Kedy čínske vojenské loďstvo prekoná to americké?
„Jednou z úloh ČĽR je úplne alebo aspoň čiastočne prebrať Spojeným štátom iniciatívu v námornej prítomnosti v prístavoch a v Tichom oceáne. Čiže konštruovaním novej lietadlovej lode Peking len odpovedá Pentagonu na ohrozenie z mora,“ tvrdí ruský sinológ a riaditeľ Inštitútu krajín Ázie a Afriky Moskovskej štátnej univerzity Aleksej Maslov pri komentovaní spustenia na vodu novej lietadlovej lode Fu-tien.
Fu-tien bola vymyslená už pred niekoľkými rokmi ako „medzistupňová etapa na ceste výstavby novej generácie čínskych lietadlových lodí,“ vysvetľuje Maslov. „Povedzme, na útok proti Tajwanu, ak sa taký udeje, budú využité už existujúce vojenské lode, vrátane lietadlových, ktoré, ako je známe, boli skonštruované na platforme sovietskych krížnikov Minsk a Varjag,“ predpokladá expert.
„V skutočnosti je otázka Tajwanu pre Čínu len neveľký „bod“ na veľkej trase. Tento problém bude vyriešený v najbližšom čase buď vojenskou alebo mierovou cestou. Hlavným je to, že Peking sa usiluje aktívne bodať Washington,“ tvrdí Maslov.
„V mene tohto cieľa sa Čína pokúša prevziať iniciatívu v Tichom oceáne. Pracuje na náraste počtu lodí a bojovej sily. Práve preto Peking rozvíja vzájomné vzťahy, napríklad dokonca aj s Indiou, hoci má s ňou pohraničný spor. Treba si tiež uvedomiť, že Čína aktívne rozvíja základňu ponoriek,“ dodal sinológ.
Osobitne sa Maslov venoval pomeru síl vojenského námorníctva Číny a USA. „Peking má vo výzbroji oficiálne 355 lodí, no fakticky ich môže byť viac, pretože v tomto počte sú uvedené len armádne plavidlá. K roku 2030 ich chce navýšiť na 460, čím početne značne prevýši kvantitu loďstva USA,“ vysvetľuje ruský expert a dodáva, že nedostatkom čínskeho vojenského námorníctva je neexistencia skúseností z vedenia námorného boja.
„Peking plánuje do roku 2030 zdvojnásobiť počet svojich atómových hlavíc, ktorých má dnes údajne okolo dvesto. Pritom zvyšuje produkciu práve tých, ktoré sa dajú rozmiestniť v námorníctve. Je tu teda pravdepodobnosť, že výsledkom tejto tendencie bude, že čínske námorníctvo kvantitatívne predstihne US Navy,“ dodal Aleksej Maslov.
V piatok 17. júna čínska štátna lodenica spustila na vodu tretiu lietadlovú loď Fu-tien. Je to tiež rovnomenný názov provincie, ktorá sa nachádza na kontinente, cez prieliv, oproti ostrovu Tajwan. Spúšťanie prebiehalo pri hymne ČĽR.
Čínska televízia uviedla, že Fu-tien má výtlak 80 tisíc ton a skonštruovaná bola s využitím len čínskych technológií. Minulý rok začala Ríša slnka stavať už štvrtú lietadlovú loď, pravdepodobne s atómovými agregátmi.
Vladimír Mikunda
