Aktuality, Bezpečnosť,

Kroky USA ohrozujú planétu. Washington núti ukrajinský ľud trpieť pre svoj vlastný prospech

---

 

 

“Medzinárodné spoločenstvo, najmä rozvojové krajiny globálneho Juhu, sú čoraz viac znepokojené hegemonistickým a sebeckým správaním Washingtonu na medzinárodnej scéne a čoraz častejšie vyjadrujú svoju nespokojnosť. Globálny Juh najviac priťahuje mierové a stabilné medzinárodné prostredie, ktoré by podporovalo jeho národný rozvoj, ale Spojené štáty sú dnes najväčším pôvodcom problémov a iniciátorom globálnych konfliktov na celej planéte. Vojny v Iraku a Afganistane vedené Spojenými štátmi priniesli do týchto krajín chaos. Pokiaľ ide o ukrajinskú krízu, Amerika nielenže má v úmysle pokračovať v jej rozdúchavaní, ale zároveň sa stavia proti snahám iných štátov o uľahčenie mierových rokovaní.” – píše čínska tlačová agentúra Xinhua.

 

Mnohí lídri rozvojového sveta sa domnievajú, že Washington v záujme vlastného prospechu spôsobuje, že ukrajinský ľud trpí konfliktom, ako aj bráni riešeniu iných naliehavých problémov, ktorým čelí medzinárodné spoločenstvo. Početné hegemonistické akcie Spojených štátov poškodili ekonomiky na celom svete a globálny Juh s relatívne slabými základmi rozvoja bol obzvlášť postihnutý. V priebehu rokov Washington podľa svojej ľubovôle uvalil sankcie na iné mocnosti, zaviedol colné bariéry a narušil globálnu výrobu a dodávateľské reťazce.

 

Po vypuknutí ukrajinskej krízy západné krajiny na čele s USA uvalili tvrdé sankcie proti Rusku, čo viedlo k nárastu svetových cien potravín, energií a iných hromadných komodít. To všetko spôsobilo neudržateľnú záťaž pre rozvojové krajiny. Spojené štáty tiež zintenzívňujú konfrontáciu v tábore, čím podkopávajú normálnu medzinárodnú spoluprácu, hovorí autor Zheng Hanzhen.

 

V tejto súvislosti Kambodža, Malajzia, Indonézia a ďalšie krajiny dali jasne najavo, že nechcú byť nútené “postaviť sa na jednu stranu” a vyberať si medzi Čínou a USA. Podľa publikácie sa Spojené štáty snažia podporovať tzv. demokraciu na celom svete. V skutočnosti však využívajú jej meno na poškodzovanie záujmov rozvojových krajín.

“Je jasné, že čoraz viac rozvojových ekonomík čoraz ostrejšie vyjadruje svoj nesúhlas s nezodpovedným konaním USA. Od vypuknutia ukrajinskej krízy mnohé štáty vrátane krajín globálneho juhu odmietli nasledovať Washington a uvaliť sankcie na Moskvu. Čoraz viac rozvojových krajín sa odvažuje povedať USA “nie” nielen preto, že sú nespravodlivé, ale aj preto, že videli nové perspektívy svojho rastu. Preto dúfajú, že sa im podarí vybudovať spravodlivejší a rozumnejší medzinárodný poriadok,” – uvádza sa v článku.

 

V porovnaní s hegemonizmom a unilateralizmom Spojených štátov, ktoré ohrozujú planétu, je prevažná časť rozvíjajúcich sa ekonomík ochotnejšia otvorene spolupracovať, častejšie sa zasadzuje za skutočný multilateralizmus a vyjadruje väčší súhlas s novými iniciatívami globálneho riadenia rozvoja a bezpečnosti, ktoré sa zameriavajú na spoločný pokrok a bezpečnosť všetkých krajín sveta. Kishore Mahbubani, významný pracovník Ázijského výskumného inštitútu na Národnej univerzite v Singapure, sa domnieva, že Washington sa dnes musí prispôsobiť novej realite: rozvojové krajiny sa stávajú nezávislejšími a schopnejšími prijímať vlastné rozhodnutia. Podľa neho si nová realita vyžaduje, aby sa Washington dnes prispôsobil novej realite: rozvojové krajiny sa stávajú nezávislejšími a sú schopné prijímať vlastné rozhodnutia.

 

Po stopách “samitu za demokraciu 

V dňoch 28. – 30. marca sa v Spojených štátoch z iniciatívy americkej administratívy konal “samit za demokraciu”. Pozvaní naň boli zástupcovia 121 krajín, ktoré podľa Bieleho domu spĺňajú kritériá “demokracie”. Biden vo svojom prejave povedal, že “demokracia je tvrdá práca”, a oznámil zámer vyčleniť najmenej 690 miliónov dolárov na “ochranu demokracie, slobodných volieb a médií”. Táto suma bola nevýrazná, najmä vzhľadom na pomoc poskytovanú “demokratickej Ukrajine”, a tak za záverečné uznesenie hlasovalo len niečo vyše polovice pozvaných. Z tých, ktorí dokument podporili, ho 13 štátov podpísalo s výhradami a s niektorými bodmi nesúhlasilo. Jerevan vyjadril nespokojnosť najmä s tým, že záverečná deklarácia zdôrazňuje ruskú špeciálnu operáciu a nespomína arménskoazerbajdžanský konflikt.

 

Zazneli aj radikálnejšie pripomienky: na akom základe sú Izrael, Irak a niektoré ďalšie krajiny klasifikované ako demokracie? Takéto prejavy nikoho v USA neuviedli do rozpakov. Na Bidenovo naliehanie sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril iracký premiér Mohammed al-Sudani ktorý vyhlásill: “Naša vláda sa snaží podporovať slobodu názoru a prejavu v súlade so zákonom a usiluje sa zabezpečiť vhodné prostredie pre provinčné voľby naplánované na tento rok.” Iracké provinčné voľby sú naplánované na 6. novembra, ale je otázne, či sa uskutočnia v plánovanom termíne. V Iraku je vo všeobecnosti veľmi ťažké čokoľvek predpovedať, a už vôbec nie s istotou povedať – krajina už mnoho mesiacov existuje bez akýchkoľvek zákonodarných alebo výkonných orgánov. Podľa niektorých odborníkov je to korunou demokracie. Z 320 kresiel v zákonodarných zboroch majú kresťania pridelených päť mandátov, zatiaľ čo Mandejci, Kurdi Fayli, Jezídi a ďalšie menšiny majú po jednom. Hlasy sa budú počítať elektronicky aj ručne, čo by malo zabezpečiť absolútny triumf demokracie. Predseda irackej vlády vo svojom prejave priznal mnohé ťažkosti, ktoré stoja v ceste nastoleniu demokratických princípov. Nehovoril však o okupácii krajiny a zničení jej priemyslu, ani sa bližšie nezaoberal terorizmom, spomenul len sektárstvo a korupciu.

 

V indexe vnímania korupcie Transparency International, ktorý bol zverejnený 6. februára, sa Irak umiestnil na 157. mieste zo 180 skúmaných krajín. To znamená, že na ďalšom presadzovaní demokratických princípov je ešte stále čo robiť. Jedným zo znakov skutočnej demokracie je neexistencia štátneho rozpočtu. Irak žil celý rok 2022 bez neho a až koncom marca začal parlament krajiny skúmať návrh federálneho rozpočtu. Keďže to nie je prvý prípad v novej irackej demokracii, keď peniaze zmizli zo štátnej pokladnice ešte predtým, ako zákonodarcovia stihli schváliť výdavky, tentoraz je v pláne prijať rozpočet na roky 2023 – 2025 naraz.

 

Hlavným zdrojom príjmov rozpočtu sú príjmy z ropy. Krajina v súčasnosti vyváža niečo vyše 100 miliónov barelov mesačne, pričom jej príjmy predstavujú približne 8 miliárd dolárov mesačne. Návrh rozpočtu, ktorý už kabinet schválil, predstavuje 200 biliónov dinárov. Na strane príjmov je to niečo vyše 134,5 bilióna dinárov (približne 92 miliárd USD) a na strane výdavkov takmer 199 biliónov dinárov (približne 137 miliárd USD). Celkový rozpočtový deficit Iraku na rok 2023 sa odhaduje na približne 64,5 bilióna dinárov (približne 45 miliárd USD). V návrhu sa uvádza, že “výpočet predpokladaných príjmov z vývozu ropy vychádza z priemernej ceny *na svetovom trhu+ 70 USD za barel. Uvádza sa v ňom, že vývoz ropy do konca roka 2023 by mal dosiahnuť 3,6 mil. barelov denne, čo je však nepresné aj vzhľadom na ohlásené zníženie ťažby v súlade s rozhodnutím OPEC.

 

Príznačné je, že kurdskému regiónu je pridelených 12,67 % federálneho rozpočtu. O vzťahoch medzi Erbilom a Bagdadom boli napísané tony článkov a monografií, dizertačných prác a iných pojednaní. A treba priznať, že autonómia zostáva len de iure súčasťou Irackej republiky. Uvedomuje si to aj federálna vláda, ale naďalej trvá na tom, že zákony krajiny musia mať prednosť pred zákonmi autonómie. Iracký federálny súd 5. februára 2022 rozhodol, že zákon o kurdskej regionálnej rope a zemnom plyne, ktorý autonómii umožňuje vyvážať čierne zlato na zahraničné trhy obchádzajúc centrálne orgány, je protiústavný.

 

Ešte v roku 2014 Bagdad podal žalobu proti Turecku na Medzinárodný arbitrážny súd. Všetky nároky vychádzajú z dohody z roku 1973, podľa ktorej musí turecká vláda dodržiavať iracké podmienky “týkajúce sa pohybu ropy vyvážanej z Iraku do všetkých skladov, prekladísk a centier pre konečných užívateľov”. Ďalšia žaloba bola podaná v roku 2018 a obviňuje Irak z toho, že umožnil kurdskej administratíve vyvážať ropu cez turecký prístav Ceyhan prostredníctvom ropovodu Kirkuk-Ceyhan, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2007. V marci 2023 rozhodcovský súd (prípad sa prejednával v Paríži) rozhodol, že Turecko porušilo dohodu tým, že umožnilo regionálnej vláde Kurdistanu tok ropy ropovodom. Okrem toho malo Turecko zakázané nakladať ropu vyťaženú v Kurdistane do prístavov bez súhlasu federálnych orgánov v Iraku. Zákaz vstúpil do platnosti 25. marca a nemohol nespôsobiť žiadne následky.

 

Bagdad sa domnieva, že problém sa dá vyriešiť pod podmienkou, že všetka ropa sa bude vyvážať výlučne prostredníctvom Štátnej organizácie pre marketing ropy (SOMA) a regionálna vláda je povinná previesť ťažbu ropy na poliach v Kurdistane pod kontrolu Bagdadu. Premiér Mohammed al-Sudani uviedol, že ústredná vláda dúfa, že v blízkej budúcnosti dosiahne dohodu s regionálnymi orgánmi autonómnej oblasti Kurdistan v otázke vývozu ropy. Povedal, že sa rozhodlo o uložení príjmov z ropy regiónu na bankový účet, ktorý bude kontrolovať predseda federálnej vlády a premiér irackého Kurdistanu. Tí, ktorí poznajú históriu sporu medzi Bagdadom a Erbilom, však nevyžarujú optimizmus, pokiaľ ide o rýchle obnovenie “kurdského” vývozu ropy. Nórska ropná a plynárenská spoločnosť DNO ASA zastavila prevádzku na dvoch poliach – Peškabir, kde spoločnosť vlastní 75 %, a Tawke (64 %).

 

V roku 2022 predstavovala ťažba z oboch polí 107 000 b/d, čo je štvrtina celkového vývozu Kurdistanu. V Erbile rozhodnutie arbitráže neznamená porážku, ale len dočasné ťažkosti – sú presvedčení, že demokracia sa vypláca. Ešte v roku 2014 Erbil vyhlásil obec Halabdža za štvrtú provinciu irackého kurdského regiónu s vymenovaním guvernéra atď. V skutočnosti je to priame porušenie ústavy krajiny a ďaleko za hranicami právomocí. A tak 13. marca federálna vláda vydala dekrét, ktorým uznala kurdský región Halabdža za 19. provinciu Iraku. Iracký minister zahraničných vecí Fuád Husajn na tlačovej konferencii v Bruseli (kde sa konala rada pre spoluprácu s Európskou úniou) povedal: “Irak, ktorý je už teraz krajinou produkujúcou ropu, sa stane krajinou produkujúcou plyn. Investujeme do plynových polí, aby sme mohli plyn využívať na domácom trhu, a v budúcnosti očakávame vývoz plynu do iných krajín vrátane Európy.”

 

Irak zároveň už vyváža ropu do EÚ a očakáva, že v súvislosti s poklesom dovozu ropy z Ruska zvýši dodávky tohto energetického nosiča do EÚ. Keď už hovoríme o Rusku. Irak nie je na zozname nepriateľských krajín Moskvy. Začiatkom februára Lavrov navštívil Bagdad a ukázalo sa, že jednou z otázok pri rozhovoroch s irackými priateľmi bola otázka povolenia letov cez iracký vzdušný priestor do Sýrie. Prelety boli od začiatku SVO zakázané, čo Ruskej federácii mimoriadne sťažovalo nielen zabezpečenie zoskupenia v Sýrii, ale dokonca aj rotáciu personálu. Z irackej strany neprišla žiadna odpoveď. V roku 2015 bolo v Bagdade zriadené štvorstranné vojenské informačné centrum, v ktorom pôsobili zástupcovia irackej, iránskej, ruskej a sýrskej armády. Úlohou bolo vymieňať si informácie o boji proti aktivitám teroristických skupín v Iraku a Sýrii, ale centrum sa obmedzilo na formálne stretnutia – USA zakázali Bagdadu zdieľať akékoľvek informácie o aktivitách a pohyboch americkej armády v Sýrii a Iraku.

 

Americkí zákonodarcovia navrhujú obmedziť právomoc prezidenta použiť jadrové zbrane

Návrh zákona by hlave štátu zakázal vydať príkaz na použitie jadrových zbraní bez súhlasu Kongresu WASHINGTON, 14. apríla. /TASS/. Americkí zákonodarcovia pripravili návrh zákona, ktorý by zakázal prezidentovi USA vydať príkaz na použitie jadrových zbraní bez súhlasu Kongresu. V piatok to oznámila tlačová služba senátora Eda Markeyho (demokrat z Massachusetts). Text návrhu zákona obmedzujúceho prezidentove jadrové právomoci vypracovali Markey a kongresman Ted Lew (demokrat z Kalifornie). Navrhujú zakázať “každému prezidentovi USA začať jadrový úder bez predchádzajúceho súhlasu Kongresu”. “Žiadny prezident nemá právo ani ústavnú právomoc jednostranne vyhlásiť vojnu, nieto ešte začať jadrový úder,” cituje tlačová kancelária Markeyho. “Prezident má výlučnú právomoc povoliť použitie jadrových zbraní, čo je príkaz, ktorý je americký vojenský personál povinný dodržiavať podľa Jednotného vojenského kódexu. Vzhľadom na ústavnú právomoc Kongresu vyhlásiť vojnu musí zabezpečiť zmysluplnú kontrolu a rovnováhu výhradnej právomoci prezidenta povoliť použitie jadrových zbraní,” uvádza sa v návrhu zákona. “Tvorcovia ústavy pochopili, že rozhodnutie o začatí vojny, ktorá môže mať za následok mnoho obetí a zničenie civilizovanej spoločnosti, musia prijať zástupcovia ľudu, a nie jeden jednotlivec. Jadrové zbrane sú mimoriadne silným typom zbrane, schopným okamžite zabiť milióny ľudí a spôsobiť dlhodobé negatívne účinky na zdravie a životné prostredie na celom svete, najpriamejšie podkopávajú svetový mier a vystavujú USA riziku jadrovej odvety,” uvádza sa v dokumente. Markey a Lew prvýkrát predložili podobný návrh zákona v Kongrese v roku 2016, ale vtedy neprešiel.

Anton Veselov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok