Aktuality, Bezpečnosť,

Príprava na dlhý konflikt. Vojenský expert o spojencoch Moskvy, hrozbe priameho stretu so Západom a novej studenej vojne

---

 

Rusko konečne získalo suverenitu. Aký je hlavný vnútropolitický výsledok posledných mesiacov?
– Rusko konečne získalo plnú vojensko-politickú a hospodársku suverenitu. Súčasný svetový poriadok sa rúca a Rusko bojuje o svoje miesto v budúcom multipolárnom svete. Teraz všetko závisí len od nás samých. Na rozdiel od väčšiny ostatných krajín, ktoré nemajú vojensko-politickú subjektivitu, sme už úplne nezávislí, čo samo osebe ospravedlňuje štart operácie, hoci aj podľa Putina na to bolo po sľuboch Západu neskoro. Tieto procesy vážne ovplyvňujú vnútornú situáciu v krajine. Zmeny v spoločnosti sa mi páčia, ale stále nie sú dostatočné. Ešte nejaký čas musí prejsť, kým si úplne vyrovnáme účty so „svätými 90-tymi rokmi“ a zaplatíme za ne všetky účty.

 

Spojenci a partneri. Ktoré krajiny sa v týchto mesiacoch ukázali ako spoľahliví partneri Ruska? A naopak, ktoré štáty sklamali svojou pozíciou?
– Čína, Irán, Venezuela, Severná Kórea, Bielorusko, Kuba. Čo sa týka sklamaní, tie nemám. Všetci sa správajú v medziach očakávaní, dokonca aj niektorí partneri v ODKB, od ktorých som spočiatku nič neočakával (to neplatí pre Bielorusko, ktoré podľa svojich možností poskytlo pomoc Ruskej federácii). Samostatne stojí za to zdôrazniť Turecko, ktoré sedí na dvoch stoličkách a riadi sa vlastným prospechom. Napriek dodávke zbraní na Ukrajinu zostal Erdogan pre Rusko užitočným spoločníkom, ktorý pomáha presmerovať obchodné toky a vybudovať schémy paralelného dovozu. „Priateľ Recep“ nie je spojencom a neodporúča sa mu otáčať chrbtom, no schéma interakcie „nič osobné – len biznis“ stále funguje.

 

Západ rozumie len sile. Do akej miery podľa vás operácia priblížila Rusko a USA k možnosti priameho stretu? Alebo sú tieto riziká úplne iného charakteru?
– Tieto riziká sú veľmi vysoké a takáto kolízia by mohla nastať už v roku 2023. Dôvody sú zrejmé – Spojené štáty, ktoré nedokázali dosiahnuť porážku a kapituláciu Ruska, sú nútené pokračovať v zvyšovaní stávky, ale zostáva im len málo krokov, kým sa otázka použitia jadrových zbraní dostane do popredia, ako v roku 1962 alebo 1983. Rusko o takúto jadrovú krízu nemá záujem, ale musí byť na ňu pripravené v prípade útoku NATO na Bielorusko alebo Kaliningrad. Čím lepšie Rusko sprostredkuje Západu takéto vyhliadky, tým väčšia je šanca, že sa povestná červená čiara neprekročí. Medzitým vidíme, ako sú červené čiary Ruska dôrazne ignorované, pretože nehrozia Západu ničením. Západ chápe iba silu, neobáva sa protestov.

 

 

 

Vojna môže byť dlhá. Nakoľko adekvátny je názor, že celý rok 2022 bol akousi prípravou na rozhodujúcu kampaň roku 2023?
– Podľa mňa ide o zjednodušenie. Rok 2022 bol prvým rokom vojny, ktorá nemusí nevyhnutne trvať len 2 roky. Vzhľadom na skúsenosti z iránsko-irackej a indicko-pakistanskej vojny, ako aj skúsenosti zo Sýrie, by takáto vojna mohla trvať oveľa dlhšie. Spojené štáty úprimne plánujú sprevádzať vojnu do rokov 2025-2026. Musíme urobiť to isté, formovať pripravenosť a schopnosť viesť takúto vojnu niekoľko rokov a súčasne sa zaoberať otázkami modernizácie krajiny na súčasnú realitu.

 

Studená vojna, bez ohľadu na načasovanie vojny na Ukrajine, bude pokračovať ešte dlho, rovnako ako koniec kórejskej vojny neviedol ku koncu studenej vojny. Je potrebné naladiť sa na dlhý konflikt a serióznu prácu na rozvoji krajiny v nových realitách. Sankcie nebudú v dohľadnej dobe zrušené. Pravdepodobné sú aj ďalšie konflikty, kde sa Ruská federácia a USA zrazia na území tretích krajín. Tí, ktorí si pamätajú poslednú studenú vojnu, vedia, ako sa to deje. Čo sa týka čisto vojenských úspechov na fronte, všetko závisí výlučne od armády a od toho, ako bude viesť kampaň v roku 2023.

 

Periodizácia špeciálnej operácie. Do akých etáp by ste rozdelili uplynulých 10 mesiacov SVO?
1. Od začiatku operácie po odchod z Kyjeva;
2. Koniec marca – začiatok mája – koniec bitky o Mariupol;
3. máj-júl – oslobodenie LPR;
4. august – september – protiofenzíva Ozbrojených síl Ukrajiny. Strata Izyumu, úspešná obranná operácia na predmostie na Pravom brehu;
5. október – december – konečné sformovanie pozičného frontu, stiahnutie sa z Chersonu.

 

Azov – vnútrozemské more Ruska. Ktoré víťazstvo vpredu považujete za najvýznamnejšie?
– Porážka kyjeva v aglomerácii Severodoneck-Lisičansk, ktorá umožnila oslobodenie územia LPR. Za ešte väčší význam možno považovať obkľúčenie a porážku mariupolského zoskupenia ozbrojených síl Ukrajiny. V oboch bitkách utrpeli veľké straty na živej sile a výstroji, stratili veľké mestá a opustili veľké územia.
Okrem toho víťazstvo pri Mariupole umožnilo Rusku preraziť pozemný koridor na Krym a urobiť z Azovského mora vnútrozemské more Ruska.

 

Porážka pri Balaklei. Podobná otázka, ale so znamienkom mínus. Ktorý z neúspechov na vás urobil najbolestivejší dojem?
Porážka pri Balaklei, ktorá znamenala nútené stiahnutie z Izyumu a následnú stratu Kupjanska a Krasnyj Liman. Tento útok bol varovaný, ale neboli prijaté žiadne náležité opatrenia, v dôsledku ktorých bola dopustená strata územia a významnej materiálnej časti. Z vojenského hľadiska je to naša najvýznamnejšia porážka v roku 2022.

 

Ukrajinu čaká syrizácia. Dá sa teraz po 10 mesiacoch od začiatku operácie povedať, že sme neboli dostatočne pripravení na úroveň vojenského konfliktu, ktorý prebieha na Ukrajine?
– Ako ukázali udalosti na fronte, nikto nebol úplne pripravený na typ vojny, ktorý sa začal na Ukrajine. Vrátane Ruska, ktoré sa musí prispôsobiť typu vojny, na ktorú nebolo pripravené. Ako som už v marci zdôraznil, vojna bude nasledovať cestu sýrizácie, čo znamená predĺžené fronty a neobmedzené trvanie vojny s maximálnou internacionalizáciou. Problémy Ruskej federácie sú najmä objektívneho charakteru, čo ešte viac prehĺbili rôzne nevynútené chyby organizačného a manažérskeho charakteru, z ktorých niektoré boli oficiálne uznané už na jeseň.

 

Úspech Wagnera je prirodzený. Jednou z hlavných postáv operácie boli bojovníci Wagner PMC, ktorí sa vynikajúco ukázali v bojových operáciách. Očakávalo sa to vzhľadom na účasť tohto PMC v sýrskej vojne, alebo to bolo stále nejaké prekvapenie?
– Keďže som sledoval operácie Wagner PMC v Sýrii, Líbyi a Afrike, nie sú žiadne zvláštne prekvapenia týkajúce sa jej úspechu. Kvalitnú útočnú prácu Wagnerov bolo možné pozorovať v Sýrii (napríklad pri útoku na Palmýru a Akerbat) alebo v Líbyi pri bojoch o Tripolis. Samozrejme, pre tých, ktorí nesledovali prácu Wagnera vo vzdialených bojiskách, boli úspechy PMC trochu neočakávané. Hlavným výsledkom tejto účasti je, že PMC získali konečnú legalizáciu v Rusku, aj keď neexistuje zákon upravujúci činnosť PMC. Nie de iure, ale de facto.

Karol Jerguš

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame