Čím sa zapíšu do dejín oslavy 78. výročia SNP?
Asi odstrihávaním Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov od pamiatky ich predchodcov, povstaleckých vojakov, partizánov a odbojových organizátorov.
Kto vie, kedy sa to začalo? Prvé „odstrihnutie“, možno, urobil bratislavský primátor Matúš Vallo, keď otvorene, aj bez súhlasu protifašistických odbojárov z celého Slovenska, odrezal časť z bratislavského Námestia SNP. Potom bolo chvíľu ticho, asi aby to slovenská verejnosť strávila.
Po parlamentných voľbách nastalo ďalšie kolo, a síce odobratie účastníkom a potomkom účastníkov slovenského 2. odboja jeho svätyne, Múzea SNP, a podriadenie ho Ministerstvu obrany SR. Teda armáde, ktorá bola len jednou z výkonných zložiek povstaleckých síl v SNP 1944.
Tretie kolo zažívame práve v období 78. výročia SNP, kedy je Slovenský zväz protifašistických bojovníkov od ich osláv na veľa miestach odstrihnutý zásadne! Až tak, že jeho predstaviteľom je upierané právo čo i len prehovoriť počas týchto slávností. Stalo sa to aj v sobotu popoludní 27. augusta v bratislavskej Petržalke. No najväčšiu skrivodlivosť Slovensko ešte len zažije. Konkrétne v pondelok 29. 8. 2022 na ústredných oslavách 78. výročia SNP v B. Bystrici, kde po prvýkrát nezaznejú slová objektívnej historickej pravdy od predstaviteľa SZPB. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov by si asi mal oslavy výročí SNP začať organizovať sám. Až potom bude mať istotu, že pri nich sa dejiny 2. odboja kriviť nebudú.
Tohtoročné oslavy 78. výročia SNP sú iné aj obsahovo. Niekde len tým, že rečníci sa vyhýbajú pomenovať jeho odkaz pre súčasnosť a tak sa venujú len pohľadu do minulosti. Takmer všetci pri tom nezabúdajú uviesť, že SNP umožnilo nášmu národu prestúpiť do tábora víťazov 2. svetovej vojny. Ak by však naši súčasní rečníci boli zásadoví, museli by z tribún zaznieť aj slová, že mnohé štáty oceňovaním pohrobkov nemeckých nacistov a ich prisluhovačov, fakticky opustili tábor víťazov a vrátili sa do tábora porazených. Prečo sa bojíme poukázať na to, že takto sa správajú mnohé pobaltské štáty, ale aj Ukrajina? Áno, tá Ukrajina, ktorej divízia Halič spolu s nemeckým Wehrmachtom potláčala naše SNP a ktorej banderovci u nás vyčíňali ešte tri roky po vojne.
Aj v Petržalke zazneli slová, ktoré sa dajú považovať za otvorenú falzifikáciu dejín. Moderátorka podujatia, riaditeľka organizácie Post Bellum S. Polovková, hneď pri privítaní prítomných vyhlásila, že SNP bolo porazené. Vyhlásila to a ani sa pri tom nezačervenala. Asi sa jej žiadalo osláviť jeho porážku.
Prítomní členovia petržalských organizácií SZPB, z ktorých niekoľkí sú učitelia dejepisu, sa pri týchto jej slovách pozreli na seba s údivom. Oni totiž vedia, že SNP nebolo porazené! Porážka sa totiž rovná kapitulácii a slovenskí povstalci nekapitulovali! Aj keď im bola kapitulácia dvakrát ponúkaná. Naši povstalci prešli z frontového boja na boj v horách.
Petržalský historik Ľ. Kačírek hovoril o „potlačení“ Povstania, hlavne však chyboval pri zmienke o Vianočnej dohode, ktorú vraj jej aktéri „podpísali“. Samozrejme, že to nie je pravda, pretože riskovať svojim podpisom v tých časoch pod akýmkoľvek protinacistickým a protiľudáckym dokumentom znamenalo zahrávať sa s vlastnou smrťou. Vianočná dohoda bola preto „prijatá“ bez podpisov.
Pre niekoho sú takéto lapsusy bezvýznamnými omylmi, pre iných sú cielenými úmyselnými falzifikáciami. A čo takto zodpovednosť pred prítomnou verejnosťou? Tá má čomu veriť? Objektívnej pravde, ktorej sa v tomto roku nedostáva slovo alebo týmto falzifikáciám?
Vladimír Mikunda, predseda ZO SZPB Jána Bulíka Bratislava – Petržalka
