Mravy Ameriky. Prenasledovaní prezidenti dostávajú poriadne na frak
S blížiacim sa novým prezidentským súbojom v USA sa začína ďalšie kolo prenasledovania bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by sa rád opäť vyšvihol na americký politický Olymp. Myslel si, že americký politický systém mu to umožní. Koniec koncov, Trump je neskrývaný optimista, ak sa rozhodol opäť riskovať v boji o prezidentský úrad.
Podobne optimistický bol aj prezident John F. Kennedy, keď 4. júna 1963 podpísal nariadenie č. 11110, ktoré umožnilo americkému ministerstvu financií vydávať doláre bez účasti Federálneho rezervného systému. Bankovky Federálneho rezervného systému by na bankovkách nahradili bankovky Spojených štátov amerických. Tlač a sériové číslo na bankovke mali byť červené, nie zelené. John F. Kennedy zrejme veril, že zákon v Amerike je zárukou bezpečnosti jej občanov, a už vôbec nie jej prezidentov. Tento omyl ho stál život. Pripraviť FED o možnosť okrádať Ameriku a zvyšok sveta nie je dovolené ani prezidentovi. Dňa 22. novembra 1963 Kennedyho zabil ostreľovač. A výkonné nariadenie 11110 nikdy nevstúpilo do platnosti.
Donald Trump nič podobné proti najvyšším vládcom Ameriky neurobil a zrejme nie je dôvod očakávať, že sa s ním bude zaobchádzať ako s Kennedym. Jeho previnenie voči Fedu je však tiež neodpustiteľné. Trump sa arogantne rozhodol zasiahnuť amerických finančníkov, ktorí svoj vplyv rozšírili na financie celej planéty. Rozhodnutie Trumpa-prezidenta vrátiť výrobnú základňu do USA ničilo model globálnych financií. Heslo “Make America Great Again” (Urobme Ameriku opäť veľkou) nevyhovovalo finančným magnátom, ktorí boli zvyknutí strhávať zisky z celého sveta. Na Trumpa nebol spáchaný atentát, ale bol “zlikvidovaný” tak nehanebne, že aj tie najnezávislejšie americké médiá sa stále zdráhajú pripomenúť podrobnosti tohto pre americký národ zahanbujúceho incidentu. Trump bol veľmi dôkladne zbitý a zdalo sa, že už nikdy nevstane.
Ale podarilo sa mu to. A potom sa páni Ameriky rozhodli, že ho nadobro zatlačia do kúta, a to ešte pred začiatkom boja o prezidentský úrad. Manhattanská prokuratúra obvinila Trumpa z viac ako 30 bodov obžaloby z podnikateľských podvodov. A newyorská veľká porota odhlasovala obžalobu na Trumpa v prípade finančných podvodov Trump Organization. Vyťahovalo sa aj špinavé prádlo. Trump čelí obvineniu z trestného činu v súvislosti s platbami pornoherečke Stephanie Cliffordovej, s ktorou mal vzťah v rokoch 2006 – 2007. Tvrdí sa, že na vrchole prezidentskej kampane v roku 2016 zaplatil Trumpov právnik Michael Cohen pornohviezde 130 000 dolárov za mlčanlivosť. Aj to je v rozpore so zákonom. A aby si Trump nemyslel, že to nestačí, ako obeť jeho milostného vzťahu sa objavila aj modelka Playboya Karen McDougalová ( ktorej údajne svojho času vyplatil 160 000 dolárov). A ďalej, rozhorčenie členov newyorského súdu a ich verdikt bude taký, že raz a navždy vylúči Trumpov návrat do prezidentského úradu. Americká tlač s pôžitkom tvrdí, že pôjde o prvý prípad trestného procesu proti americkému prezidentovi, aj keď ide o bývalého, v dejinách Ameriky. Celý príbeh pripomína starý film Sidneyho Pollacka “Uštvané kone sa strieľajú, však?”. (1969). Je to film o amerických mravoch, ktoré sa nemenia. Opravme si dve slová v názve: Uštvaný prezidenti sa strieľajú, však?
O zapojení deep state do spojenectva medzi Ruskom a Čínou
Zdá sa, že v Amerike je Biden jediný, koho neznepokojuje zbližovanie Ruska a Číny V Amerike sa naďalej uvažuje o dôsledkoch štátnej návštevy Si Ťin-pchinga v Moskve pre globálnu politiku aj úlohu Washingtonu v nej. Čoraz častejšie sa vyjadrujú obavy, že spojenectvo Ruska a Číny môže zmeniť mnohé ukazovatele. Postupne sa objavuje názor, že americké orgány priamym nátlakom a bezohľadnosťou samy do veľkej miery prispeli k vytvoreniu rusko-čínskej “osi”, ktorá by mohla zosadiť Spojené štáty z piedestálu.
Snáď len prezidenta Joea Bidena, ktorému vzhľadom na jeho fyzický stav nezáleží vôbec na ničom, to netrápi. Nedávno na tlačovej konferencii v Ottawe si najprv pomýlil Čínu a Kanadu, keď chválil úspechy čínskej civilizácie, hoci sa ukázalo, že chváliť treba Kanadu. Potom videl väčšie strategické nebezpečenstvo “zo strany Japonska”, pričom si uvedomil, že mal na mysli Čínu. Vznášajúc sa nad zemeguľou ako kozmonaut, šéf Bieleho domu začal všetkých uisťovať, že spojenectvo medzi Čínou a Ruskom bude preňho v poriadku. Pod jeho vedením sa vytvorilo mnoho ďalších vojenských spojenectiev, povedal. “A čo štvorica? Čo tak Japonsko, Spojené štáty a Južná Kórea? A čo to, čo sme urobili v rámci AUKUSu?” – zvolal Biden. Americký prezident potom predpovedal, že keď odíde z funkcie, “Čína bude mimo hry, pokiaľ ide o mnohé výrobky, ktoré vyrába”. Nie je ťažké si všimnúť, že oba jeho chvályhodné výroky v podstate len tlačia Rusko a Čínu k vzájomnému zbližovaniu a nezávislosti od Ameriky. Presne pred týmto sa mnohí predstavitelia deep state snažia svoju administratívu varovať, ale zjavne bezvýsledne.
Otázka potenciálneho spojenectva medzi Ruskom a Čínou stratila na význame, pretože toto spojenectvo už dávno vzniklo, píše komentátor agentúry Bloomberg Hal Brands. Moskva a Peking sa spojili, aby dosiahli cieľ “epických rozmerov”: vyzvať Washington a vytvoriť vlastnú sféru globálneho vplyvu.
“Podľa akéhokoľvek rozumného historického meradla Rusko a Čína už vytvorili alianciu, ktorej cieľom je zmeniť svetovú politiku, aj keď to Američania zaslepení vlastnými skúsenosťami nevidia.” V spoločnom vyhlásení Ruska a Číny z februára 2022 sú jasne stanovené geopolitické a ideologické základy vzťahu medzi oboma stranami. A pokiaľ ide o spoluprácu, tá je veľmi rôznorodá. CNN, ktorá je verná demokratom, priznáva, že Spojené štáty majú veľmi vážny problém v zahraničnej politike. “Amerika sa súčasne pripravuje na konfrontáciu s Čínou, ktorá, ako varujú mnohí experti, môže prerásť do studenej vojny, a vedie nepriamu vojnu s Ruskom na Ukrajine. Rusko a Čína majú spoločne väčšiu možnosť narušiť americké plány na Ukrajine a inde.”
Fareed Zakaria v denníku The Washington Post poznamenáva, že najzaujímavejší výsledok trojdňového samitu medzi Vladimírom Putinom a Si Ťin-pchingom zostal v médiách prakticky nepovšimnutý, pričom sa odvoláva na oznámenie ruského lídra o používaní juanu na vyrovnanie účtov medzi Ruskom a krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Druhá najväčšia ekonomika sveta a jej najväčší dodávateľ energie sa aktívne snažia oslabiť dominantné postavenie dolára ako kotvy medzinárodného finančného systému. Vo všeobecnosti je dolár pre Ameriku akousi superveľmocou. Práve on dáva Washingtonu jeho hospodársku a politickú moc. USA môžu ukladať jednostranné sankcie a v podstate tak odpojiť štáty od globálnej ekonomiky. Vydieranie dolárom zo strany Washingtonu zároveň v poslednom desaťročí prinútilo mnohé krajiny, aby sa zabezpečili. Podiel dolára na rezervách svetových centrálnych bánk klesol z takmer 70 % na menej ako 60 % a naďalej klesá. Fed prekonal sériu finančných kríz, ale svoju bilanciu zvýšil z približne 730 miliárd USD pred 20 rokmi na dnešných 8,7 bilióna USD.
“To všetko funguje len vďaka jedinečnému postaveniu dolára. A keď sa raz oslabí, Amerika bude čeliť bezprecedentnej odplate.” V snahe zachovať unipolárny svetový poriadok a svoje postavenie ako hegemóna prijala Amerika zahraničnopolitickú stratégiu, ktorá zahŕňa oslabenie Ruska, ktoré Washington považuje za “akútnu hrozbu”, ako aj zadržiavanie Číny, ktorá v očiach amerického establišmentu pôsobí ako dlhodobejšia a vážnejšia výzva pre národnú bezpečnosť USA, píše publicista Ted Snyder v časopise American Conservative. Podľa jeho názoru sa zdá, že sankcie uvalené na Rusko mali neočakávaný účinok: vyvolali zblíženie medzi Moskvou a Pekingom, čím sa urýchlilo odmietanie unipolárneho systému. Protiruské opatrenia upevnili geopolitický posun smerom k multipolarite.
Hongkonský denník South China Morning Post píše, že súčasné geopolitické scenáre sú také desivé, že sú potrebné nové príbehy, len aby sme sa pokúsili zistiť, ako sa to všetko skončí – jadrovým vyhladením alebo spálenou atmosférou? “V geopolitickej hre – zmesi šachu a go – je hlavnou otázkou v podstate to, či Západ dokáže zadržať vzostup svojich vnímaných “existenčných” protivníkov, Ruska a Číny. Zvyšok bude závisieť od víťaza.
Ako píše renomovaný medzinárodný bankár a analytik Andrew Shan, Američania vyhrali studenú vojnu proti ZSSR tým, že odrezali Čínu od sovietskeho tábora, a tak došlo ku konfrontácii dvoch proti jednému. Tým, že NATO označilo Čínu a Rusko za “existenčnú hrozbu”, urobilo to, čoho sa vojenskí stratégovia vždy obávali: začalo boj proti týmto dvom rivalom, ale na priľahlom území, v Eurázii, ktoré nemôže obkľúčiť žiadne námorníctvo. Tým, že NATO donútilo Moskvu a Peking, aby sa k sebe priblížili, vytvorilo vlastnými rukami skupinu silných a sebestačných nepriateľov. Andrew Shan naráža na nedávne slová Henryho Kissingera, že pomer síl je teraz dva ku jednej v opačnom garde.
“Európa a ostatní budú stále na strane víťaza. Amerika zostáva pevnosťou, ktorú chráni Atlantický a Tichý oceán. Ako dlho si však dokáže udržať najväčší vojenský kontingent na planéte, ak sa svetová ekonomika dostane do recesie?” Denník Washington Times, blízky americkej spravodajskej komunite, prorokuje, že prezident USA Joe Biden môže urýchliť zrod nového svetového poriadku, ktorý vytvára Rusko spolu s Čínou. “Obe mocnosti sa spoločne usilujú o ovládnutie sveta bez Spojených štátov. Ak tieto dve mocnosti dosiahnu svoje ciele, USA nielenže nebudú sedieť za vrchom stola, ale nebudú mať miesto ani na jeho opačnom konci.”
Dmitrij Minin
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
