Sýria sa “vracia” do arabského sveta. Diplomacia na pozadí zemetrasenia
Krajiny Blízkeho východu sa teraz zameriavajú na obnovenie spolupráce po rokoch konfliktov a nepokojov. Viaceré arabské štáty poskytli Sýrii svoju podporu po zemetrasení. Bezpečnostná rada OSN zasadala 28. februára, aby prerokovala politickú a humanitárnu situáciu v Sýrii.
Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths opísal situáciu ako “monumentálnu, takmer neuveriteľnú tragédiu” a zdôraznil, že v Sýrii, ktorá trpí 12 rokov trvajúcim ozbrojeným konfliktom, potrebuje humanitárnu pomoc približne 15,3 milióna ľudí, teda 70 % obyvateľstva. Martin Griffiths informoval členov Bezpečnostnej rady, že zemetrasenia, ktoré zasiahli Turecko a Sýriu, zabili najmenej 50 000 ľudí, z toho približne 6 000 v Sýrii, najmä na severozápade. Uviedol, že desaťtisíce ľudí sú nezvestné a státisíce zostali bez domova. Zemetrasenie zničilo celé oblasti, ktoré sa stali neobývateľnými. Účinnú nápravu spustošených miest sťažujú jednostranné západné sankcie.
V roku 2019 prezident Trump podpísal “Caesarov zákon”, ktorý dáva vláde USA právomoc ukladať obmedzenia organizáciám a jednotlivcom poskytujúcim pomoc Damasku. Obmedzenia sa týkajú prepravy zdravotníckeho materiálu, humanitárnej pomoci, pátracích a záchranných tímov a doručovania pomoci lietadlami nad sýrskym územím. Západ sa s pomocou Sýrii neponáhľa. Len deväť z 27 členských štátov EÚ poskytlo Sýrii smiešnych 3,5 milióna eur (v porovnaní s 67 miliardami eur, ktoré Európania vynaložili na Ukrajinu).
Bolo oznámené, že EÚ v marci zorganizuje darcovský samit s cieľom získať peniaze pre obete zemetrasenia, ale je jasné, že drvivá väčšina peňazí pôjde do Turecka, nie do Sýrie. Osobitný vyslanec OSN pre Sýriu Geir Pedersen, ktorý vystúpil na SB, vyzval na “odpolitizovanie” humanitárnej pomoci, ale Amerika túto výzvu ignorovala. Rozhodnutie Bidenovej administratívy vyňať Sýriu zo sankcií na šesť mesiacov a len na operácie na pomoc pri katastrofách problém pomoci pri zemetrasení nevyrieši.
Počas zasadnutia Bezpečnostnej rady sa zástupcovia Ruska a USA pohádali o tom, či je možné darovať Sýrii ruské hnojivá. Zástupca stáleho predstaviteľa USA pri OSN Robert Wood s odvolaním sa na skutočnosť, že uľahčenie vývozu ruských hnojív bolo dôležitou súčasťou balíka dohôd sprostredkovaných OSN v júli minulého roka, na základe ktorých sa obnovil vývoz obilia z niektorých ukrajinských čiernomorských prístavov, navrhol počkať s obnovením tejto dohody do marca. A potom, ako tvrdia, USA zvážia dodávky ruských hnojív, a to len prostredníctvom OSN, čím Rusko pripravia o možnosť distribuovať poľnohospodárske dary vo vnútri Sýrie.
Medzitým sa na pôde OSN otvorila otázka okamžitého a bezpodmienečného zrušenia západných sankcií voči Sýrii. Čína na tom trvala v prvých dňoch po zemetrasení. Sýria už získala podporu arabských štátov, ktoré nezmiešali politiku s ľudským žiaľom. Medzi najväčších darcov patrili dlhoroční spojenci USA: Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Tieto dve arabské krajiny poslali Sýrii viac pomoci ako ktorákoľvek iná krajina. Od zemetrasení došlo k vývoju, ktorý naznačuje, že opätovné začlenenie Sýrie do arabského sveta sa zrýchľuje.
Odborníci tvrdia, že mnohé arabské vlády, s výnimkou Kuvajtu, Kataru a v menšej miere zatiaľ aj Saudskej Arábie, považujú zemetrasenie za príležitosť na prehĺbenie spolupráce s Asadom. Dva týždne po katastrofe navštívil sýrsky prezident Omán. Prijatie Asada v Maskate bolo spojené s podporou “rehabilitácie” sýrskeho prezidenta zo strany saudskoarabského korunného princa Mohameda bin Salmána.
Ďalším znakom zlepšovania vzťahov bola návšteva egyptského ministra zahraničných vecí v Damasku po prvýkrát od roku 2011, ktorý Asadovi odovzdal posolstvo od prezidenta Abdela Fattáha as-Sísího potvrdzujúce želanie rozvíjať vzťahy medzi oboma susednými arabskými krajinami. Damask začali navštevovať aj ďalší vysokí arabskí diplomati. Delegácia Arabskej medziparlamentnej únie zložená zo zástupcov Egypta, Iraku, Jordánska, Libanonu, Líbye, Ománu a Spojených arabských emirátov uskutočnila oficiálnu návštevu Sýrie.
“Táto návšteva arabských delegácií v Sýrii,” povedal Asad, “znamená pre sýrsky ľud veľa, svedčí o podpore jeho arabských bratov v ťažkých podmienkach, v ktorých sa ocitol sýrsky ľud v dôsledku teroristickej vojny a následkov zemetrasenia.”
Existuje množstvo otázok, či Asad dokáže vybudovať vzťahy s Iránom a arabským svetom dostatočne hladko, aby boli obe strany spokojné. Irán doteraz nemal námietky proti normalizácii vzťahov svojho spojenca s arabskými krajinami. Iránske ministerstvo zahraničných vecí to považuje za realistický prístup na ceste k islamskej solidarite. Povedal to hovorca ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání, ktorý poznamenal, že regionálne krajiny môžu vyriešiť svoje problémy prostredníctvom “dialógu a regionálnych mechanizmov”, ak budú “ignorovať požiadavky hegemonistických mocností”.
Vláda Baššára al-Asada by mohla dosiahnuť významný prelom, ak by normalizovala vzťahy so Saudskou Arábiou a vrátila sa do Ligy arabských štátov, ale či je Saudská Arábia skutočne pripravená zmeniť svoj postoj k Asadovi, sa ešte len uvidí: Rijád súhlasil so spoluprácou so Sýriou v oblasti utečencov a humanitárnej pomoci, ale o obnovení diplomatických vzťahov sa nehovorí.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
