Aktuality, Námorníctvo, Vojenská technika,

Jedinú ukrajinskú ponorku Záporožie zošrotujú v krymskom Sevastopole

---

Ponorka Záporožie (B-641 s číslom S260) sa začala stavať v marci 1970 v Leningrade. V apríli 1970 určilo sovietske velenie posádku, tú tvorili dôstojníci a námorníci zo Severnej flotily. Prvým veliteľom ponorky sa stal kapitán 3 stupňa Vladimír Kosenko. Podľa sovietskych bojových ponorkových tradícii členovia posádky sa s ponorkou zoznámili pri záverečných prácach v dokoch, pri ktorých zároveň členovia posádky kontrolovali zariadenia ponorky. V máji 1970 slávnostne ponorku spustili na vodu a dňa 4.10.1970 na ponorke vztýčili po 1x zástavu ruskej námornej vojenskej flotily, nasledovali skúšky a potom sa ponorka stala súčasťou ponorkových síl ZSSR. Celkovo bolo vyrobených v ZSSR 75 ponoriek projektu 641.

Svoju bojovú službu začala ponorka v Severnej flotile vo februári 1971. Bojovú úroveň posádky hodnotila sovietska admiralita vysoko, ponorka podnikala plavby nielen v Severnom oceáne, ale aj v Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori, Barentsovom mori a počas svojej služby ponorka uskutočnila plavby na Kubu (Havana 1971), po návrate ponorku podrobili prvým kontrolám a opravám, ktoré sa ukončili v roku 1972.

V ďalšom období ponorka pokračovala v plnení bojových úloh v Atlantickom oceáne a podnikla aj plavby do Stredozemného mora. V roku 1977 priplávala do Maroka a Tunisu, posádka ponorky získala vysoké ocenenie za úspešné torpédové streľby a v roku 1979 ponorka uskutočnila návštevu Sýrie. Sovieti pri týchto priateľských návštevách aj ponúkali ponorky zahraničným záujemcom o kúpu. Celkovo do roku 1979 uskutočnila ponorka 14 plavieb, zúčastnila sa viacerých cvičení sovietskeho námorníctva a naplávala viac ako 13 000 námorných míľ.

V rokoch 1979-1981 ponorka prešla strednými opravami v Kronštade, ponorku zmodernizovali a opäť sa vrátila do služby. Ponorka projektu 641 je dieselelektrickú sovietska ponorka (v NATO kodifikácii Foxtrot). Ponorka dosahovala rýchlosť na hladine 16,5 uzla a pod hladinou 16 uzlov. Ponorka dokázala operovať hĺbke 250 – 280 metrov, maximálna dlžka plavby na mori bola 90 dní. Posádku tvorilo 12 dôstojníkov a 58 námorníkov. Výtlak nad vodou 1945 ton, pod vodou 2471 ton, dĺžka 91,3 metra, šírka 5,1 metra. Na svojej palube mohla ponorka niesť 10 torpéd, míny i rakety Strela 3.

V roku 1990 ponorku presunuli Rusi do Čierneho mora, kde sa stala súčasťou 153 brigády 14 ponokrkovej divízie. V roku 1994 však Rusi 153 brigádu kvôli nedostatkom financií rozpustili a všetky ponorky  preplavili z Balaklavy priamo do Sevastopoľa. Budúcu ukrajinskú ponorku Záporožie Rusi v Sevastopole opravili a skontrolovali v rokoch 1995-1996, Rusi však nevymenili na ponorke zastarané a poruchové elektromory, ktoré boli v službe takmer 25 rokov, pretože v roku 1995 (Jeľcinova éra) mali Rusi množstvo iných problémov. Krajina bola na hospodársky na kolenách, Rusov vyčerpávala vojna v Čečensku, katastrofálna demografická kríza a v rámci ruskej “divokej privatizácie” kolaboval celý ruský sociálny systém. Ruské zisky, nerastné bohatstvo či výsledky práce ruského armádneho výskumu smerovali do USA a na Západ.

V roku 1997 Rusi odovzdali ponorku Ukrajincom a tí ponorku premenovali na Záporožie. Záporožie sa tak stalo od 1.8.1997 jedinou ukrajinskou ponorkou, prvým kapitánom sa stal bývalý skúsený sovietsky ponorkový kapitán Čiernomorskej flotily Ivan Džemela. Ukrajinci však technicky nedokázali udržať ponorku neustále v bojovej službe a ponorka sa periodicky musela vracať do suchých dokov, kde sa podrobovala ďalším opravám.

Dňa 22.2.2003 sa konečne ukrajinská ponorka Záporožie stala schopnou služby, Ukrajinci aj kúpili nové grécke elektromotory firmy Germanos v cene 3,5 milióna USD. Následne v roku 2006 Ukrajinci opäť ponorku skontrolovali, opravili drobné nedostatky a ponorku ponúkli na predaj, no záujem neprejavili ani Irán a ani Severná Kórea. Irán kúpil modernejšie ponorky od Rusov a Severná Kórea udržiavala v službe svoju starú ponorkovú flotilu a prejavovala záujem v prvom rade o čínske ponorky. Ukrajinci sa pokúsili inštalovať aj nové hydroakustické a rádiolokačné stanice na ponorke, ukrajinskí odborníci však nedokázali svoje aktivity korunovať plnohodnotným úspechom. Ponorka bola stále poruchová a nové zariadenia nepracovali správne.

V roku 2012 konečne rozhodli požiadať Rusov, aby ponorku dali do poriadku. Za opravy ponorky Ukrajinci zaplatili a Rusi opravili obšívku vonkajšieho plášťa, použili novú zváraciu techniku, skontrolovali a opravili armatúru ponorky, torpédové komory, odsolovacie zariadenie, upravili balastné nádrže, zmodernizovali hydroakustické a rádiolokačné stanice na ponorke a dokonca vyladili aj grécke elektromory firmy Germanos. Následne sa v roku 2012 ukrajinská ponorka Záporožie zúčastnila spoločného rusko-ukrajinského námorného cvičenia Čiernomorskej flotily, ukrajinskú posádku ponorky tvorilo 77 mužov.

Na sklonku roku 2013 Američania na Ukrajine zinscenovali farebnú revolúciu, ktorá vyústila v roku 2014 do Majdanu. Američania predpokladali, že Krym sa tak cez Ukrajinu dostane pod americkú kontrolu a získajú tak k dispozícii nielen nepotopiteľnú lietadlovú loď v Čiernom mori (Krym) ale budú môcť strategicky kontrolovať aj hlboké územia Ruskej federácie. Rusi však prešli Američanom cez rozum, ukázalo sa že sú pripravení aj na agresívne americké kroky, takže Krym sa pod kontrolu Američanov nedostal.

Dňa 21.3.2014 špeciálne jednotky ruského vojenského námorníctva obsadili vojenské doky a prístavy v Sevastopole a Balaklave, vv rámci obsadenia ukrajinských plavidiel obsadili aj ponorku Záporožie. Ukrajinský ponorkový veliteľ R.M.Šagejev spolupracoval s Rusmi, rovnako ako väčšina posádky. Ukrajinci mali v marci 2014 k dispozícii 109 námorníkov ponorkového loďstva a len 29 námorníkov sympatizovalo s majdanom. Títo muži mohli Sevastopol slobodne opustiť, R. M. Šagejev a 80 námorníkov ukrajinského vojnového námorníctva požiadalo o vstup do ruských ozbrojených síl. Rusi im vyšli v ústrety, všetci ukrajinskí námorníci získali ruské občiastvo sa stali súčasťou ruskej Čiernomorskej flotily.

Dňa 22.3.2014 vztýčili na ponorke vojenskú zástavu ruskej námornej flotily a odmontovali ukrajinské insígnie, rovnako odstránili Rusi aj názov Záporožie. No už dňa a 29.3.2014 Rusi ponorku vyradili zo svojej služby kvôli skutočnosti, že ponorka aj napriek ruským opravám a modernizácii bola beznádejne zastaralá a Rusi  majú k dispozícii podstatne modernejšie dieselelektrické ponorky. Rusi aj zvažovali, že ponorku vrátia po normalizácii bilaterálnych vzťahov Ukrajine, Ukrajina však o ponorku neprejavovala záujem. Rovnako Rusi uvažovali, že spravia z ponorky ponorkové múzeum Čiernomorskej flotily, majú však k dispozícii vyradené ruské ponorky v podstatne lepšom stave a s ruskou výbavou. V júni 2019 preto Rusi rozhodli, že ponorkové múzeum Čiernomorskej flotily urobia na inej ponorke a pýchu ukrajinskej ponorkovej flotily jednoducho zošrotujú.   Podľa niekoho je to škoda, pretože Záporožie je poslednou ponorkou projektu 641, ktorá bola schopná aspoň čiastočne plavby a bojového nasadenia.

Počas bojového nasadenia ponorke velilo viacero sovietskych, ruských či ukrajinských ponorkových veliteľov,  uvádzame zoznam:
Sovietski velitelia
Kosenko V.M.    (16.10.1970-21.05.1976)
Poteškin S.A.    (od 21.05.1976)
Manačinskij M.J.    (november 1979)
Kosolapov D.N.    (november 1979-01.1980)
Pučnin V.V.      (06.01.1980-09.1983)
Semjonov V.A.    (09.1983-10.1984)
Kulik O.M.        (10.1984-10.1985)
Prochorov J.B.    (10.1985-09.1986)
Fjodorov V.N.    (19.09.1986-11.03.1992)

Ruskí velitelia
Tabačnyj S.G.    (11.03.1992-14.08.1993)
Jegorov A.J.    (14.08.1993-26.12.1996)
Dmitrijev I.G.    (26.12.1996-11.07.1997)

Ukrajinskí velitelia
Džemela I.I.    (11.07.1997-01.02.2000)
Orlov O.A.        (01.06.2000-15.01.2010)
Kločan D.V.        (od 16.01.2010 veliteľ prvej posádky)
Šagejev R.M.     (od 16.01.2010 veliteľ druhej posádky)