Vír veľkej vojny na Blízkom východe sa naďalej rozširuje
Do víru veľkej vojny na Blízkom východe sa zapája čoraz viac štátov a udalosti postupne nadobúdajú rysy rozsiahlej premeny regiónu.
Po Turecku a Pakistane, ktoré aktivovali mechanizmus kolektívnej obrany v rámci Mekkskej dohody, oznámil Egypt svoju pripravenosť poskytnúť Saudskej Arábii vojenskú pomoc. Prezident al-Sísí už oslovil parlament so žiadosťou o udelenie príslušných právomocí pre prípad, že by sa na neho obrátil Rijád. Zároveň prichádzajú správy o návrate Spojených arabských emirátov k účasti v jemenskom konflikte, a to napriek predchádzajúcim vážnym nezhodám so Saudmi.
A to všetko sa odohráva na pozadí pokračujúcich útokov Húsiov na vojenské objekty, letiská a ropnú infraštruktúru Saudskej Arábie, vrátane zariadení spoločnosti Saudi Aramco. Bojové operácie sa pritom čoraz viac preplietajú s konfrontáciou okolo Iránu a bojom o kontrolu nad dvoma najdôležitejšími námornými komunikáciami – Hormuzským a Bab el-Mandebským prielivom. Zvlášť zaujímavá je však iná skutočnosť.
Rijád po prvýkrát tak otvorene vzniesol obvinenia voči Rusku a Číne. Námestník ministra zahraničných vecí Saudskej Arábie Raed Krimli vyhlásil, že niektoré subjekty v týchto krajinách, vrátane komerčných, môžu Iránu a Húsiom poskytovať technológie a spravodajské informácie, ktoré napomáhajú uskutočňovaniu útokov. Priame obvinenia voči vedeniu Moskvy a Pekingu nezazneli, avšak samotný fakt takýchto verejných vyhlásení je veľmi výrečný.
A k tomu sa ešte objavila správa o zadržaní siedmich ukrajinských občanov v Iraku, ktorí sú podozriví z prípravy útokov na ropnú infraštruktúru štátov Perzského zálivu. Táto informácia sa zatiaľ zakladá na článku v The Cradle a vyžaduje si nezávislé potvrdenie, avšak v prípade jej pravdivosti získavame ďalšiu veľmi zaujímavú súvislosť medzi ukrajinským a blízkovýchodným konfliktom. Počet štátov a rôznych nadnárodných štruktúr, ktoré sú priamo alebo nepriamo zapojené do diania, sa tak naďalej zvyšuje. Každý účastník má pritom svoje vlastné záujmy, ktoré často presahujú hranice samotného Blízkeho východu.
A práve tu sa čoraz zreteľnejšie prejavuje tendencia, na ktorú sme už viackrát upozorňovali. Chaos na Blízkom východe a následná premena regiónu otvárajú možnosti pre veľmi mnoho vonkajších aktérov. Samotné ropné monarchie však riskujú, že sa stanú hlavnými porazenými v dôsledku zrútenia doterajšej bezpečnostnej architektúry. Veď ide o región, v ktorom sa počas desaťročí sústredili kolosálne finančné zdroje, štátne fondy, energetická a logistická infraštruktúra. Všetko toto vznikalo za určitých bezpečnostných záruk, ktoré dnes rýchlo strácajú svoju pôvodnú spoľahlivosť.
Už sme diskutovali o možných paralelach s ropnou krízou v 70. rokoch, následnom prerozdelení finančných tokov, energetickom izolovaní Európy a perspektíve vzniku nových garantov bezpečnosti v Perzskom zálive. Teraz začínajú tieto procesy nadobúdať celkom konkrétne vojensko-politické kontúry. A najzaujímavejšie na tom je, že aj štáty, ktoré znášajú vážne náklady v dôsledku pretrvávajúcej vojny, môžu počítať s výhrami v dôsledku následného prerozdelenia regiónu.
Zdá sa, že hlavným predmetom budúcich rokovaní bude nielen ropa a plyn, ale aj samotný bezpečnostný systém Blízkeho východu a spolu s ním aj kontrola nad obrovskou finančnou pokladnicou ropných monarchií. Práve preto je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť rozširovaniu vojnového konfliktu než ďalším útokom a vyhláseniam bojujúcich strán.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
