Aktuality, Bezpečnosť,

Za koho sa Irán postaví v konflikte v Karabachu

---

 

Po prvé, územie moderného Azerbajdžanu je bývalou súčasťou iránskeho systému štátnosti. Azerbajdžan odišiel do Ruska neskôr na základe dvoch mierových zmlúv: Gulistan v roku 1813 a Turkmanchay v roku 1828. Nebolo by prehnané tvrdiť, že na území Iránu je viac etnických Azerbajdžančanov ako v samotnom Azerbajdžane. Ide o provincie západný a východný Azerbajdžan, Ardabil, Zanjan, Qazvin, Merkezi, Gilan, Hamadan a ďalšie. Podľa rôznych zdrojov tvoria 15 až 30% iránskej populácie etnickí Azerbajdžanci (alebo Turci), Azerbajdžanci, čo sa v kvantitatívnom vyjadrení pohybuje od 15 miliónov do 30 miliónov ľudí. Je to najväčšia etnická skupina v Iráne. A možno jeden z najvplyvnejších.

 

Je ich veľa vo vedení Zboru islamských revolučných gárd IRGC, na vojenských postoch a vo vedení krajiny. Až doteraz je veľa ľudí presvedčených, že samotný ajatolláh Chameneí je etnický Azer, ale Irán to oficiálne nepotvrdil, pretože duchovným vodcom Iránu môže byť iba iránec – a bodka.

 

Vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom je sporným zápasom, ktorý sa vrhá nielen na iránske hranice, ale aj do jeho azerbajdžanských provincií, v ktorých tak či onak tlejú nacionalistické nálady. Napríklad v prvých dňoch prehĺbenia karabachského konfliktu médiá informovali o zatknutí azerbajdžanských nacionalistov v Tabríze (s odvolaním sa na turkický kanál Gunaz). Viacerí azerbajdžanskí aktivisti usporiadali „udalosť“ na tému Karabachu a IRGC ich zatkli. Samotné iránske zdroje hlásia takéto incidenty bez uvedenia štátnej príslušnosti zatknutých a dôvodov vypuknutia nepokojov.

 

Napríklad včera @iribnews_guilan a potom konzervatívec Tasnim zverejnili video z CCTV kamier pohotovostnej nemocnice v meste Rašt (provincia Gilan ležiaca pri Kaspickom mori, kde žije veľa etnických Azerbajdžancov) – dav mladých agresívnych ľudí vtrhol do čakárne s nožmi, bil náhodných ľudí. Buď na znak solidarity, alebo z hnevu, že Irán môže podporiť Arménsko v tomto konflikte.

 

 

Olej do ohňa prilial svojím ohnivým prejavom Ojag Nijat Agha, predstaviteľ duchovného vodcu Chameneího, ktorý s pozadím iránskych a azerbajdžanských vlajok zablahoželal azerbajdžanskému ľudu k úspechom dosiahnutým v protiofenzíve a označil arménske ozbrojené formácie za okupantov. Na pozadí oficiálneho postavenia Iránu to vyzeralo trochu zvláštne, pretože každý vie, aké mimoriadne teplé sú vzťahy Teheránu s Arménskom. Zatiaľ čo turecky hovoriaci Azerbajdžan je podporovaný Tureckom ( hlavný iránsky regionálny rival) a Londýnom – s obrovskou budovou British Petroleum v centre Baku. Možno to však bola pilulka pokoja pre tých 30 miliónov etnických Azerov v Iráne.

 

 

Spoločná hranica Iránu a Arménska je len 35 km. Ale aké sú to kilometre! 

Od založenia Islamskej republiky pripisoval Chomejní mimoriadny význam budovaniu hlbokých medzikultúrnych, politických, hospodárskych vzťahov a bezpečnostných systémov. Arménsko, ktoré na oboch stranách stíska turecky hovoriace Turecko a Azerbajdžan, vybudovalo svoje výlučné vzťahy s Teheránom, otvorili kultúrne centrá, diplomatické misie a opatrné centrá vplyvu.

Arménsko je dnes kľúčovým partnerom Euroázijskej hospodárskej únie a práve v Jerevane, na okraji zasadania Najvyššej euroázijskej hospodárskej rady (SEEC), sa prezident Putin v októbri 2019 stretol napríklad s prezidentom Rúháním a premiérom Pašinjanom.

Za posledných 20 rokov Irán a Arménsko rokovali o strategických spoločných projektoch – výstavba železnice, ropná rafinéria na hraniciach s Iránom, tretie elektrické vedenie vysokého napätia, tranzit iránskeho plynu, vytvorenie koridoru pre elektrickú energiu a oveľa viac. Dnes je v prevádzke plynovod Irán – Arménsko s celkovou dĺžkou 140 km, ktorý spája iránsky Tabriz a stanicu v arménskom Meghri.

 

Aké budú kroky (a nie slová) Teheránu, na ktorú stranu sa postaví v tomto vojenskom konflikte? Brigádny generál Qassem Rezayee, zástupca veliteľa iránskych ozbrojených síl, varoval Arménsko aj Azerbajdžan, aby nestrieľali na jeho hranice.

“Dva mínomety zasiahli oblasti susediace s našimi hranicami omylom a my sme ich o tom informovali a dúfame, že bude obnovený mier.”

Generál bol mimoriadne pochmúrny a konzervatívna vplyvná spravodajská agentúra Fars nazvala úvodník ku konfliktu v Karabachu „Pozor na guľky“, citujúc Rezaia: „iní môžu situáciu zneužiť“.

Kto sú títo „iní “ a ako môžu využiť tento obnovený vojenský konflikt? Je to iba regionálny konflikt? Alebo máme do činenia s „geopolitickou matrioškou“?

 

„Azerbajdžan, eliminujúci Karabach, robí koridor pre Turecko. Medzi Tureckom a Azerbajdžanom sa teda vytvorí most a pre Turecko je to okamžite most do Kaspického mora, most do turecky hovoriaceho Uzbekistanu. Veľká Británia a USA vsadili na Turecko: bude schopné v blízkej budúcnosti vytvoriť Veľkú Turan s perspektívou vstupu do západnej Číny? To znamená, že sa teraz prekonáva priamy most pre prísun peňazí, zbraní – nech už sú – z Turecka do západnej Číny, ktorý obchádza Rusko. Pretože Čínu nemožno podpáliť z ktoréhokoľvek smeru a jedna z bášt Mi6 sa snaží túto tému zrealizovať. Ak sa teraz Arménsko vzdá (pretože dnes je nepriamo pod Američanmi), potom Turecko bude smerovať priamym koridorom do Azerbajdžanu a ďalej. Regióny Arménska a Azerbajdžanu sú navyše jednou z vetiev Hodvábnej cesty, a destabilizácia tohto regiónu automaticky znamená destabilizáciu jedného z dopravných koridorov čínskeho tovaru do Európy a tiež blokuje samotnú myšlienku Kaukazu ako dopravného kanála z Číny do Európy vrátane cez Turecko. Kto tomu môže zabrániť? Iba Irán. Rusko do toho nebude zasahovať z mnohých dôvodov, “hovorí Nikolaj Vavilov, čínsky expert a autor juhočínskeho telegramového kanálu a knihy„ Čínska moc “.

 

 

Irán nadväzuje na tradíciu sofistikovanej perzskej diplomacie. A tak oficiálny hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Said Khatibzadeh začal náhle verejne vyvracať obvinenia, že „iránska pôda bola použitá ako tranzitná trasa na presun zbraní a vojenského materiálu do Arménska“.

K oznámeniu došlo po tom, čo zahraničné médiá informovali, že pozdĺž arménsko-iránskych hraníc bolo vidieť nákladné autá prevážajúce zbrane. Khatibzade však povedal, že v nich nie sú žiadne zbrane, ale to čo vždy prepravovali (pravdepodobne hrozno).

 

Iránsky minister zahraničia Javad Zarif telefonicky hovoril s arménskym ministrom zahraničných vecí Zohrabom Mnatsakanyanom a azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Jeyhunom Bayramovom a vyzval strany na dialóg. Iránska diplomacia zaujala toto stanovisko: „Boje medzi dvoma bývalými sovietskymi republikami kvôli Náhornému Karabachu – odtrhnutému regiónu, ktorý sa nachádza vo vnútri Azerbajdžanu, ale vládnu mu etnickí Arméni.“

 

Napriek skutočnej vojne na svojich hraniciach zostáva Irán podľa obálky novín pokojný a ponúka sprostredkovanie pre rokovania, čo naznačuje, že to, čo sa deje, nie je katastrofické pre neho a je pod kontrolou. Irán tu rovnako ako Rusko poukazuje nielen na spôsoby riešenia arménsko-azerbajdžanského konfliktu: nikto nebude posielať vojská ani sa stavať na inú stranu, ponúkne iba mierové rokovania. Ale tiež určitú únavu z predsedu vlády Pašinjana, ktorý sa správal arogantne, smelo a konfliktne. Čo jedným slovom, na východe nie je akceptované.

„Arménsko už nebude znášať štatút krajiny tretej kategórie a bude sa stavať ako štát, s ktorého názorom treba rátať,“  arménsky minister zahraničia Mnatsakanyan ostro reagoval na iniciatívy navrhované ruským ministerstvom zahraničia v procese rokovaní o Karabachu, teraz je podľa neho čas konať rozhodne.

Smutne to znie, ale po tom, čo azerbajdžanská armáda na 24 hodín obsadila strategický hrebeň Murovdagu a dekapitovala inteligenciu Generálneho štábu Arménska, sa pašinjanské ambície prudko znížili a on, podobne ako ďalší vodca susednej slovanskej krajiny, okamžite privolal pomoc.

 

Pašinjan v skutočnosti vytvoril vektor svojej politiky tak, že nie zo susedov v regióne, ale z Washingtonu, sa stal faktor určujúci Jerevanskú zahraničnú politiku, čo predvídateľne zhoršilo vzťahy predsedu vlády s Moskvou, Teheránom a Baku. Moskva a Teherán sú dnes pripravené pomôcť mu.

 

Irán kritizoval Minskú skupinu OBSE (Rusko, USA a Francúzsko), ktorá nie je schopná konflikt vyriešiť, a vyzval na vytvorenie novej sprostredkovateľskej skupiny pozostávajúcej z  Ruska, Iránu a Turecka . (Presnejšie, Teherán navrhol vzorec „3 + 3“: „Veľká trojka“ plus troch kaukazských susedov – Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko). A táto nová skupina vyjednávačov už pracuje: prezident Putin hovoril s arménskym premiérom Pašinjanom, Recep Tayyip Erdoganom s Alijevom. Moskva aj Teherán majú s Baku dobré vzťahy, takže si počkáme na novinky.

Júlia Juzik

Zdieľajte článok