonsko
chce ZSSR pomáhať, a nie mu brániť.

 

Súdruh Stalin odpovedá, že obsadiť Severný Sachalin znamená zasahovať do života Sovietskeho
zväzu…”. Stalin potom položil na stôl návrh sovietsko-japonského paktu o neutralite. Článok 1 stanovil záväzok
oboch strán udržiavať vzájomné mierové a priateľské vzťahy a vzájomne rešpektovať územnú
celistvosť a nedotknuteľnosť druhej zmluvnej strany. Článok 2 stanovil, že v prípade, ak sa jedna zo
zmluvných strán stane predmetom vojenskej akcie jednej alebo viacerých tretích mocností, druhá
zmluvná strana zachová neutralitu počas celého konfliktu. Článok 3 stanovil, že pakt zostane v
platnosti päť rokov.

 

Matsuoka sa spojil s Tokiom a získal súhlas s podpísaním dokumentu navrhnutého Sovietmi. V inštrukciách japonskej vlády sa však zdôrazňovalo, že “Trojspolok nesmie byť oslabený”. Dňa 13. apríla 1941 bol v Kremli podpísaný Pakt o neutralite medzi Japonskom a Sovietskym zväzom. Zároveň bola podpísaná Deklarácia o vzájomnom rešpektovaní územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc Mongolskej ľudovej republiky a Mandžuska. Dosiahla sa aj dohoda, že v priebehu niekoľkých mesiacov sa vyrieši otázka likvidácie japonských koncesií na severnom Sachaline.

 

Na následnom bankete v Kremli vládla atmosféra spokojnosti nad úspešne ukončeným “diplomatickým blitzkriegom”.
Na bankete japonskí účastníci vrátane Matsuokovho osobného tajomníka Toshikazua Kaseho hovorili o dialógu pri stole:
Matsuoka zdvihol pohár a povedal: “Dohoda bola podpísaná. Nebudem klamať. Ak budem klamať,
moja hlava bude vaša. Ak budete klamať vy, prídem si po vašu hlavu.”

Stalin sa zachmúril a potom povedal úplne vážne: “Moja hlava je pre moju krajinu dôležitá. Rovnako
ako tá vaša pre vašu krajinu. Dbajme na to, aby naše hlavy zostali na našich pleciach.”
Keď potom ponúkol prípitok japonskej delegácii, Stalin poznamenal, že k dohode prispeli jej vojenskí
členovia…

 

Hoci sa Stalin s japonským ministrom rozlúčil v Kremli, potom sa nečakane objavil na Jaroslavskej železničnej stanici, aby osobne odprevadil Matsuoka. Bola to bezprecedentná príležitosť. Keďže vedel, že medzi vyprevádzajúcimi Matsuoka je aj nemecký veľvyslanec v Moskve von Schulenburg, Stalin japonského ministra na nástupišti vyzývavo objal a vyhlásil: “Vy ste Ázijčan a ja som Ázijčan… Ak budeme spolu, všetky problémy Ázie sa dajú vyriešiť. Matsuoka odpovedal:
“Problémy celého sveta sa dajú vyriešiť.”

 

Keď mal Stalin informácie od sovietskej rozviedky, že japonská armáda na rozdiel od politikov neprikladá veľký význam paktu o neutralite so ZSSR, pochopil, že Japonci svoju bojovú pripravenosť na hraniciach neoslabia. Napriek tomu sa domnieval, že uzavretím paktu o neútočení s Nemeckom a paktu o neutralite s Japonskom by ZSSR mohol získať čas a zostať určitý čas mimo vojny. Zradný útok Nemecka na ZSSR a preukázaná ochota Japonska pripojiť sa k tomuto útoku však znamenali zničenie diplomatickej konštrukcie, ktorú Stalin vybudoval na medzinárodnej scéne.

Anatolij Koškin

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok