Slovensko nezabúda na historickú pomoc Rumunskej kráľovskej armády počas 2. svetovej vojny
Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany SR Peter Kozák dnes v priestoroch rezortu prijal rumunského princa Radua – manžela kráľovnej Margaréty, najstaršej dcéry posledného rumunského monarchu Michala I.
Stretnutie sa uskutočnilo pri príležitosti oficiálnej návštevy rumunskej delegácie na Slovensku, kde si v nadchádzajúcich dňoch uctí pamiatku padlých rumunských vojakov, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Slovenska počas druhej svetovej vojny. Približne 240-tisíc rumunských vojakov oslobodzovalo zhruba jednu tretinu územia Slovenska a okolo 13 tisíc jej vojakov pri tom aj padlo.
„Slovensko nezabúda na historickú pomoc Rumunskej kráľovskej armády, česť pamiatke jej bojovníkov. Rovnako tak nezabúdame ani na pomoc v boji proti COVID-19. Sme vďační za promptnú reakciu Rumunska na našu požiadavku v podobe veľkého tímu zdravotníkov, ktorý odviedol vynikajúcu prácu v NÚSCH v Bratislave. Ďakujeme, bolo to opäť dôležité gesto solidarity a spolupráce,“ vyzdvihol generálny tajomník služobného úradu P. Kozák.
Zároveň doplnil, že Slovensko v súčasnosti ponúklo Rumunsku humanitárnu pomoc ako odpoveď na jeho obdobnú žiadosť prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. „Ide o dôkaz pretrvávajúceho partnerstva, na ktorom môžeme stavať aj v oblasti obrany a bezpečnosti,“ doplnil generálny tajomník. Predmetom vzájomnej diskusie bola aj téma potenciálnych možností spolupráce v oblasti vojenského vzdelávania.
Historická pomoc Rumunskej kráľovskej armády v počas 2. svetovej vojny
Rumunská kráľovská armáda bola na jeseň 1944 včlenená do zostavy 2. ukrajinského frontu Červenej armády pod velením maršala Malinovského a od decembra toho istého roku sa zúčastnila – spoločne so sovietskymi aj československými vojskami – bojov na území ČSR. Išlo najmä o 1. armádu generála Vasile Atanasia a 4. armádu generála Nicolaa Dascalesca. V Československu bojoval ešte 2. rumunský tankový pluk aj rumunský letecký zbor. Rumunské ozbrojené sily operujúce v našej vlasti tvorili celkom 17 divízií a takmer 250 000 mužov.
Prví rumunskí vojaci na územie ČSR vstúpili 18. decembra 1944, kedy 90. peší pluk 4. rumunskej armády prekročil južne pri Košiciach niekdajšiu československo-maďarskú hranicu a obsadil tu niekoľko dedín. Inou formáciou rumunských vojsk, ktorá prekročila bývalé československé hranice, bol 26. decembra 1944 južne od Lučenca 4. armádny zbor prvej rumunskej armády.
Postup rumunských vojsk bol však sťažovaný nepriaznivými klimatickými podmienkami a predovšetkým hornatým terénom stredného a severného Slovenska. Zvlášť významná bola účasť rumunských vojsk v tzv. bratislavsko-brnenskej operácii (25. marca až 5. mája 1945), na ktorej sa celkom podieľali tri sovietske a už spomínané dve rumunské armády. Do bojov za oslobodenie Bratislavy a Brna bolo okrem 266 000 sovietskych vojakov nasadených aj 86 000 vojakov rumunských, ktorí mali k 15. aprílu 1945 dispozícii 46 tankov (z pôvodných 79) a 999 diel.
Vojenské operácie 1. rumunskej armády prestali 12. mája 1945 v priestore miest Nemecký Brod – Polná – Humpolec a 4. rumunskej armády, ktorá prenasledovala nepriateľské vojská v smere Prostějov – Boskovice – Bystrice nad Perštejnom, tého.
Ďalšou rumunskou jednotkou postupujúcou v radoch Červenej armády bol 2. kráľovský tankový pluk, ktorého príslušníci sa podieľali na oslobodzovaní Galanty, Bratislavy a Devínskej Novej Vsi. Po ťažkých stratách v oblasti na sever od Viedne bola táto vojenská formácia premenená na tankovú rotu, ktorá sa spoločne so sovietskymi tankistami zúčastnila v dňoch 10.–12. apríla 1945 bojov o najjužnejšie položené moravské mesto Lanžhot.
Po zahájení Pražskej operácie vojskami 2. ukrajinského frontu 7. mája 1945 táto tanková rota postupovala od Mušova cez Znojmo a Telč až do juhočeského Tábora, kam dorazila s poslednými dvoma bojaschopnými tankami. Tieto dva rumunské tanky sa potom zúčastnili – spoločne s vybranými rumunskými oddielmi – 17. mája 1945 slávnostnej vojenskej prehliadky v Prahe.
Rumunské vojenské jednotky od decembra 1944 do mája 1945 na území vtedajšieho Československa oslobodili celkom 1722 obcí, z toho 31 miest, a v bojoch zajali 16 000 nepriateľských vojakov. Československé vyznamenania dostalo 5559 rumunských bojovníkov. Počas stretov s nemeckou armádou Rumunská kráľovská armáda stratila v ČSR podľa najnovších údajov celkom 33 241 padlých a nezvestných a 33 254 ranených vojakov. Na čestnom pohrebisku vo Zvolene je pochovaných 10 504 príslušníkov rumunských kráľovských vojsk a na Ústrednom cintoríne v Brne potom ďalších 1564. Ostatní sú pochovaní v hromadných i jednotlivých hroboch na miestach bojového postupu rumunskej armády Slovenskom, Moravou i Čechami.
Karol Jerguš
