Kto podpísal historicky prvý pakt s Hitlerom?
Dňa 26. januára 1934 bol v Berlíne podpísaný pakt o neútočení medzi Adolfom Hitlerom a Józefom Pilsudskim.
Za Nemecko ho podpísal Konstantin von Neurath, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničia (neskôr bol nahradený J. von Ribbentropom a nastúpil ako Ríšsky protektor pre Čechy a Moravu), v mene Poľska pakt podpísal poľský veľvyslanec v Nemecku J. Lipski. Táto zmluva bola oficiálne prezentovaná ako pakt o spolupráci medzi oboma štátmi, o neútočení a o mierovom postupe v prípade vzájomných sporov. Neoficiálne obsahovala tajné dodatky, na základe ktorých hodlali zmluvné strany naplniť svoje ciele – napríklad získať územia na úkor iných, nezávislých štátov.
Po podpise tejto zmluvy vypovedalo Poľsko 13. septembra 1934 na zasadnutí Spoločnosti národov v Ženeve všetky zmluvy o ochrane národnostných menšín. Okrem toho, na základe tajných dodatkov k tejto zmluve zmenilo svoju politiku voči Československu, ako aj voči ZSSR.
Dňa 28. apríla 1939 vypovedalo Nemecko jednostranne zmluvu s Poľskom. Príčinou bolo odmietnutie nemeckých nárokov na zmenu poľsko-nemeckej hranice, a tým aj odovzdania mu istej časti poľského územia.
Poľsko síce získalo podpisom tejto zmluvy a následkom podpisu Mníchovskej dohody časti území Československa, ale jeho bývalý spojenec Nemecko ho 1. septembra 1939 na základe vykonštruovanej zámienky vojensky napadol. O čosi neskôr si Poľsko na základe paktu Molotov–Ribbentrop rozdelili Poľsko v pomere 2:1 Nemecko a ZSSR. Poľská druhá republika zanikla a k obnove poľského samostatného štátu došlo až po ukončení 2. svetovej vojny.
Dňa 28. septembra 1934 Piłsudskeho Poľsko ústami svojho ministra zahraničných vecí Józefa Becka zvestovalo celému svetu: „Poľsko z vlastnej vôle vyhlasuje, že odteraz spája svoj osud s osudom Nemecka… Poľská vláda vyhlasuje, že sa viac necíti byť viazaná akýmikoľvek záväzkami voči Československu a pripomína svoje prianie ustanoviť spoločnú hranicu s Maďarskom.“
Vladimír Mikunda
