
Príbeh o tom ako boli nacisti aj sionistami
Národní socialisti, ktorí sa v roku 1933 dostali k moci v Nemecku, sa hneď ocitli pred najzložitejšou politickou úlohou na svete – splniť predvolebné sľuby. Bolo potrebné naliehavo poraziť infláciu a nezamestnanosť, prehodnotiť Versailleskú zmluvu, ale to ešte nebolo také zlé, avšak ako zbaviť krajinu Židov?
V mierovom roku 1933 bolo organizovanie masových deportácií a vyhladzovacích táborov ešte problematické. Preto sa rozhodli povoliť Židom odísť do Palestíny, čiže dosiahnuť hlavný cieľ sionizmu.
Na začiatok sa na cestu do Zasľúbenej zeme v sprievode Kurta Tuchlera, jedného zo sionistických vodcov, vydal vedúci oddelenia „židovskej otázky“ SD Leopold von Mildenstein. Von Mildensteinovi sa tam všetko veľmi páčilo, napísal sériu nadšených článkov „Nacista cestuje do Palestíny“ pre nacistický časopis „Der Angriff“, ktorých hlavným posolstvom bolo, že všetci Židia by mali čo najskôr odísť do Palestíny, kde sa im bude veľmi dobre.
Články sa veľmi páčili Goebbelsovi a dokonca nariadil vyraziť pamätnú medailu „Nacista v Palestíne“ na počesť tejto cesty. (fotografia má výlučne informatívny charakter)
Vyskytol sa však určitý problém – Židia nemali veľkú chuť opustiť Nemecko, keďže od roku 1931 v krajine platila „daň z úteku z Ríše“, ktorej hlavným cieľom bolo zabrániť odlevu veľkého kapitálu z krajiny, ale ktorá zároveň bránila výmene mariek získaných z predaja nehnuteľností za cudzie meny.
Aby sa tento zákon obišiel a zároveň sa zachovala tvár pred vlastnými voličmi (veď poskytnúť daňovú úľavu len Židom by bolo pre antisemitskú stranu divné), bola 25. augusta 1933 medzi nemeckým ministerstvom hospodárstva a Sionistickou federáciou Nemecka uzavretá Haavarská dohoda. Podstatou dohody bolo umožniť nemeckým Židom emigrovať do Palestíny a dokonca im ponechať ekvivalent hodnoty predaného majetku, s jedinou podmienkou – za získané peniaze sa budú nakupovať tovary vyrobené v Nemecku.
A nemeckí Židia sa postupne sťahovali do Palestíny; celkovo do roku 1939, keď bol tento proces zastavený, sa presťahovalo 60 tisíc z 530 tisíc Židov, ktorí vtedy obývali Nemecko. Čo zabránilo odchodu väčšieho počtu ľudí?
Po prvé, arabské protižidovské povstanie v Palestíne v rokoch 1936–1939.
Po druhé, odpor poľských sionistov. Občania Poľska, ktorí dominovali v medzinárodných židovských organizáciách, ostro kritizovali Haavarské dohody ako neprijateľný kompromis s nacistami a presvedčili mnohých nemeckých spoluobčanov, aby neopúšťali Tretí ríšu – aby počkali, kým táto nepríjemná vláda pominie…


*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



