Nadzvukový strategický bombardér a nosič rakiet Tu-160
Aktuality, Letectvo,

Majstrovské dielo s meniteľnou geometriou krídel alebo tri tajomstvá bombardéra Tu-160

 


Rusko, 25. december 2020 (AM) – Pred 39 rokmi sa po prvýkrát vzniesol na oblohu „vlajkový stroj” diaľkového letectva Ruska, vrchol sovietskeho leteckého priemyslu a áno, tiež jednoducho krásne lietadlo – strategický bombardér a nosič rakiet Tupolev Tu-160 „biela labuť” (v kóde NATO Blackjack). V oficiálnych údajoch je k jeho označeniam pridaný ešte termín „viacrežimový”, čo je hlavná výhoda lietadla Tu-160 oproti americkému bombardéru Rockwell B-1B Lancer, s ktorým ho vo svete tak radi porovnávajú.

Stroj sa vypýtal do vzduchu

18. decembra 1981 Tupolev Tu-160 vlastne ani nemal vzlietnuť, v tento deň boli naplánované len vysokorýchlostné pojazdy na dráhe letiska v Žukovskom. Po pristátí lietadla oznámil skúšobný pilot Boris Veremej, že stroj sa „sám vypýtal do vzduchu”. Skúšobný let dopadol úspešne a v roku 1984 sa Veremej stal Hrdinom Sovietskeho zväzu.

Vzletu predchádzala priam titanská práca leteckého priemyslu obrovskej krajiny – pri vývoji a výrobe lietadla označenom Izdelije 70 (označenie Tu-160 v konštrukčných dokumentoch) sa na spolupráci podieľalo viac ako 800 podnikov a vedecko-výskumných inštitútov ZSSR. Kazanský letecký závod, kde sa spustila sériová výroba stroja, bol práve z tohto dôvodu zrekonštruovaný a vybavený na tú dobu jedinečnými zariadeniami. Napríklad komora na zváranie elektrónovým lúčom vo vákuu dvoch 12-metrových častí centroplánu – „chrbtovej kosti” lietadla, ku ktorému sú pripevnené otočné konzoly krídel a všetko ostatné. Technológia spájania titánových dielov v namáhanom stave jednotky so špeciálnymi prísadami a tavidlami je naďalej výhradným know-how Kazančanov. Uvedená činnosť sa štandardne vykonávala v noci, predovšetkým kvôli energetickej náročnosti najvýkonnejších zariadení – ak by sa tak dialo počas dňa, polovica mesta by ostala bez elektriny.

Množstvo problémov so sebou prinieslo aj umiestnenie motorov. Tzv. schéma Tu-144: štyri pohonné jednotky v jednom celku bola zamietnutá z dvoch príčin. Po prvé, v prípade požiaru jedného z motorov sa požiar mohol ľahko preniesť na ostatné. Po druhé, a to bol aj hlavný dôvod odmietnutia, pozdĺž osi bolo potrebné ponechať miesto pre šachty bômb. Zvažovalo sa usporiadanie motorov v pároch, vertikálne aj horizontálne. Bol vyrobený model bombardéra so vstupmi vzduchu k motorom nad a pod centroplánom a odovzdaný na skúšky do aerodynamického tunelu v CAGI. Toto riešenie sice zabezpečovalo najlepšiu aerodynamiku, avšak pochybnosti o technologickom prevedení a schopnosti prežitia v boji donútili konštruktérov pokračovať ďalej v hľadaní toho najlepšieho riešenia. Napokon bolo otestovaných celkovo 14 verzií rozloženia.

 

Kokpit – pracovisko pilotov nadzvukového strategického bombardéra Tu-160, zdroj: rg.ru/rostec.ru

 

Stealth s joystickom?

Strategický bombardér Tu-160 sa stal prvým domácim (sovietskym) lietadlom so systémom elektronického ovládania riadenia lietadla, tzv. systémom fly-by-wire. Posádky zostali zakaždým prekvapené pri vstupe na palubu zo „stíhačkovej” riadiacej páky, ktorú našli namiesto klasického kormidla, aké sa nachádzalo v iných bombardéroch. Ukázalo sa, že niekoľkometrové prvky chvostovej časti lietadla sa dajú vynikajúco ovládať vďaka hydraulike uloženej vo chvoste lietadla (jej umiestnenie sa napokon tiež ukázalo ako zložitejší problém v porovnaní s rozmiestnením pohonných jednotiek). Obrovské lietadlo bolo ovládané doslova prstami, elektronické ovládanie stability kurzu lietadla zvýšilo celkový dolet stroja.

V tom čase v Samare (vtedy ešte Kujbyšev) vyvíjalo OKB Nikolaja Kuznecova pre bombardér Tu-160 pohonné jednotky. Pri ich vývoji sa vychádzalo z poznatkov získaných z vývoja pohonných jednotiek pre Tu-144 a Tu-22M, pričom zvláštna pozornosť sa venovala zníženiu spotreby paliva (tieto motory boli až neuveriteľne smädné) a zníženiu viditeľnosti lietadla v infračervenom rozsahu. Áno, áno, štvrťstoročie pred objavením sa slovného spojenia „stealth technológie” tvorcovia Tu-160 zapracovali túto technológiu do svojho lietadla. Na vstupy vzduchu k motorom naniesli čierny grafitový poťah, pohlcujúci rádiové vlny, nosovú časť natreli organickou zlúčeninou s rovnakými vlastnosťami. Systém tienenia pohonných jednotiek dodnes zostáva tajomstvom. Sklá kabíny sú vybavené jemnou kovovou sieťkou, eliminujúcou odraz radarového žiarenia.

Avšak, i napriek konštrukčným trikom, americká spravodajská služba získala obraz Tu-160 ešte predtým, ako sa po prvýkrát vzniesol do vzduchu. Bombardér bol odfotografovaný na letisku Žukovského v Moskve medzi dvomi nadzvukovými dopravnými lietadlami Tu-144 v čase jeho pozemných skúšok. Americká vojenská spravodajská služba tvrdila, že fotografia bola získaná pomocou družice, v skutočnosti (podľa informácií portálu topwar) ju však spravil cestujúci lietadla, ktoré pristávalo v tom čase na susednom letisku Bykovo.

Prvým cudzincom, ktorý uvidel naživo bombardér Tu-160, bol americký minister obrany Frank Carlucci – v Kubinke mu ukázali jedno lietadlo na zemi a dve počas letu. Počas predvedenia tam boli zároveň verejne vyslovené niektoré kľúčové vlastnosti lietadla – predovšetkým jeho schopnosť preletieť 14 000 km bez dotankovania. Stalo sa to v roku 1988 – v čase prestrojky, glasnosti – to hádam vysvetľuje, ako k tomu vôbec mohlo dôjsť… To, že lietadlo s palubným číslom 12 letelo len na troch pohonných jednotkách (štvrtému vypadol riadiaci systém) už Američanovi vtedy nik nepovedal.

Ťah takmer 100 ton umožňuje bombardéru Tu-160 nielen lietať na troch motoroch (stalo sa, že letel iba na dvoch) no taktiež aj vzlietať do vzduchu s vysunutými, z nepozornosti, vztlakovými klapkami. Po ich zatiahnutí akceleroval 54-metrový bombardér tak razantne, že pilotov vtlačilo do sedadiel.

Okrídlená raketa triedy vzduch-zem uložená v bombovom odseku strategického bombardéra Tu-160, zdroj: rg.ru

 

Dve lietadlá

Tu-160 je často porovnávaný s americkým strategickým bombardérom Rockwell B-1B Lancer. V skutočnosti bolo sovietske lietadlo vyvíjané a vyrobené ako odpoveď na americký stroj, ktorý však napokon vo väčšine parametrov prevyšuje. Lancer má takpovediac nešťastný osud – bol zamýšľaný ako „čistý” bombardér, určený na dopravenie jadrových bômb v malej výške pri nadzvukovej rýchlosti. Avšak krátko po jeho uvedení „prišli do módy” okrídlené rakety dlhého doletu a potreba prekonania protivníkovej PVO pomocou kopírovania terénu v malej výške odpadla. Použitie rakiet vyžaduje iné zameriavače, odlišnú taktiku a prípravu posádok. V súčasnosti sa flotila bombardérov B-1B stále znižuje a velenie armádneho letectva USA pravidelne hovorí o ich vyradení z prevádzky, mocná loby v americkom Kongrese však toto lietadlo naďalej ponecháva.

Tu-160 bol od počiatku navrhnutý ako viacrežimové lietadlo, schopné lietať vo veľkých i malých výškach, v nadzvukových i podzvukových rýchlostiach, s rovnakou efektivitou tak pri zhadzovaní bômb ako aj pri vypúšťaní riadených rakiet. Piloti ho milujú pre jeho silu, ľahkú ovládateľnosť a pohodlie – počas diaľkových letov majú možnosť „poprechádzať sa” po priestrannej kabíne, zohriať si jedlo v mikrovlnnej rúre, či dokonca si oddýchnuť medzi sedadlami operátorov zbraňových systémov a navigátorov. Tí oceňujú v Tu-160 autonómny astrokorekčný systém navigácie, ktorý s vysokou presnosťou určuje polohu stroja podľa slnka a hviezd, zvlášť je nápomocný počas letov ponad oceány a v polárnych oblastiach. A všetci ostatní – dokonca aj ľudia mimo letectva – obdivujú ladné tvary a hrozivú krásu „bielej labute”.

Už sa to tak jednoducho v Rusku stalo. Chystali sa dať adekvátnu odpoveď protivníkovi, aby sa napokon ukázalo, že vytvorili majstrovské dielo.

František Kysucký

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov