Ruský vojenský expert Igor Korotčenko na svojom tweete okomentoval  celú situáciu:

“Tí predstavitelia arménskej loby, ktorí kričia „Putin, pošlite jednotky do Karabachu!“, Najprv nech pošlú svojich synov na front do Náhorného Karabachu, nech bojujú! Ich deti sa zakopali v Spojených štátoch a ruskí vojaci musia zomrieť pre Pašinajovu vojenskú priemernosť. Srať na Vás!” – nahnevane reagoval analytik.

“Arménsky ľud by mal adresovať všetky nároky priamo Pašinaja a jeho tím. Zvrhli ste Serža Sargsjana, postavili ste Pašinaja na piedestál a ten Vás doviedol k vojenskej porážke a nesie za to osobnú zodpovednosť. Sami rozhodnite o jeho ďalšom politickom osude.” – dodáva Korotčenko.

Армянский народ все претензии должен адресовать непосредственно к Пашиняну и его команде. Вы свергли Сержа Саргсяна, возвели на пьедестал Пашиняна, а он привел к военному поражению и несет за это персональную ответственность. Сами и решайте его дальнейшую политическую судьбу.

— Игорь Коротченко (@i_korotchenko) October 7, 2020

 

Армянский народ все претензии должен адресовать непосредственно к Пашиняну и его команде. Вы свергли Сержа Саргсяна, возвели на пьедестал Пашиняна, а он привел к военному поражению и несет за это персональную ответственность. Сами и решайте его дальнейшую политическую судьбу.

— Игорь Коротченко (@i_korotchenko) October 7, 2020

 

Ďalší ruský analytik Valerij Pjakin podrobnejšie rozobral aktuálny priebeh konfliktu:

“Keď sa na začiatku 20. storočia Rusko postaralo o zachovanie Turecka v podobe štátneho subjektu, tak tým darovalo globalistom kufor bez uška, ktorý sa nesie ťažko, ale zahodiť ho je človeku ľúto. No a Turecko si nahovára, že je dôležitým subjektom. Mnohým sa zdá, že Erdogan je drsný líder, ktorý dokáže to a ono. Lenže výsledkom je, že Erdogan ide po koľajniciach mieriacich k zrúteniu tureckého štátu, aby skončil tak, ako to v podstate malo dopadnúť na základe Sevreskej zmluvy (10.08.1920).

A podľa tejto zmluvy, aj keď nezohľadníme dojednania Trojdohody z roku 1916, mala časť tureckého územia pripadnúť Arménsku. Lenže to predsa nejde, tak to nemôže byť. Ale tá časť tureckého územia by mala pripadnúť Arménsku už len kvôli tomu, že sa na ňom nachádza svätá hora Ararat. Lenže to predsa nemôžu dopustiť, veď to kvôli tomu vyvraždili milión Arménov. A čo tým dosiahli?

Dostali sa do rovnakej pozície ako Hitler, aby likvidáciu tureckého štátu neľutoval vôbec nikto. Na jednej strane tak bola vyriešená úloha homogenizácie arménskeho obyvateľstva, keď bolo vyvraždené z ich hľadiska nepotrebné obyvateľstvo, a potom sa zlikvidujú aj tí, ktorí to vykonali.

Teraz keď sa nepodarilo zbaviť sa Turecka v dôsledku útoku Islamského štátu (na jeho ceste do Európy) … Arabská jar, zmetenie Iraku, aby nestál v ceste Iránu, ktorý mal ísť v pätách ISIL a nastoľovať ten … No, “správny” islam, ospravedlňujem sa.

Takže ISIL mal hrať tento predpísaný scenár a ísť pred Iránom, zmiesť na svojej ceste štáty, nastoľovať svojvôľu a bezprávie, a potom mal nastúpiť Irán, zlikvidovať ISILovcov a ustanoviť svoj “správny” islam. Takto mal byť založený Európsky islamský kalifát, s tým “správnym” usporiadaným islamom. Centrum koncentrácie riadenia islamského sveta sa malo zo Saudskej Arábie presunúť do Teheránu, do Perzie.
A k tomu formovanému zjednoteniu turkických národov mal poslúžiť formát Astany, ktorý sa rovnako dobre môže začleniť do projektu ZSSR 2.0 aj do nového svetového poriadku, v ktorom sa má stať Irán centrom koncentrácie riadenia.

“Kam sa nám to bude hodiť, tam to začleníme”, plánujú globalisti. Lenže je tu problém s Tureckom, ktoré je potrebné vyčerpať.

Po prvé sa Iránu nepodarilo poraziť ISIL, pretože americká štátna elita, ktorú ľudia považujú za tú globálnu, pretože žije vďaka okrádaniu všetkých ostatných, aj keď je len tým výkonným nástrojom …
Jej tie peniaze nejdú, tie plynú ku globalistom, ale to ona je tým nástrojom, o ktorom si ľudia myslia, že ide o subjekt konania.
Takže táto štátna elita pochopila, že oblasť jej záujmu má byť zúžená, takže príde o Áziu, Blízky Východ rovnako ako o Európu.

 

A preto ISIL, ktorý ako nástroj riadila, začal za podpory USA skutočne bojovať. Opakujem, že ISIL nie je nič iné ako nepravidelná armáda USA. V dôsledku toho došlo ešte k ďalšiemu fiasku, keď museli Rusku dovoliť vysporiadať sa s terorizmom na našich vzdialených prístupoch. Pre nás to bolo výhodné, bolo v našom záujme, aby sa tá vojna nepresunula do Ruska a tak boli tí teroristi likvidovaní tam. Lenže v dôsledku toho Putin ako konceptuálne mocný štátny činiteľ predviedol túto konceptuálnu moc Ruska svetu a v podstate vytvoril podmienky, za ktorých sa centrom koncentrácia riadenia pre celú centrálnu, strednú Áziu, stane Rusko. Tomu, aby sa z Iránu stalo centrum koncentrácie riadenia, prekáža Turecko.

 

Ako to urobiť tak, aby sa Turecko sústredilo na Rusko, vysiľovať ich a Irán by potom ako tá múdra opica po ich strete zožal …
Dostali by sa mu takpovediac všetky trofeje víťazstva. A Turecko zahnané medzi dva ohne, najprv v dôsledku, že sme rozdrvili teroristov v Sýrii, “došla” Spojeným štátom bridlicová ropa. A Turecko už bolo v tom čase určené ako ten, komu pripíšu na ťarchu tie straty z líbyjských udalostí.

A pamätáte na to predchádzajúce vyostrenie? S tými takzvanými 33 bohatiermi, ja teda nemám rád takéto označovanie našich 32 či 33 chalanov, pretože s tým posledným je to stále nejasné, či ho pustili alebo nie …

 

A navyše verejne sa nikto neospravedlnil, to sa nerobí. Ak ste verejne urážali, ohovorili ste tých ľudí, tak sa tiež verejne ospravedlňte. To teda prinajmenšom. Ale Lukašenko tak konať nemôže, on špiní otvorene a ak sa ospravedlní, tak drobným písmom na poslednej stránke novín. Takže dali zbrane Haftarovi, ten začal v Líbyi víťaziť. Turecko tam začalo posielať sýrskych bojovníkov ISIL svojimi lietadlami, tiež svojich vlastných vojakov a veľmi tam do toho zabŕdli.

Francúzsko sa s Tureckom kvôli tomu veľmi pohádalo, kvôli tej účasti Turecka v líbyjských záležitostiach. Súčasne sa Turecko poriadne pohádalo s Gréckom. To je ďalší problém, kde musí angažovať vojská kvôli zabezpečeniu možnej ťažby tej ropy.

Turecko teda takto napínajú na škripec. Ak bude Turecko ďalej poýielať vojakov do Líbye, tak problémy bude mať Francúzsko, Haftar. Tam to bude musieť vyzerať inak a vyriešiť ten problém bez Ruska sa im nepodarí. Bude tam opäť nutná zásadnú účasť Ruska, a aby toto nepripustili a nechali to tam v čakacom režime, rozhodli sa využiť už existujúci konflikt, v ktorom bude možné zbaviť sa časti bojovníkov zo Sýrie …

 

A ja opakujem, že na ľudí ani v Arménsku, ani v Azerbajdžane nikto ohľad neberie. Tie plány sú úplne iné, nielenže vyriešia problém, ako sa zbaviť týchto bojovníkov, ale navyše rozhádaju…
Turecko sa tak bude plne angažovať na území, ktoré si tak či onak nárokuje Irán, ktorá si na neho nemôže robiť plné nároky, len kým tú je Rusko.

 

A preto ten štát Azerbajdžan existuje ako akási hraničnú oblasť, v takom vratkom stave. Veď Azerbajdžan bol odtrhnutý od Perzie s podmienkou, že sa stane súčasťou Ruska. Nikto nedohodol, že by mal existovať ako samostatný štát. Turecko sa poháda … Alebo priamo nepohádá, ale bude mať vypätejšie vzťahy v ďalšom smere s Perziou. A aký bol ten triumvirát pre boj s ISIL v Sýrii a Kurdistane?
Bola to Perzia – Irán, Turecko a Rusko.

 

A nech sa na to pozeráte, ako chcete, tak Arménsko i Azerbajdžan sú územím Ruska. Takže ten konflikt sa prenesie aj sem a Turecko sa zase rozháda s Ruskom. Rusko tak bude mať ďalšie doplnkové problémy s budovaním ruského sveta. Hoci je teraz Rusko sústredené na Bielorusko, tak tu sa prehĺbia tie rozpory do takej miery, že ich následne nebude možné riešiť iným spôsobom. No a zároveň sú riešené taktické úlohy, ako sa zbaviť tých bojovníkov.

 

Musíme tiež pripomenúť, že tie arménske pogromy v Azerbajdžane sa vykonávali najmä prostredníctvom dovezenia podobných teroristov. Na tých sa potom už nabalil nemysliaci dav, na tých privezených lídrov, ktorí tie pogromy organizovali. Teraz je to približne rovnaká situácia. Opäť ich tam doviezli, opäť sa riešia rovnaké problémy …

Ale to je predsa problém všetkých projektovo skonštruovaných štátov, ktoré nie sú schopné v rámci štátnej suverenity vyriešiť žiadny problém. Musia sa buď nachádzať pod niečím dáždnikom, ako Lukašenkovi teraz pomohol ruský dáždnik …

 

Arménsko a Azerbajdžan sú síce v inom postavení, ale problémy s tým opäť má Rusko. To zase zmení podmienky pre vyjednávanie s Ruskom o Sýrii. Pôjde o nejaký ten ústupok, aby mohlo Rusko spoločne s Iránom zatlačiť na Turecko. Len si spomeňte, ako nám Irán ponúkal prestupné základne pre naše lietadlá. Robil si nárok na úlohu koordinátora riadiaceho bojujúce strany. Vtedy mu to tak úplne nevyšlo:
“Teraz Rusku vytvoríme problémy, aby bolo ústupnejšie a my si vďaka tomu vyriešime problém s Tureckom, ktoré prestane existovať.”

Rusko s tým nebude mať nič spoločné, Turecko samo exploduje. Ono proste nemá dosť zdrojov, usilovne ho nútia spotrebovávať všetky zdroje, čím sa v štáte zvyšuje sociálne napätie. To povedie k jeho explózii. Ak neoslabia Rusko, tak turecké územie prejde k nemu a celá tá Anatólie sa stane Anatolským federálnym okruhom. Preto je úlohou oslabiť Rusko a posilniť Irán.

A tento krok, ktorý je pre Turecko výhodný, pretože tým vyrieši svoje problémy, napríklad aj také, že od neho neodtrhnú územie zo strany Arménska. No k tomu všetkému to speje, približne k tomu plánu z roku 1916 k tomu dojednaniu Trojdohody. Ale my tu mapu poopravíme, všetko bude inak. Putin nie je Mikuláš II., Toho na varené rezance neutiahneš. Ten si veľmi dobre uvedomuje, kde sa v tom pláne Trojdohody z roku 1916 ukrývajú veľmi nepekné veci. Tá ceruzka bude vedená trošku inokade.” – dodal Pjakin.