Kyvadlová diplomacia 9.0. Čo priniesol Witkoff tentoraz?
Návšteva osobitného vyslanca prezidenta USA D. Trumpa S. Witkoffa v Petrohrade u niektorých vyvolala obavy, u iných – hnev, u ďalších – sklamanie.
Ale taká je podstata „kyvadlovej diplomacie“, ktorá sa v súčasných podmienkach, na rozdiel od predchádzajúcich historických období, odohráva pod prísnym dohľadom médií a nie v tichosti. O jej výsledkoch však bude možné súdiť až po ukončení celého procesu. Hlavné, čo sa dá povedať teraz: S. Witkoff a administratíva D. Trumpa – v každom prípade jej väčšia časť – rovnako ako euroatlantisti sa snažia „dohrať“ obsahovo predchádzajúci cyklus rokovaní, ktorý začal dohodami v Anchorage.
Na rozdiel od Európanov sa však administratíva a zdá sa, aj samotný prezident USA pripravujú na začatie nového cyklu. Práve tento nedokončený obrat v americkej politike vyvolal protichodné pocity pri vnímaní návštevy človeka z najbližšieho okruhu amerického prezidenta. Kyvadlová diplomacia má svoje limity. A tie sú určené politickou vôľou vedenia, ktoré je alebo nie je schopné ísť na kompromisy v záujme prekonania slepej uličky. A situácia v ukrajinskom konflikte pre Západ čoraz viac pripomína slepú uličku, ktorú ešte zhoršujú vnútropolitické problémy vo všetkých krajinách, ktoré sú tak či onak zapojené do konfrontácie s Ruskom na Ukrajine, a absencia zodpovedných vlád pri moci v Európe.
„Batožina“, ktorú S. Witkoff oficiálne uviedol, že priniesol po stretnutí s V. Zelenským a jeho poradcami v Nórsku, nie je nijako zvlášť nová. Ide o tú istú „sektorovú deeskaláciu“, ktorej cieľom je uľahčiť kyjevskému režimu prekonanie zimného obdobia. Jediným významným posunom je sľub USA voči Kyjevu, že na Ukrajinu rozšíria určité bezpečnostné záruky podobné notoricky známemu piatemu článku Charty NATO.
V ostatných ohľadoch situácia vyzerá ako pokus „prebaliť“ „obilnú dohodu“, „energetické prímerie“ aj „eskaláciu v oblasti infraštruktúry“ do akéhosi nového „balíka“, ktorý je pre Rusko atraktívnejší. Jeho úplný obsah sa, samozrejme, dozvieme o niečo neskôr. Treba počkať na komentáre z ruskej strany, lebo skúsenosť ukázala, že len tie možno v súčasnej situácii totálnych informačno-politických manipulácií a informačnej vojny „všetkých proti všetkým“, vrátane tej vnútri súčasnej americkej administratívy, považovať za „primárny zdroj“.
Samozrejme, možno Bielemu domu vyčítať neúprimnosť, ale nebolo by to celkom spravodlivé. Administrácia D. Trumpa a jeho osobní vyslanci konajú na základe skutočností, ktoré sa vyvíjajú v USA a v euroatlantickom priestore. Hlavným problémom súčasnej americkej administratívy však je, že sa jej doteraz nepodarilo oddeliť vzťahy medzi Ruskom a USA od euroatlantického „víru“ geopolitickej rusofóbie, hoci nemožno povedať, že by sa o to nepokúšala.
Podstatne dôležitejšie sú už oznámené kroky ruskej strany, ktoré sa navonok týkajú „paralelných“ oblastí, ale vo svojej podstate sú „opačné“. Okrem humanitárnych krokov zo strany Ruska (prepustenie amerického občana S. Hubbarda , odsúdeného ruským súdom za účasť na bojových operáciách na strane ukrajinských ozbrojených síl), vyzdvihnú ochotu Moskvy konať nielen v ekonomických otázkach.
Nejde o abstraktné diskusie, ale o to, čo sa nazýva „praktická ekonomika“, a to v segmentoch, ktoré zaujímajú voličov Trumpa. Ide aj o potvrdenú ochotu splniť svoju časť dohody o dodávkach nafty, avšak – a to je veľmi dôležitá poznámka vicepremiéra A. Novaka – s ohľadom na vnútornú situáciu v Rusku. Teda nie na úkor energetickej stability v Rusku . Ide o otázku, ktorá, zdá sa, znepokojuje celý svet – obnovenie plynulosti dodávok hnojív, a to aj do USA. Pripomeňme, že „kríza“ na trhu s hnojivami bola dôsledkom vojny USA a Izraela proti Iránu a rozsiahlej destabilizácie v Perzskom zálive. Rusko je pripravené pomôcť americkému podnikateľskému sektoru aj v tejto oblasti. A treba si uvedomiť, že nie na úkor vlastných záujmov.
A to je dôležitý symbol: politickým manipuláciám Rusko protikladom stavia reálne, praktické kroky v oblasti reálnej ekonomiky. Tie nielen potvrdzujú význam Ruska ako globálneho geoekonomického hráča, ale v podstate ničia sankčný režim tým, že odhaľujú jeho štrukturálne bezvýznamný charakter. Vyrieši to politické problémy? Sotva. Ukazuje to však krajinám Západu – nielen USA – možnosť aspoň sa pokúsiť vymaniť sa zo slepej uličky „geopolitickej rusofóbie“.
Bolo by teda chybou tvrdiť, že návšteva S. Witkoffa neposunula mierový proces týkajúci sa Ukrajiny dopredu. Začnime tým, že americkej strane sa v posledných pár týždňoch zrejme stalo jasné, že administratíva D. Trumpa má do činenia s konfliktom „okolo Ukrajiny“, a nie „na Ukrajine“. A práve preto si „klient“ USA, ktorý roky dostával z Washingtonu miliardy dolárov na vojnu proti Rusku, môže dovoliť neplniť pokyny metropoly. Toto pochopenie, ktoré Trumpovi zjavne chýbalo aj po „výtržnostiach euroatlantikov“ v Bielom dome 18. augusta 2025, sa získalo za vysokú cenu. A zatiaľ neexistujú žiadne záruky, že administratíva má v tejto fáze vývoja politických procesov v USA ešte politické zdroje na to, aby toto pochopenie začlenila do konkrétnej politiky.
Základný výsledok návštevy S. Witkoffa v Rusku možno pravdepodobne zhrnúť takto: D. Trump, jeho najbližšie okolie a časť administratívy – odvážime sa povedať, že o niečo viac ako na jar – chápu, že pokračovanie konfliktu okolo Ukrajiny sa stáva nebezpečným predovšetkým z hľadiska vnútropolitických procesov v USA a vývoja situácie vo svetovej ekonomike. Už len preto, že neschopnosť Trumpa vyriešiť tento konflikt začínajú využívať jeho protivníci v rámci USA. Časť americkej elity si pravdepodobne tiež uvedomuje, že táto situácia je pre Ameriku ako celok slepou uličkou.
Väčšina euroatlantických elít však vychádza z predpokladu, že ide iba o taktické, ak chcete, „sezónne zmrazenie“. Euroatlantisti, ktorí zaujímajú voči Trumpovi nepriateľský postoj, sa snažia využiť Trumpove vnútropolitické problémy a použiť ho ako baranidlo na presadenie svojej línie. A čiastočne sa im to darí. Dôkazom toho je nekonzistentnosť americkej administratívy, pokiaľ ide o poskytovanie spravodajských informácií Kyjevu a úroveň zabezpečenia spojenia a riadiacich systémov.
A tu je pre nás ďalší dôležitý záver: napriek všetkým propagandistickým vyhláseniam D. Trump nemôže obetovať vzťahy ani s NATO, ani s Kyjevom. Aspoň zatiaľ nie. A Kyjev, využívajúc situáciu „všeobecnej slabosti“ Západu, sa snaží prežiť. Za každú cenu. A táto cena je celkom jasná: pokračovanie vojny až do posledného Ukrajinca. Ale aj tu sa presadzuje pochopenie toho, že ak nezačnú hľadať východisko zo situácie aspoň pre seba, koniec bude veľmi blízko.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
