Globálne riadenie zlyhalo. O samite skupiny G20 v Naí Dillí
V dňoch 1. – 3. marca 2023 sa v indickom hlavnom meste Naí Dillí konal XVIII. samit hláv štátov a predsedov vlád skupiny G20 (G20), fóra pre medzinárodnú spoluprácu medzi hlavnými rozvinutými a rozvíjajúcimi sa ekonomikami sveta. Rozhodnutie vytvoriť skupinu G20 prijali v roku 1999 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk Kanady, Francúzska, Talianska, Japonska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a USA, ktorí predstavovali to, čo dnes nazývame “kolektívny Západ”.
Hlavnými cieľmi skupiny G20, ako boli definované pred 24 rokmi, bolo koordinovať politiky medzi členmi skupiny G20 s cieľom dosiahnuť globálnu hospodársku stabilitu a udržateľný rast; podporovať finančnú reguláciu, ktorá znižuje riziká a zabraňuje budúcim finančným krízam (hoci finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 sa nepodarilo zabrániť); a vytvoriť novú medzinárodnú finančnú architektúru. Aritmeticky povedané, krajiny G-20 v súčasnosti predstavujú 85 % svetového hrubého produktu, 75 % svetového obchodu (vrátane obchodu v rámci Európskej únie) a dve tretiny svetovej populácie. Opakujeme však, že ide o aritmetiku, nie o politiku.
Skupinu G-20 tvorí 19 veľkých ekonomík (Argentína, Austrália, Brazília, Nemecko, India, Indonézia, Taliansko, Kanada, Čína. Spojené kráľovstvo, Mexiko, Rusko, Spojené štáty, Turecko, Francúzsko, Južná Kórea, Južná Afrika, Japonsko, Saudská Arábia) a Európska únia zastúpená predsedom Európskej rady a predsedom Európskej komisie. Okrem toho sa na zasadnutiach skupiny G20 na pozvanie predsedníctva zvyčajne zúčastňujú zástupcovia medzinárodných organizácií: Rada pre finančnú stabilitu, Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová obchodná organizácia (WTO), Africká únia, Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), OSN a Svetová banka.
Rusko na samite v Naí Dillí zastupoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Na podujatí sa zúčastnili delegácie zo 40 krajín (vrátane delegácií z krajín mimo skupiny G20 – Omán, Singapur, Bangladéš, Egypt, Maurícius, Španielsko, Holandsko). V predvečer samitu sa v Dillí 1. – 2. marca tradične konalo zasadnutie ministrov zahraničných vecí skupiny G20, na ktorom sa okrem ministrov zahraničných vecí zúčastnili aj ministri a zástupcovia medzinárodných organizácií, ktorých pozvala India. Na samite vystúpil indický premiér Naréndra Módí so slovami:
“Stretávame sa v čase hlbokých globálnych rozporov. Je prirodzené, že naše rokovania ovplyvňuje geopolitické napätie. Všetci máme svoje postoje a názory na to, ako by sa toto napätie malo vyriešiť. Ako vedúce svetové ekonomiky však máme zodpovednosť aj voči tým, ktorí nie sú v tejto miestnosti.”
Indický premiér vyzval na odloženie kontroverzií a nedopustenie, aby otázky, ktoré na stretnutí nemôžu spoločne vyriešiť, stáli v ceste iným otázkam, ktoré sú k dispozícii na spoločné riešenie.
“Všetci musíme uznať, že multilateralizmus je dnes v kríze. Architektúra globálneho riadenia vytvorená po druhej svetovej vojne mala plniť dve funkcie. Po prvé, zabrániť budúcim vojnám a po druhé, uľahčiť medzinárodnú spoluprácu v otázkach spoločného záujmu. Skúsenosti z posledných rokov – finančná kríza, zmena klímy, pandémie, terorizmus a vojny – jasne ukazujú, že globálne riadenie zlyhalo,” povedal Naréndra Módí.
India pri príprave samitu dúfala, že jej predsedníctvo v skupine G20 v roku 2023 umožní zamerať sa na zmiernenie chudoby a otázky klímy, ale ukrajinská kríza zatienila ostatné body programu. Zástupcovia USA a ďalších západných mocností vo svojich vystúpeniach vytrvalo obviňovali Rusko z “agresie” voči Ukrajine. Výzva Ruska na nestranné a spravodlivé vyšetrenie výbuchov v plynovode Nord Stream tiež zostala bez odozvy. Obvinenia voči Rusku sa pokúsili zapísať do záverečného spoločného komuniké samitu, ktoré však nakoniec nebolo prijaté pre námietky Ruska a Číny (nesúhlasili s dvoma bodmi týkajúcimi sa Ukrajiny).
Namiesto spoločného komuniké sa objavilo zhrnutie predsedníctva skupiny G20. “Je nevyhnutné,” uvádza sa v zhrnutí, “zachovávať medzinárodné právo a multilaterálny systém, ktorý zaručuje mier a stabilitu. To zahŕňa podporu cieľov a zásad zakotvených v Charte OSN, nepoužívanie jadrových zbraní a mierové riešenie konfliktov. V dokumente sa odsudzujú všetky teroristické činy namierené proti kritickej infraštruktúre vrátane energetických zariadení. Konštatuje sa, že terorizmus je jednou z najvážnejších hrozieb pre mier a medzinárodnú bezpečnosť.
India prevzala predsedníctvo skupiny G20 1. decembra 2022. Po 19. samite hláv štátov G20 v Naí Dillí v novembri 2023 sa očakáva, že predsedníctvo prevezme Brazília. Vzhľadom na skúsenosti z posledných rokov (“globálne riadenie zlyhalo”) si však význam zasadnutí skupiny G20, ako aj ich program budú vyžadovať výrazné spresnenie.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
