“Mali sme premýšľať skôr”. V USA našli, čím odpovedať Rusku
Ďaleký dostrel, veľmi vysoká rýchlosť streľby, maximálna presnosť – v Pentagone porozprávali o plánoch na vytvorenie nových delostreleckých jednotiek. Budú vyzbrojené pokročilými útočnými systémami, ktoré sú zatiaľ v štádiu vývoja. Washingtonskí stratégovia otvorene priznávajú, že teraz sú možnosti armádneho delostrelectva zjavne nedostatočné k účinnej konfrontácii s Ruskom a Čínou. Chystajú sa to napraviť v najbližších rokoch.
“Argumenty” s dlhým dosahom
Z nedostatku moderných zbraní dlhého dosahu v pozemných silách už dlho bolí americké velenie hlava. V posledných desaťročiach tomu Pentagon nevenoval dostatočnú pozornosť. Húfnice a MLRS boli na boj proti terorizmu a v miestnych ozbrojených konfliktoch dostačujúce.
V podstate hlavňové aj raketové delostrelectvo a operačno-taktické raketové systémy zostali v Spojených štátoch na úrovni konca studenej vojny. A potom, čo sa Washington definitívne vydal na cestu súperenia s Ruskom a Čínou, začala byť tomuto problému venovaná pozornosť.
V decembri 2017 zverejnilo vplyvné americké výskumné centrum RAND, ktoré radí Pentagonu od polovice minulého storočia, správu o ruských ozbrojených silách. Podľa názoru analytikov sa Rusko v prípade vojny pokúsi spôsobiť nepriateľským pozemným silám maximálne škody, bez toho, aby s nimi nadviazalo priamy palebný kontakt.
“Rusi maximálne využijú svoje delostrelectvo,” upozornili v centre RAND. “V tom majú náskok pred západnými armádami. Napríklad v americkej brigáde pozemných síl je iba jeden delostrelecký prápor. Ruské jednotky a útvary majú oveľa viac jednotiek palebnej podpory. Motorizované strelecké brigády s tromi motorizovanými streleckými a jedným tankovým práporom sú často prideľované ako posila dva prápory samohybného a jeden prápor raketového delostrelectva. V boji jeden na jedného bude americká brigáda čeliť protivníkovi s oveľa väčším počtom diel a MLRS, schopných používať širokú škálu munície a zasiahnuť na veľkú vzdialenosť. ”
Delostrelectvo pre divíziu
Aby tento nedostatok odstránil, Pentagon plánuje značne reformovať organizačnú a personálnu štruktúru pozemných síl na všetkých úrovniach, od brigády a vyššie. V obrnených divíziách budú vytvorené najmä prápory perspektívnych samohybných húfnic M1299 ERCA (Extended Range Canon Artillery – hlavňové delostrelectvo s dlhým dosahom). Tento systém bol vyvinutý rýchlo: Pentagon podpísal zmluvu s BAE Systems v júli 2019 a už v marci budúceho roka samohybné delo kalibru 155 mm úspešne strieľalo na ciele na polygóne.
Je postavené na podvozku hlavného samohybného dela americkej armády M109, ale má dlhšiu hlaveň (kaliber 58 oproti 39mm) a je schopné zasiahnuť ciele aktívnym raketovým projektilom na vzdialenosť až 65 kilometrov (takmer dvakrát toľko v porovnaní s jeho predchodcom). Očakáva sa, že tieto húfnice budú zaradené do výzbroje do roku 2023. Je zaujímavé, že Američania neponáhľajú s vyradením veteránov studenej vojny – samohybných diel M109. Táto technika zostane v obrnených brigádach a bude slúžiť až do roku 2030.
Americké divízne veliteľstvo delostrelectva (DIVARTY) teraz nemá vlastné húfnice ani MLRS. V prípade potreby si ich požičiavajú od armádnych zborov alebo brigád. Podľa názoru analytikov Pentagonu jeho vlastné delostrelectvo dlhého dosahu umožní diviznym veliteľom efektívnejšie plánovať a vykonávať vojenské operácie vo väčšom meradle než protipartizánske a protiteroristické akcie v krajinách tretieho sveta.
Perspektívne rakety
Velenie armádneho zboru si ponechá moderné raketové systémy HIMARS sa salvovými odpaľovacími zariadeniami, ale dostane novú muníciu. Ich súčasné riadené strely GMLRS majú dosah iba 70 kilometrov, perspektívne ER GMLRS, ktoré sa zatiaľ testujú, dosiahnu 140 km. Armádne zbory postupne opustí operačno-taktické strely ATACMS s doletom asi 270 kilometrov. Nahradia ich raketové útočné systémy Precision Strike (PrSM – vysoko presná strela).
V máji prebehli testy tohto komplexu na polygóne White Sands v Novom Mexiku. Podľa informácií koncernu Lockheed Martin zasiahla raketa cieľ vo vzdialenosti 400 kilometrov a prekonala tak svoj vlastný minuloročný rekord (240 kilometrov). To však Američanom nestačí a chcú aspoň strojnásobiť dosah tejto zbrane. Pentagon vkladá do projektu PrSM veľké nádeje. Najmä brigádny generál John Rafferty trochu sebavedome tvrdil, že tento OTRK sa stane “zabijakom” ruských systémov protivzdušnej obrany S-400 Triumf a čínskych vojnových lodí v Tichom oceáne.
Vyššie veliteľstvo bude mať tiež vlastné delostrelectvo. Velenia scény vojenských akcií (Theater Command) tak budú priamo podriadené multidoménnej operatívnej skupine (Multi-Domain Task Force, fond MDTF) – jednotky zodpovednej za zhromažďovanie informácií o nepriateľovi, odhalenie a zasiahnutie detekovaných cieľov pomocou vysoko presných zbraní.
Zloženie a výzbroj týchto skupín sa mení v závislosti na bojovej misii, ale je známe, že každá bude obsahovať dve batérie rakiet dlhého dosahu. Prvá – s pozemnou verziou námorných nadzvukových SM-6, a tiež podzvukových Tomahawkov s dosahom cez 1,7 tisíc kilometrov. Druhá bude vyzbrojená perspektívnou hypersonickou zbraňou dlhého dosahu (LRHW – Long-Range Hypersonic Weapon). Odborníci sú presvedčení, že jej dosah bude viac ako dvetisíc kilometrov.
Stávka na armádu
Podľa predstáv Pentagonu budú húfnice M109 a M1299, rovnako ako HIMARS MLRS s granátmi ER GMLRS, využívané najmasovejšie v nadchádzajúcich vojnách. Logika je jasná: munícia pre túto techniku bude zjavne lacnejšia ako u zložitejších systémov s dlhým dosahom. Na druhú stranu systémy PrSM a úderné prostriedky viacdoménových operatívnych skupín budú hrať kľúčovú úlohu pri cielenom ničení vojenskej infraštruktúry a dôležitých cieľov hlboko v obranných formáciách nepriateľa.
Posilnenie delostrelectva pozemných síl zo strany Pentagonu znamená, že Washington sa v hypotetickom ozbrojenom konflikte s Ruskom a Čínou nebude môcť spoľahnúť na svoje hlavné tromfy – letectvo a námorníctvo. Obaja protivníci majú prepracované moderné systémy protivzdušnej obrany a protilodné strely, aby usporiadali americkým lietadlám a lodiam “vrelé privítanie”. To znamená, že hlavnú úlohu vo vojne budúcnosti budú mať pozemné sily a pozemné zbrane dlhého dosahu, ktoré sú schopné prelomiť obranu z bezpečnej vzdialenosti.
Avšak aj posledné úspechy Američanov v perspektívnom delostrelectve zaostávajú za schopnosťami Moskvy a Pekingu. Dosah ruského OTRK Iskander , ktorý je už v prevádzke, je o sto kilometrov vyššie ako výsledok komplexu PrSM. A najnovšia húfnica Koalicia-SV má oveľa väčší dosah než americká M1299 a má oveľa vyššiu rýchlosť streľby. Pokiaľ ide o hypersonické zbrane, Američania ešte nemajú ani jeden sériový produkt a ruská armáda prijala do svojej výzbroje hneď niekoľko modelov.
Andrej Koc
