USA pozastavili lety bombardérov B-1B Lancer
Šéf amerického velenia vzdušných síl USA, generál Tim Ray, nariadil pozastavenie letov bombardérov B-1B Lancer. Všetky bombardéry americké letectvo vyslalo na neplánovanú technickú kontrolu. O tom informuje portál Military.com s upresnením, že takéto rozhodnutie sa vykonáva tretíkrát za rok.
Je známe, že 8. apríla na leteckej základni Ellsworth v Južnej Dakote došlo k úniku paliva u B-1B, ktorý sa po pristátí presúval na svoje parkovisko. V tomto smere sa začali kontroly všetkých bombardérov . Z bezpečnostných dôvodov im je zatiaľ zakázané lietať. Podľa vyhlásenia budú ich misie po celom svete plniť ďalšie americké strategické bombardéry – B-52H a B-2.
Pripomeňme, že teraz sa americké letectvo pripravuje na zníženie flotily B-1B Lancer na 45 lietadiel. Kongres povolil odpis 17 bombardérov. Budú použité pre skúšobné účely alebo sa stanú exponátmi múzeí. K dnešnému dňu boli štyri lietadlá B-1 odoslané na cintorín lietadiel na leteckej základni Davis Monten v Arizone. Do roku 2036 sa plánuje deaktivácia všetkých B-1B.
B-1B bol v posledných desiatich rokoch intenzívne využívaný na Blízkom východe ako jediný nadzvukový bombardér USA. Výsledkom bolo, že lietadlo opakovane zlyhávalo a vyžadovalo vážnu údržbu.
Americké letectvo má v súčasnosti 61 bombardérov B-1B Lancer, 46 strategických bombardérov B-52H a 20 neviditeľných bombardérov B-2 Spirit schopných niesť jadrové zbrane. Hlavným strategickým bombardérom amerického letectva budúcnosti by mal byť B-21 Raider, ktorý v dlhodobom horizonte nahradí všetky “strategická lietadlá” v službách amerického letectva.
Podľa posledných údajov by malo nové lietadlo uskutočniť prvý let najskôr v roku 2022. Stroj bude podzvukový, vyrobený na aerodynamickej schéme samokrídla a navonok bude vyzerať ako Spirit. Hlavným rozdielom oproti jeho predchodcovi je nižšia cena. Pritom by nové lietadlo mohlo niesť menej bômb a rakiet ako B-2.
Rockwell B-1B Lancer
Dodávky lietadiel B-1B začali v roku 1986 a formálne vstúpil do služby u Strategic Air Command (SAC) ako jadrový bombardér v rovnakom roku. V roku 1988 bolo dodaných všetkých 100 lietadiel.
Na začiatku deväťdesiatych rokoch po vojne v Perzskom zálive a súbežne s reorganizáciou SAC na novovytvorené Air Combat Command bola úloha B-1B zmenená na konvenčné bombardovanie. Bojovo bol prvýkrát nasadený počas operácie Desert Fox v roku 1998 a potom počas operácií NATO v Kosove nasledujúceho roka. Ďalej B-1B podporoval vojenské sily USA a NATO v Afganistane a Iraku.
B-1B je dolnoplošník s meniteľnou geometriou krídel dosahujúci oproti B-1A mierne nadzvukové rýchlosti, ale s ďaleko väčšou nosnosťou, než mali pôvodné prototypy, ale s nestrategickým doletom. V konečnej verzii bombardéra B-1B je realizovaný koncept nízko nákladového prielomu protivzdušnej obrany prostredníctvom letu v super malých výškach s obložením terénu.
Konštrukcia lietadla je prevažne zo zliatin hliníka a titánu. U lietadla je pritom využitá len malá časť technológie stealth – upravené boli napríklad vstupy motorov a stroj dostal náter pohlcujúci radarové žiarenie. Vďaka tomu je na radare protivníka zobrazený asi ako stotina lietadla B-52 .
Tri vnútorné bombovnice pojmú až 34 020 kg výzbroje, či už sa jedná o rôzne druhy bômb, riadených striel či min. Šestica vonkajších závesov s nosnosťou 27 000 kg bola určená na nesenie jadrových zbraní, tie však boli pre výzbroj B-1B zakázané zmluvou START I.
Karol Jerguš
