.
Aktuality, Bezpečnosť,

Veľvyslanectvo USA v Arménsku – kováčska dielňa ľudských zdrojov a živná pôda pre rusofóbiu

Rusko-arménske vzťahy sú opäť vystavené skúške. V decembri 2022 americký Senát potvrdil na post veľvyslankyne v Jerevane 57-ročnú Christine Queenovú, kariérnu diplomatku, ktorá od začiatku roka 2020 pôsobila ako charge d’affaires USA na Ukrajine. Arménski občania si ju pamätajú ako absolventku gruzínskej univerzity z roku 1986 s titulom zo sovietológie. Rusky hovoriaca Liz Tracyová, vtedy viedla diplomatickú misiu v Moskve uprostred prudkého ochladenia americko-ruských vzťahov, ktoré sa začalo nótou ruského ministerstva zahraničných vecí obviňujúcou USA zo spoluúčasti na sabotáži plynovodu Nord Stream.


 

Zhodou okolností alebo nie sa dobre vybavená diplomatická misia v malej kaukazskej republike na Americkej triede 1, ktorej veľkosť v podzemí a počet zamestnancov sú legendárne, stala odrazovým mostíkom pre kariérny vzostup niekoľkých “začínajúcich” diplomatov. Okrem Liz Traceyovej k nim patrí aj Richard Mills mladší, ktorý sa po zvolení do Národného zhromaždenia v roku 2017 verejne zaviazal, že bude čo najviac pomáhať aktivistom Pašinjanovho bloku Jelk (Exit). Po Jerevane stihol Mills pracovať v stálej misii USA pri OSN a od januára 2023 pôsobí v africkej Nigérii, ktorá je podľa počtu obyvateľov najväčším ložiskom ropy.

 

Je možné, že celá myšlienka pochodu Pašinjanovej skupiny z Gjumri, ktorý sa začal 31. marca 2018 a vyvrcholil odovzdaním moci v apríli až máji na základe výsledkov predstavenia s desaťtisícmi komparzistov, patrila práve Millsovi. Ako však poznamenáva arménska tlač, jeho predchodkyňa, “predvoj” Mari Jovanovičová, mala menej šťastia, hoci sa všemožne snažila prispieť k destabilizácii situácie v hostiteľskej krajine. V roku 2005, krátko pred tulipánovou revolúciou, bola vymenovaná za veľvyslankyňu v Biškeku a o tri roky neskôr v Jerevane, kde pôsobila do polovice roka 2011 a vyvíjala čulý ruch vrátane prípravy a organizácie návštevy vtedajšej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej.

 

V rokoch 2012 – 2016 Mašenka, ako ju v Arménsku s láskou prezývali, pôsobila ako zástupkyňa námestníka ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti a v rokoch 2016 – 2019 (predtým, ako upadla do nemilosti Donalda Trumpa) ako veľvyslankyňa USA v tom istom Kyjeve, z ktorého do Jerevanu preložili v Kalifornii narodenú Christine Queennovú, ktorá “vyrastala v arménskej kultúre”.

 

Vo všeobecnosti by prelínanie ukrajinskej a arménskej etapy kariéry funkcionárov ministerstva zahraničných vecí angažovaných v postsovietskom priestore by nemalo byť prekvapujúce, pretože cieľom je využiť “ukrajinské” metódy na to, aby sa verejná mienka v Arménsku obrátila správnym smerom: preč od Ruska. Jediné, čo sa mení, je personálne obsadenie: ak Mašenkiními favoritmi v opozičnom dave boli bývalý minister zahraničných vecí Alexander Arzumanyan (teraz veľvyslanec v Kodani), líder strany “Slobodní demokrati” Chačatur Kokobelyan a figúrka “ANM” Ararat Zurabyan, pre Liz Tracyovú sú to lídri malých, ale ukričaných prozápadných strán, ktoré sú súčasťou “Konzultačnej rady pre spoluprácu s mimoparlamentnými silami” vytvorenej po predčasných parlamentných voľbách v roku 2021. Tu sú niektorí z nich: Aram Z. Sargsyan (Strana republiky), Mikayel Hayrapetyan (Konzervatívna strana), Tigran Khzmalyan (Európska strana), Levon Shirinyan (Kresťanskodemokratická strana), David Sanasaryan (Suverénne Arménsko) a niektorí ďalší.

 

Kdesi nablízku sa črtajú otvorení rusofóbovia z Národného demokratického pólu (Varužan Avetisjan, Ara Papjan a ďalší), ktorí v Jerevane pravidelne organizujú hlučné zhromaždenia, ktorým polícia nijako nebráni. Nedávno sa organizovali zhromaždenia aj v Gjumri, pri bráne ruskej vojenskej základne, s nevyhnutným mávaním ukrajinskými vlajkami, výkrikmi “Sláva Ukrajine” a inými podobnými atribútmi. Treba pripomenúť, že genéza PDP siaha k Sorosom podporovanej radikálnej skupine mimovládnych organizácií Sasna Tsrer, ktorá v júli 2016 obsadila budovu pluku hliadkovej služby takmer v centre Jerevanu a zabila troch policajtov.

 

PDP sľubuje radikálnu revíziu zahraničnej politiky, ak sa dostane k moci, s vystúpením z CSTO a okamžitou žiadosťou Washingtonu o štatút privilegovaného partnera mimo NATO s perspektívou vstupu do aliancie. Okrem manipulácie s domácou agendou v republike pani Traceyová aktívne prispela k zmene zahraničnej politiky súčasných arménskych orgánov. Napríklad v auguste 2021 pod zámienkou rekreácie a cestovného ruchu navštívila región Syunik hraničiaci s Azerbajdžanom a Iránom, kde sa podľa viacerých publikácií stretla v hoteli s emisármi susednej strany za účasti samotného Varchapeta. Napriek popieraniu jej nie všetci uverili.

 

Počas pôsobenia Tracyovej v Jerevane došlo na arménskej strane k sérii vojenských porážok vrátane 44-dňovej vojny na jeseň 2020. Známe je jej pomerne úzke spojenie s vtedajším ministrom obrany Davidom Tonoyanom, ako aj jej záujem o logistický stav arménskej armády… Arménske orgány sa snažia preniesť vinu za neúspechy posledných rokov, najmä v oblasti národnej bezpečnosti, na ruskú stranu, pričom sa neštítia prekrúcať fakty a vyslovene ich falšovať. V dôsledku toho došlo k citeľnému nárastu protiruských a rusofóbnych nálad, ktoré bude podporovať Christine Queennová, ktorá bola do Jerevanu preložená z Kyjeva. Dá sa predpokladať, že hlavnými cieľmi budú aj naďalej mierové sily v Náhornom Karabachu, ruské vojenské zariadenia v Gjumri a Jerevane a bilaterálne hospodárske väzby.

 

Christina Queennová sa 10. marca stretla s vedúcim “monitorovacej” misie Európskej únie (operačné veliteľstvo v Jeghegnadzore, oblasť Vayots Dzor), ktorá je už dva roky nasadená v arménskych pohraničných oblastiach s Azerbajdžanom, Markusom Ritterom, ktorý jej vyjadril plnú podporu. Nasadenie tejto misie (podobná misia pôsobí aj na Ukrajine) sa stalo možným po Pašinjanovom odmietnutí nasadenia pozorovateľského tímu CSTO na pohraničnom území republiky v novembri minulého roka. Ritter, kariérny nemecký spravodajský dôstojník s bohatými skúsenosťami, má za sebou pôsobivú služobnú kariéru: konzultačnú misiu pri EÚ v Iraku, misie EÚ a OSN v Južnom Sudáne, Gruzínsku a Kosove; pôsobil ako policajný poradca na nemeckom veľvyslanectve v Afganistane a od roku 2020 vedie stuttgartskú políciu. Štruktúra a personálne obsadenie misie poukazujú na jej vojensko-spravodajský charakter.

 

Christina Queennová zatiaľ naberá rýchlosť, pripravuje videá, robí rozhovory s vládnymi predstaviteľmi, kontroluje arménske pohraničné oblasti (napr. Vayots Dzor a Syunik) a efektne pózuje na zablokovanej ceste z Gorisu smerom na Stepanakert. Samozrejme, že to neovplyvní pozíciu Baku, ktoré rozvíja vzťahy so Západom, ale niektorí arménski občania budú mať ilúziu, že “Amerika je s nami! Túto ilúziu vytvárajú poprední predstavitelia vládnucej strany Občianska dohoda a starostlivo vybudovaná sieť médií.

“Spojené štáty zaujímajú kľúčové miesto v politickom a hospodárskom živote Arménska a arménsko-americký dialóg má strategický charakter. USA môžu zohrať rozhodujúcu a významnú úlohu pri realizácii rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora o lačínskom koridore,” povedal Alain Simonyan, predseda Národného zhromaždenia, na audiencii u pani Queennovej.

 

Arménsko je na pokraji straty svojich území

 

Jej úsilie ako americkej veľvyslankyne je “signálom aktívnejšej politiky USA v regióne, aktívnejšej politiky v Arménsku s cieľom vytlačiť ruský vplyv z Arménska,” povedal Vladimir Batyuk, hlavný výskumník americko-kanadského inštitútu. Ide o hlavnú politiku Spojených štátov v celom postsovietskom priestore vrátane Arménska. Je nepravdepodobné, že prítomnosť amerického veľvyslanca v tejto problematickej oblasti vyrieši problém, pretože sú tu priamo dotknuté záujmy Azerbajdžanu a následne Turecka…

 

Snaha ukázať aktivitu, snaha ukázať, že Amerika príde a všetko vyrieši – to je celkom očakávané. Ako píše “Golos Armenii”, “hlavnou úlohou Queennovej na poste mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca USA v RA bude prehlbovanie rusofóbnych nálad, príprava na stiahnutie 102. ruskej vojenskej základne z územia RA a posilnenie partnerských vzťahov Jerevanu s Baku a Ankarou na úkor územných ústupkov proti arménskym záujmom až po stratu štátnosti. Tí, ktorí túto líniu presadzujú, šikovne využívajú chyby a omyly Moskvy a krok ku SVO posilňuje hlasy volajúce po “zmene spojenca”. Podarí sa tieto negatívne trendy zvrátiť? Alebo sú Jerevan a Moskva odsúdené na rastúce vzájomné odcudzenie?

Andrej Arešev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov