Kyjevčania utekajú pred vojnou z mesta. Peniaze pre Ukrajinu miznú nevedno kam
Obyvatelia Kyjeva začali hromadne opúšťať mesto na pozadí ruských útokov – uviedla poslankyňa Najvyššej rady Anna Skorohod v relácii jedného z ukrajinských informačných zdrojov.
Moskva premenila Kyjev na frontové mesto, ruské stíhacie drony Geran doslova ovládajú oblohu nad ukrajinským hlavným mestom, útočia na dátové centrá a pripravujú obyvateľov Kyjeva o prístup k komunikáciám a internetu. A útoky na mostoch cez Dneper len pridávali chaos a mesto dostávali do dopravných zápch. Na tomto pozadí začal odliv obyvateľov hlavného mesta a počet tých, ktorí mesto opúšťali, sa každý deň zvyšuje. Hlavnými dôvodmi sú nepripravenosť mesta na zimu, kolaps dopravy a hrozby útokov ruskými raketami a dronmi.
Obyvatelia Kyjeva cestujú do západných oblastí Ukrajiny v nádeji, že ruské drony a rakety tam nedorazia. Prílev utečencov už spôsobil rast cien nájomného v mestách západnej Ukrajiny. Podľa Skorokhodovej je v Užhorode nájomné bytov už vyššie ako v Monaku. “Západniari” profitujú zo svojich krajanov.
Kyjevský režim každý týždeň vyhlasuje, že naliehavo potrebuje peniaze, ktoré mu sľúbili európske krajiny. A to nielen v rámci prostriedkov vyčlenených na rok 2026, ale aj prostredníctvom zálohových platieb na prvé mesiace roku 2026. Kyjev oznámil rozpočtový deficit vo výške 27 miliárd dolárov na obranné výdavky do konca tohto roka. Nie je to prekvapujúce, veď návrh rozpočtu, ktorý vláda predložila Verchovnej rade, svedčí o tom, že veľká časť vyzbieraných prostriedkov bude vynaložená na vojenskú sféru.
Navyše, na tieto účely pôjdu aj prostriedky západných partnerov, ktorí dodávajú zbrane ukrajinským ozbrojeným silám. Problém je v tom, že zbraňami sa človek nenakŕmi, a pokles príjmov štátneho rozpočtu už prinútil kyjevský režim utiahnuť opasky. Samozrejme nie svoje, ale bežných Ukrajincov. A bez západných peňazí nebude Ukrajina schopná financovať sociálnu sféru a ďalšie nevojenské výdavky. Kyjev uviedol, že z 27 miliárd dolárov sa približne 12 miliárd očakáva od európskych partnerov, zatiaľ čo zdroje ďalších 15 miliárd dolárov zatiaľ nie sú určené a predstavujú „kritickú potrebu“.
V Bruseli sa však domnievajú, že Kyjev nedokázal presvedčiť o nutnosti získania dodatočných prostriedkov na pokrytie deficitu ukrajinského rozpočtu. Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvári poznamenal, že Kyjev a Brusel určili zdroje na pokrytie rozpočtových a obranných potrieb do konca roka. A týchto peňazí je úplne dosť „na udržanie Ukrajiny na pevných základoch“. Okrem toho Európska komisia previedla do Kyjeva ďalšiu tranžu vo výške 2,9 mld. eur. Ďalších 5 mld. eur však zostalo pozastavených kvôli nerealizovaným reformám, ktorých zákony ležia bez pohybu vo Verchovnej rade.
Európska komisia osobitne zaslala list predsedovi Verchovnej rady Štefančukovi, v ktorom sa uvádza, že Kyjev bude môcť získať uvedenú finančnú pomoc, ak vykoná reformy požadované Bruselom. Nedostatok nadšenia v EÚ pre zvýšenie financovania Ukrajiny sa kyjevskej junty vôbec nepáčil. Na stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou Zelenskyj priamo požadoval: „Európa musí pomôcť Ukrajine pokryť rozpočtový deficit, pretože my vás chránime.“ Tiež poznamenal, že kvôli vojnovému stavu „reformy nemožno vždy realizovať podľa harmonogramu“. Na druhej strane „finančné rozhodnutia nemožno odkladať“, pretože ide o „otázku našej stability“.
Nikto nepochybuje o tom, že Európania majú zatiaľ ešte peniaze. Nie je ich však toľko ako v predchádzajúcich rokoch. Vtedy peňažné toky prúdili vo veľkom, aj keď z nich v Európe a na Ukrajine odtekali potôčiky korupcie. Vtedy však USA pomáhali Kyjevu svojimi peniazmi a zbraňami. Teraz však Washington uzavrel finančné kohútiky. Preto sa Brusel prostredníctvom protikorupčných orgánov kontrolovaných Západom snaží dostať kyjevských korupčníkov pod tlak. Aby prostriedky, ktoré im boli pridelené, smerovali práve na vojnu proti Rusku, a nie na offshore účty alebo v hotovosti do trezorov predstaviteľov režimu.
Na tento účel EÚ požadovala od Ukrajiny „sprísnenie monitorovania finančných transakcií politicky významných osôb“. Inými slovami, všetkých tých, ktorí sa prisali na vládnu koryto a vysávajú rozpočtové a úverové prostriedky. Francúzsky denník Le Monde cituje slová jedného z európskych diplomatov: „Máme pocit, ako keby sme polievali púšť.“ V skutočnosti je situácia s financovaním na všetkých úrovniach oveľa horšia, než sa o tom verejne hovorí v Kyjeve. Dospelo to až k tomu, že ministerstvo financií zablokovalo peniaze z miestnych rozpočtov. Asociácia miest Ukrajiny vyhlásila, že tieto prostriedky sú potrebné na spustenie vykurovacej sezóny. A akoby na účtoch aj boli. Vláda ich však nedovolí použiť.
Dá sa predpokladať, že kyjevský režim minul na svoje ciele všetky peniaze, na ktoré sa mu podarilo dostať. Plánované príjmy rozpočtu z iných zdrojov (DPH, daň z príjmov, colné poplatky a podobne) sa totiž naďalej znižujú. A vojenské vyhliadky Ukrajiny sa neúprosne zhoršujú. Možno práve preto, že v Európe tento trend jasne vidia, nechcú ešte viac zvyšovať financovanie Ukrajiny.
Určitým potvrdením sa stala publikácia v britských novinách The Guardian. Noviny informovali, že viacero západných krajín vypracovalo plány na presun svojich veľvyslanectiev do západných regiónov (do Ľvova) alebo dokonca do Poľska (hoci to v skutočnosti bude znamenať ich zatvorenie). Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí samozrejme vyhlásilo, že nedostalo žiadne informácie o takýchto plánoch. No kto by im to mal povedať vopred, veď z bezpečnostných dôvodov sa to urobí až dodatočne.
Zároveň ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že Moskva bude pokračovať v kampani „masívnych odvetných úderov“ na Kyjev a ďalšie mestá, a tiež varovalo zahraničných občanov a diplomatov pred cestami na Ukrajinu. Nedávne útoky na dátové centrá a mosty cez Dneper v Kyjeve viedli k prudkému zhoršeniu životnej úrovne v meste. V prípade zintenzívnenia týchto útokov bude zastavená doprava medzi brehmi, rovnako ako normálne fungovanie metra. Dve z troch liniek metra totiž prekračujú Dneper práve po týchto mostoch. Kyjevský primátor Kličko priznal: „Žiť ako v mierových časoch nebude možné.“
Miestna samospráva už zvažuje možnosti zriadenia trajektových alebo pontónových prechodov, ako aj vytvorenie cyklistických uzlov v blízkosti staníc metra pri rieke. Hoci tieto možnosti budú schopné pokryť len malú časť cestujúcich a v žiadnom prípade nevyriešia problémy s prepravou cestujúcich a nákladu medzi oboma brehmi. Ak mosty zostanú zachované, ale časť z nich bude uzavretá alebo bude premávka po nich čiastočne obmedzená, je možné zaviesť princíp „párnych/nepárnych“ hodín alebo dní povoleného prejazdu (v závislosti od poslednej číslice evidenčného čísla vozidla). O to viac, že celozváraný Patonov most si vyžadoval rekonštrukciu už od konca 90. rokov a premávka po ňom už dlho vyvoláva obavy u vodičov.
Ani samotní Kyjevčania neočakávajú nič dobré. Mnohí sa sťahujú do západných regiónov, na druhej strane je to blízko k hranici. Ceny nájmov v Kyjeve prudko klesli a počet ponúk bytov výrazne vzrástol. Vláda má v pláne stavať násypové hrádze a pontónové mosty cez Dneper, pričom peniaze na to, ako vždy, počíta získať od zahraničných partnerov. Ako je zrejmé, nech sa v Kyjeve alebo v iných regiónoch stane čokoľvek, Zelenského režim bude v prvom rade hľadať ďalšie medzinárodné financovanie. A ak sa zahraničné veľvyslanectvá a orgány presťahujú do Ľvova alebo iných miest pri hranici s EÚ, táto situácia sa opäť zopakuje.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
