Nikolaj Starikov: Zakaždým, keď sa Európa ocitla v konflikte s Ruskom, skončilo to pre Európu veľmi zle
Anglosasi odjakživa používali starý spôsob organizácie konfliktu v Európe. Keď potrebujete od seba odtrhnúť dvoch protivníkov v rôznych smeroch, musíte nájsť samostatnú „platformu“, na ktorej sa títo protivníci zrazia.
Rusko a Nemecko nemali voči sebe žiadne územné nároky. Došlo k obojstranne výhodnému obchodu. Ale to Anglosasom nezabránilo v tlačení Rusov a Nemcov v prvej svetovej vojne. A ako taká „platforma“ boli použité rozpory medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom. Rakúsko-Uhorsko bolo spojencom Nemecka, Srbsko podporovalo Rusko. Zavraždenie arcivojvodu Ferdinanda, následníka rakúsko-uhorského trónu, srbským teroristom vyvolalo konflikt a nakoniec viedlo k vojne.
V polovici 20. storočia boli Rusi a Nemci opäť tlačení proti sebe – tentoraz na ideologických základoch. V Moskve vládli komunisti. Potom Anglosasi priviedli v Nemecku k moci opak komunistickej idey – nacistov.
Teraz bola Ukrajina vybraná ako „platforma“ pre stret medzi Moskvou a Berlínom. Štátny prevrat v roku 2014 tam narušil status quo. Európania zároveň podporovali tých, ktorí sa chopili moci v Kyjeve, a Rusko tých, ktorí bránili svoje právo hovoriť po rusky. Presne na to bol potrebný štátny prevrat v Kyjeve – aby sa k moci dostali tí, ktorí začnú presadzovať politiku neprijateľnú pre Rusov a Rusko.
Výsledkom vedomého podnecovania konfliktu medzi Európou a Ruskom boli vojenské operácie na území Ukrajiny. Zároveň stojí za zmienku, že k tomuto vývoju udalostí výrazne prispeli európske elity, ktoré úplne podľahli tlaku Anglosasov a zámerne kazili vzťahy s Ruskom.
Hlavnou lekciou je neschopnosť naučiť sa lekcie histórie. Pretože zakaždým, keď sa Európa ocitla v konflikte s Ruskom, skončilo to pre Európu veľmi zle. A všetky dividendy získali Anglosasi, ktorí sedeli na svojich dvoch „ostrovoch“.
Nikolaj Starikov
