Aktuality, História,

Viete, že 1. svetová vojna sa teoreticky rozpútala kvôli jednej Srbmi nesplnenej podmienke? a ďalšie zaujímavosti…

---

 

„Nespokojné“ Rakúsko-Uhorsko vypovedáva 28. 7. 1914 vojnu Srbsku. Vojnu, ktorá sa dotkla 72 štátov sveta. Už dňa 29. júla sa začalo obstreľovanie Belehradu.

 

Najhoršie bolo, že Rakúsko-Uhorsko začalo mobilizovať. Rusko na to vyhlásilo čiastočnú mobilizáciu štyroch okruhov (Kyjevský, Kazanský, Odeský a Moskovský) a pokúšalo sa presvedčiť nemeckého cisára Wilhelma II., že to je len proti R-U. Wilhelm požadoval ruskú mobilizáciu ukončiť, inak, že začne so svojou mobilizáciou proti Rusku (hoci tá už aj tak prebiehala). Keď sa to Nikolaj II. dozvedel, 30. júla vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Dňa 1. augusta 1914 na to Wilhelm vyhlásil vojnu Rusku.

Nebohý Milan Ftáčnik ešte ako primátor Bratislavy na cintoríne v Kopčanoch počas Dňa vojnových veteránov vyhlásil, že v tejto vojne padlo cca 500 tisíc Slovákov (Vojenský historický ustav tvrdí iné čísla: „Z územia dnešného Slovenska bolo do rakúsko-uhorskej armády v priebehu prvej svetovej vojny zmobilizovaných približne 400 000 vojakov. Ohľadom strát sa uvádza, že ich padlo okolo 69 000 a vyše 61 000 bolo trvale zmrzačených.). V Česku sa hovorí o 140 tisíc padlých Čechoch. Rusi dodnes nevedia určiť počty svojich strát. Určujú to len podľa rôznych údajov počtov obyvateľstva v rokoch 1917 až 1926. Vychádza z toho, že Rusko stratilo 5 750 000 ľudí v bojoch, hladom epidémiami…

 

…španielská občianska vojna sa vlastne začala v Maroku? A že demokrati si dali uschovať svoj zlatý poklad Stalinovi?
Povstanie v Maroku začalo 17. 7. 1936. A čo sa týka zlatého pokladu, jeho preprava do ZSSR prešla pokojne. Španieli požiadali potvrdiť dokumenty so spätnou platnosťou. Lenže predstaviteľ sovietskej rozviedky Orlov a aj kapitáni sovietskych lodí, ktorí zlato v desaťtisíc debnách (v každej bolo 72 kg zlata) previezli do Odesy, dostali prísny zákaz, aby nevydávali žiadne potvrdenia. Občianska vojna v Španielsku sa skončila oficiálne 1. 4. 1939, pár týždňov po likvidácii 2. ČSR.

 

Na čo bolo Hitlerovi potrebné Španielsko? Potreboval polygón na testovanie novej techniky a na cvičenie dôstojníkov. A tak mu ho povstaním Franca zorganizovali. Podstatou občianskej vojny v Španielsku teda nebol boj komunizmu s fašizmom, ale bola to skúška na nadchádzajúcu konfrontáciu ZSSR a Nemecka.

 

Angličania presunuli Franca letecky z Kanárskych ostrovov do Maroka, Hitler mu zase pomohol s presunom armády na kontinent a vojna sa mohla začať. O zásobovanie povstalcov sa dodávkami vojnového materiálu postaralo Nemecko a Taliansko. Naproti tomu V. Británia a Francúzsko vyhlásili politiku nezasahovania a zakázali vývoz zbraní do Španielska. Paríž bol natoľko dôsledný, že nedodal republikánskej zákonnej vláde ani zbrane ani lietadlá, ktoré boli objednané a zaplatené dávno pred vyhlásením neutrality. Sovietsky zväz protestoval a oznámil, že ak budú Nemci a Taliani dodávať zbrane Francovi, tak on ich bude vláde dodávať taktiež.

 

ZSSR sa zapojil do španielskej vojny aj preto, lebo republikánska vláda hradila všetku výbavu zlatom. Zároveň Sovieti získali rovnakú možnosť ako Nemci – otestovať si svoje tanky a lietadlá v bojových podmienkach.

 

Celková hodnota pomoci frankistom zo strany Nemecka a Talianska sa odhaduje najmenej na miliardu dolárov. Účty za nemecké vojenské dodávky hradili tí istí sponzori nacistov, ktorí platili hitlerovský „ekonomický zázrak“. ZSSR z vyvezeného španielskeho zlatého pokladu (vraj okolo 510 ton) platil dodávky sovietskych zbraní, ale aj výzbroj cudzích štátov. ZSSR sa takto v podstate stal bankou pre bojujúce Španielsko.

 

…Nemecko dňa 25. 7. 1940 nastoľuje v Európe po víťazstve na Západe „nový hospodársky poriadok“?
Smernice na to vydal referát ministra hospodárstva Funka. Podľa nich sa mala stať zásobárňou Nemecka celá Európa a tvoriť jednotný európsky trh, ktorý by bol absolútne ovládaný Nemeckom. Týkalo sa to tak obeživa, ako aj úveru a obchodu.

 

Dňa 2. augusta 1940 Gorring vydal memorandum, v ktorom určoval ciele nemeckej hospodárskej politiky a konštatoval: „Jedným z cieľov nemeckej hospodárskej politiky je zväčšenie nemeckého vplyvu v zahraničných podnikoch… využitá musí byť každá príležitosť, aby nemecké hospodárstvo získalo v priebehu vojny prístup k materiálnym záujmom hospodárstva v okupovaných krajinách.“ Gorring mimoriadne nariaďuje, aby bol čo najviac uvoľnený vývoz nemeckého kapitálu do okupovaných uzemí a aby nemeckí kapitalisti získali čo najväčší počet zahraničných podnikov. (Supi sa vrhli na korisť dobytú nemeckým Wehrmachtom.)

 

…dňa 2. júla 1941 sa v Japonsku konala za prítomnosti cisára tajná porada, ktorá detailne rozoberala praktické kroky organizácie vojny proti ZSSR?
V súlade s plánom Kantokuen bol početný stav japonských vojsk v Číne zvýšený o 500 tisíc na 1 milión ľudí, z ktorých 300 tisíc smerovalo do Mandžuska.

 

Pôvodne japonské velenie rátalo so začiatkom akcií 19. júla 1941. Filozoficky začiatok japonskej ofenzívy japonský mnister vojny Tojo pomenoval nasledovne: „až keď slivka dozreje a sama spadne na zem“. Povedané inak, japonská vláda čakala na porážku ZSSR ako to Berlín sľuboval.

 

Na porade vystúpil predseda Tajnej rady (čo bol konzultačný orgán pri cisárovi) Hara Kado a povedal: „Predpokladám, že všetci budete súhlasiť, že vojna medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom je pre Japonsko naozaj historickou šancou. Keďže Sovietsky zväz stimuluje šírenie komunizmu vo svete, budeme nútení skôr či neskôr ho napadnúť. No, keďže ríša sa ešte zaoberá čínskym incidentom, nie sme slobodní pri prijatí rozhodnutia o napadnutí Sovietskeho zväzu, ako by sa nám žiadalo. Napriek tomu si myslím, že musíme napadnúť Sovietsky zväz v príhodnom momente… Želám si, aby sme napadli Sovietsky zväz… Niekto môže povedať, že v súvislosti paktu neutrality Japonska by bolo neetické napadnúť Sovietsky zväz… Ak naň napadneme, nikto to nebude považovať za zradu. Ja netrpezlivo čakám možnosť udrieť na Sovietsky zväz. Prosím armádu a vládu urobiť to čo najskôr. Sovietsky zväz musí byť zničený.“

 

…2. júla 1942 britská vláda na základe memoranda z tohto dňa vyslovila zásadný súhlas s transferom nemeckých minorít zo strednej a východnej Európy?
Prezidenta E. Beneša o tom informoval 7. júla 1942 minister zahraničia A. Eden. Britská vláda potom prezidentovi Benešovi odporučila, aby pri budúcej realizácii nekládol príliš veľký dôraz na kritériá a posudzovanie viny, či neviny jednotlivých Nemcov.

 

Dňa 13. mája 1943 dal súhlas na celkový odsun aj Roosevelt pri Benešovej návšteve v USA. Počas nej Beneš obdržal súhlas aj od sovietskej vlády a to prostredníctvom sovietskeho veľvyslanca v USA Bogomolova.

 

Vysídlenie Nemcov bolo schválené na konferencii v Postupimi, kde boli schválené deportácie Nemcov z Československa, Maďarska a Poľska. Okrem toho boli Nemci odsunutí aj z Holandska (30 000), Francúzska (9300), Talianska (9300), Belgicka (7600) a z Luxemburska (6000).

 

…začiatok Stalingradskej bitky sa odohral 17. 7. 1942?
Išlo o jej prvé obdobie, ktoré trvalo do 18. 11. 1942. Od 19. novembra 1942 sa začína útočná operácia tejto bitky.
V prvej etape – do 11. decembra – boli prelomené nemecké postavenia severozápadne a južne od Stalingradu a hlavné nemecké sily (22 divízií) boli obkľúčené. Dňa 23. novembra sa spojili prvé jednotky v úseku stanice Krivomuzginskaja.

 

Druhá etapa protiútoku sa začala 12. decembra 1942 a trvala do Nového roka 1943. Hlavným cieľom bolo zničiť údernú silu armád maršala Mansteina, ktorá išla na pomoc Paulusovej 6. armáde. Koncom roku červenoarmejci začali útok proti Mansteinovej skupine a porazili ju.

 

Tretia etapa útočnej operácie prebieha v januári až do 2. februára 1943. Winston Churchill stalingradskú bitku charakterizoval nasledovne: „Táto strašná katastrofa Nemcov urobila koniec Hitlerovým pokusom dobyť Rusko silou zbraní a zničiť komunizmus“.

 

…dňa 25. 7. 1939 v protektoráte ČaM vzniká vládne vojsko, ktoré malo do 7000 mužov (12 práporov v troch inšpektorátoch: Praha, Hradec Králové, Brno).
Prívlastok „české“ vládne vojsko bol zakázaný. Celkový počet českých dôstojníkov k 15. 3. 1939 bol 12 454. Armáda bola postupne rozpúšťaná, všetkým vojakom z povolania boli prednostne ponúknuté miesta v štátnej správe. Osobitne voči dôstojníkom Nemci postupovali veľmi opatrne. Tí mohli nosiť uniformy a dokonca aj osobné zbrane. Podľa odslúžených rokov mali nárok i na rentu. Hlavným dôvodom toho bolo, aby sa nezapojili do odboja.

 

Veliacim jazykom vo vládnom vojsku ČaM bola čeština, výzbroj zastaraná (karabíny Mannlicher 95M (pre nedostatok nábojov sa používali vzduchovky). Využitie: hradná stráž (ale len na vnútornej strane, z vonkajšej časti hrad strážili Nemci), strážna služba (trate…), lyžiarsky, člnový alebo cyklistický výcvik. Asistenčné služby: ľadové bariéry, povodne…

 

Z toho vyplývalo, že obranu ČaM zabezpečovala nemecká branná moc. Zaujímavé je, že (český politik, bývalý legionár, vojak z povolania, vojenský teoretik, publicista a minister školstva a ľudovej osvety protektorátnej vlády) Emanuel Moravec presadzoval hajlovanie, no dôstojníci to zamietli pod koberec a nehajlovalo sa.

 

Nemci zakázali uniformy čs. armády, ktoré ich nesmeli ani len pripomínať. Preto mali iný strih, farbu (výložky – syrovo žlté), kokarda na čapici v národných farbách, výšivka – lev a lipové listy, odznak prekrížené meče s pozadím lipových listov…
Aj zmenali v uniforme sa jej vzhľad vyhýbal uniformám nemeckej brannej moci.

 

Výcvik bol len do úrovne čata. Aby však vojaci nestratili aspoň teoretická návyky, učili sa cestou časopisu „Vládne vojsko“ taktiku a stratégiu z dejín. Napoleona…

 

Súčasťou vládneho vojska boli hudobné čaty (kapelník plus 27 hudobníkov) „Háchove melody boys“. Časom išli aj tieto na nervy Nemcom, pretože často vystupovali na verejnosti a hlavne s českými skladbami.
V máji 1944 bola značná časť presunutá do severného Talianska.

 

…dňa 21. júla 1943 ministerstvo vnútra SR veľmi dôrazne zopakovalo predchádzajúcu vyhlášku z roku 1941 O úprave niektorých pomerov Cigánov, kde sa znovu dôrazne prikazovalo odstrániť rómske obydlia od frekventovaných ciest, všemožne zabrániť Rómom, aby sa potulovali, vyhýbali práci a živili nelegálnymi spôsobmi obživy?
Obecné predstavenstvá boli povinné zriaďovať osobitné osady na odľahlých miestach, kde mali byť násilne umiestnení všetci Rómovia, ktorých obydlia sa nachádzali v blízkosti štátnych a obecných ciest. Pozemky, nutné pre zriaďovanie týchto izolovaných osád, si obce mali zabezpečiť vyvlastňovaním, prenájmom alebo vykúpením.

 

Vyhláška podpísaná priamo ministrom vnútra Alexandrom Machom kritizovala, že „cigánske obydlia neboli odstránené od frekventovaných ciest, Cigáni stále kočujú, práci sa vyhýbajú a živia sa krádežou. Preto pánom okresným náčelníkom a prednostom policajných úradov nariaďujem, aby vyššie uvedené opatrenia vykonali a do 15. augusta 1943 hlásili, že sa tak stalo“. Podriadené orgány boli tiež informované, že bude zriadený špeciálny koncentračný tábor pre „Cigánov“, a preto boli tiež okresní náčelníci polície povinní do 31. júla 1943 predložiť zoznamy týchto osôb, ktorých bolo treba v prvom rade z obcí odstrániť a do koncentračných táborov navrhnúť. Mali to byť „kočujúci Cigáni a notorickí páchatelia trestných činov“.

 

…v noci z 25. na 26. júla 1944 bola v priestore Liptovskej Osady pri Ružomberku vysadená prvá partizánska organizátorská skupina, ktorej velil npor. Peter Aleksejevič Veličko?

Skupina mala 11 členov, z toho dvaja boli Slováci. Stala sa základom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika.
V auguste (od 6. 8. 44) bolo na jeho základňu vysadených ďalších 6 organizátorských partizánskych skupín (cca 100 osôb). Išlo o skupiny Kalina, Jegorova, Ušiaka, Bielika…

 

Veličkova skupina vzrástla do 18. augusta na 360 ľudí a do začiatku povstania na takmer 1000 ľudí.
Výcvik partizánskych organizátorských skupín prebiehal v lete 1944 vo Sviatošine a v Obarove pri Rovne.
Od 26. 7. 1944 do konca vojny vysadil Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve na území Slovenska 53 organizátorských skupín s asi 1200 osobami.
Vladimír Mikunda