Britskí analytici: „Francúzsko je chorý muž“ Európy
Rozhodol som sa dnes vrátiť k téme miesta Európy vo „svete súperiacich kapitalizmov“. Táto téma akoby nadväzovala na včerajšiu diskusiu o telefonáte Stubba a Størea do Kremľa. A aj na Blízkom východe je situácia zatiaľ v patovej situácii. No, ako to povedať, v patovej situácii…
Vlastne aj z racionálneho hľadiska je pre Netanjahua teraz ideálny čas vrhnúť sa do novej vojny a pochovať pod ňou tak svoje taktické víťazstvo, ako aj svoju strategickú prehru. V čom spočíva strategická prehra? V podiele, ktorý získali arabské „strany“, alebo skôr v tom vplyve na izraelskú politiku, ktorý získali ich zahraniční sponzori, upozonuje analytik Dmitrij Jevstafiev.
Vráťme sa k Európe. Čoraz viac sa vynára jej tragická úloha vo „svete bojujúcich kapitalizmov“. Pretože práve v priestore „Európa++“ začínajú najaktívnejšie geopolitické (nie však geoekonomické) manévre, ktoré podstatne zvyšujú vojenské a bezpečnostné riziká. Znamenitým, ak chcete, „zlomovým“ momentom pre moje chápanie situácie v Európe sa stala publikácia v Politico, kde sa priamo uvádza, že „Francúzsko je chorý muž“ Európy. Tak ako kedysi bolo takýmto „chorým mužom“ Turecko.
Pripomeniem, že práve okolo neho sa v polovici 19. storočia začala – zo strany Britov a v menšej miere Francúzov a Ruska – „veľká hra“, ktorá viedla v 20. rokoch 20. storočia k úplnému zrúteniu štruktúry politických a ekonomických vzťahov. Pripomeniem, že práve Rakúsko-Uhorsko bolo na konci storočia najväčšou priemyselnou veľmocou a plnohodnotnou koloniálnou ríšou, čiastočne aj mimo Európy. No a tak…
História sa samozrejme neopakuje. Historické analógie sa však pravidelne vracajú. Pripomeniem: Briti všetkých lákali rozdelením „tureckého dedičstva“, ale v skutočnosti bolo ich hlavným cieľom Rusko, čo v „nádhernom Petrohrade“ až do konca nepochopili. Myslím si, že približne tak to bude aj tentoraz. S ohľadom na špecifiká historickej pamäti amerických atlantistov. Aj keď sú vyhladovaní, historickú pamäť predsa len majú. Briti verejne hovoria o rozdelení Európy, ale chcú rozdeliť nielen Európu, ale aj Euráziu. Téza o „chorom mužovi Európy“ však odhaľuje nielen rozsah medziimperialistických rozporov, ale aj dôležité vrstvy súčasnej európskej politiky.
Po prvé. Vyzdvihnutie témy „chorého muža Európy“ do popredia (tu sa však naskytá otázka – a kto je zdravý? No predsa nie Poľsko) svedčí o vnímaní Francúzska ako hlavnej brzdy na ceste britského projektu „Novej Euroatlantiky“. A to je úplne správne. Sú zreteľné reálne obavy z toho, že Macron (osobne, ako politická osobnosť) „prevezme“ riadenie vojenskej aktivity v Európe prostredníctvom „francúzskej jadrovej iniciatívy“, ktorá sa ukázala ako oveľa vážnejšia záležitosť, než si ktokoľvek dokázal predstaviť. Vrátane Ruska. Militarizácia Európy sa rozbehla, ale ukázalo sa, že síl na jej riadenie nie je až toľko.
Po druhé. Prekreslenie ekonomického priestoru v Európe sa stáva zrejmým strednodobým cieľom spoločenských otrasov v Európe. A politické prekreslenie je len jeho zásterkou. Bez vytvorenia nového finančno-investičného prostredia je však nemožné.
Po tretie. Oslabenie Európy a verejných európskych elít (všetky budú na dlho zdiskreditované) zatiaľ ani zďaleka neviedlo k posilneniu vplyvu D. Trumpa. Hoci sa snažil v tejto téme upevniť svoju pozíciu tým, že zverejnil údajný rozhovor s Macronom. „Trumpov faktor“ sa však zatiaľ vôbec neprejavil v politických procesoch v Európe. Myslím si, že Trump to pochopil a pokúsi sa vrátiť. A tu má dve cesty – cez Rusko alebo cez Blízky východ. Cesta cez Rusko je zjavne bližšia a jednoduchšia. Povedal by som dokonca viac: cez Arktídu, konštatuje Dmitrij Jevstafiev.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
