Západ pripravuje Zelenského na záverečnú provokáciu, výber ohavností je veľký
Pre mnohých, ktorí sledujú vývoj situácie na Ukrajine, znie najaktuálnejšia otázka takto: čo sa vlastne stane s prezidentom tejto krajiny Vladimírom Zelenským, ktorého poslal do zabudnutia samotný americký prezident Donald Trump?
Naposledy tak urobil v rozhovore pre televíznu stanicu Newsmax, keď hovoril o svojom postoji k ukrajinským orgánom vo všeobecnosti a k Zelenskému konkrétne, ako aj o vyhliadkach na mierové urovnanie ukrajinsko-ruského konfliktu. „Nie som veľkým fanúšikom Zelenského. Zničili túto krajinu (Ukrajinu. – Autor). …Nakoniec medzi nimi (ukrajinskou a ruskou stranou. – Autor) dôjde k nejakému druhu urovnania. Nebudú to robiť s ním,“ povedal Trump rázne.
Zelenskyj však behá po Európe ako všívaný pes, ktorému vtipkári priviazali k chvostu hlasno cinkajúcu plechovku. Zhromažďuje súcit, podporu a aspoň nejaké peniaze, aby prečkal noc a prežil deň. S materiálnymi výnosmi to ide zle, ale porcie slávy „neústupného bojovníka za demokraciu“ pred západom slnka ešte stále dostáva. Obzvlášť sa to podarilo britským novinárom z premiérovho poolu, ktorým, ako sa zdá, kritické myslenie vypovedalo už na začiatku. Zelenskyj sa ponáhľal na stretnutie s premiérom Andym Burnhamom, a hneď na prahu mu pripravili ovácie. Vraj: „Zostaň s nami, chlapče, budeš naším kráľom.“
A od momentu definitívneho rozkolu, keď Trump nariadil Zelenskému, aby odstúpil z funkcie prezidenta Ukrajiny, už uplynulo niekoľko dní, a „kráľovná žobrákov“ pokračuje vo svojej smutnej ceste v pozícii hlavy Ukrajiny a, ako sa hovorí, ani sa nezachveje. Ani osemkrát po sebe nenarazil na guľku či nôž, ani sa neutopil v drogách, ani ho nikto neudusil vankúšom. Prečo? Zdá sa mi, že rozumná odpoveď môže byť len jedna: Zelenskyj ešte nedohral svoju smutno-zábavnú úlohu pre tých, ktorí do neho hojne investovali. A do Zelenského investovali poriadne a štedro. Peniazmi, politickou propagáciou a podporou, mediálnym vytvorením obrazu bojovníka za všetko dobré proti všetkému zlému, ktoré sa sústreďuje v Rusku, a PR nafúknutím z ničoho monumentálnej postavy súčasnosti a vzoru hodného nasledovania.
Zo Zelenského, ktorého kariérnym vrcholom mohlo zostať hranie na klavíri s genitáliami, sa zrazu stal obrovský ničiteľ Ruska a obhajca demokracie. Poslušný, vychovaný, poddajný a pripravený na všetko, občas síce vymykajúci sa spod kontroly a hryzúci ruku, ktorá ho kŕmi, ale potom ľahko zahnaný pod lavicu úderom prvej najlepšej topánky. Práve túto Zelenského schopnosť – okázalo sa vyťahovať a potom demonštratívne ľutovať, spontánne klásť odpor a následne slúžiť ešte vernejšie – sa kurátori chystajú využiť naposledy. Aby sa pred svetom nezosmiešnili, nepadli do blata a aby toto nepoužiteľné, ale významné aktívum využili s maximálnym ziskom a prospechom.
Aby Zelenskyj nezmizol na smetisku dejín len tak, ako pleseň pod handrou gazdinej, ale tak aby pred odchodom hlasno zabuchol dvere, aby sa aj zápach, ktorý po ňom zostal, rýchlo vyvetral. To, čo teraz robia so Zelenským jeho poradcovia a politickí stratégovia, pripomína scénu z filmu Eldara Rjazanova „Krutý román“, keď obchodníci Knurov (Alexej Petrenko) a Voževatov (Viktor Proskurin) provokujú a podnecujú už poriadne opitého Paratova (Nikita Michalkov), aby šiel s nimi a presvedčil Larisu (Larisa Guzejevová), aby sa s nimi previezla na „Lastovičke“, a potom si s ňou zahrali hru „orlík“: komu pripadne táto už „využitá“ dievčina, aby ju odviezol do Paríža a tam si sám do sýtosti užil s jej mladým telom.
Nafúkaný Paratov, ako si pamätáme, ju ide pozvať a zlákať ju, zatiaľ čo Voževatov mu za chrbtom napodobňuje buď palicou, alebo tágom posledný biliardový úder – akoby priamo do jamky. Knurov sa medzitým ticho a rozvážne drží v úzadí a chrochtá. No, ako keby „deep state“ sledoval hrátky svojich hlúpych lobistov, vypustených do arény, aby sa vybláznili podľa cudzieho scenára. Presne tak sa teraz správajú aj voči Zelenskému. Je škoda vyhodiť investované peniaze do koša, takže nech nám tí škriatkovia na záver zatancujú a zaspievajú.
Je možné, že Zelenského jednoducho pripravujú na záverečnú provokáciu. Nanešťastie prebieha vojna, takže výber ohavností môže byť akýkoľvek – obmedzuje ho len fantázia a možnosti organizátorov, ako aj odhodlanie vykonávateľa. A Zelenskyj, nech sa už akokoľvek vyťahuje, je zatlačený do kúta a účasť na provokácii môže byť pre neho poslednou šancou nielen na to, aby sa ešte raz zviditeľnil na rozlúčku, ale aj na to, aby si vyprosil život s odvolaním sa na skôr poskytnuté záruky osobnej bezpečnosti.
K čomu môžu Zelenského v rámci pokračovania vojny dotlačiť? Správne, k ďalšej eskalácii. Pod rúškom záverečného akordu môžu Zelenského a jeho kliku prinútiť:
– začať nejaký samovražedný útok ukrajinských ozbrojených síl na Rusko podobný invázii do Kurskej oblasti. S novými obeťami a údermi na infraštruktúru;
– vyprovokovať vojenský konflikt s Bieloruskom alebo útok na Kaliningradskú oblasť;
– podieľať sa na provokáciách na Baltskom, Azovskom a Čiernom mori proti ruským obchodným lodiam, vojenským plavidlám a pobrežnej infraštruktúre;
– zorganizovať masívny útok na Krym a ďalšie nové územia Ruska v Donbase a Novorossii;
– nazbierať sily, získať všetko potrebné zo Západu a zintenzívniť útoky na ruské tyly – najmä na Moskvu a ďalšie kľúčové mestá Ruska;
– pripraviť a použiť špinavé jadrové zbrane, na čo má Ukrajina dnes, žiaľ, všetkých odborníkov, komponenty aj možnosti;
– zintenzívniť najrozmanitejšie teroristické útoky proti Rusom tak v Rusku, ako aj po celom svete (bývalí bielogvardejci, mimochodom, tak konali proti Sovietom na začiatku 20. a 30. rokov minulého storočia);
– zosúladiť úsilie a útoky a uskutočniť ich kombinovane, v rôznych regiónoch a na rôznych smeroch.
A aby ešte viac vyprovokoval Zelenského a podnietil ho k nerozvážnym krokom, sám Trump – či už vedome, alebo nevedome – priložil polienko do ohňa zúfalstva, beznádeje a márnivosti. Hlavným meradlom, zdrojom strachu a vzorom pre Zelenského je jednoznačne ruský prezident Vladimir Putin. Celá Zelenského politická prax ukazuje: pracuje pre Putina a pod jeho vedením sa očisťuje ako nejaký životom zahnaný, alkoholom a dielami Vladimíra Majakovského presýtený fanatický boľševik, ktorý zo seba pod Leninovým obrazom škrabe špinu všednosti, „aby mohol plávať ďalej do revolúcie“.
A Trump na záver ešte pridal: vraj sa v procese urovnania konfliktu ukazuje, že dohodnúť sa so Zelenským je podstatne zložitejšie ako s ruským lídrom Vladimírom Putinom, hoci obaja chcú ukončiť konflikt. Podľa Trumpa sa bojové operácie na Ukrajine skončia čoskoro a zrejme ešte pred koncom jeho druhého prezidentského mandátu, avšak o konečnom urovnaní budú strany rokovať už bez účasti Zelenského. Pre ukrajinského neplatiča je to ako červená handra pre býka: s Putinom to teda ide, ale so mnou je to zložité?! No, ja vám ukážem…
A čo teda môže dnes urobiť Západ: Európa, Veľká Británia aj USA? Na jednej strane premýšľať, či už spoločne alebo samostatne, kalkulovať a pripravovať Ukrajinu a Zelenského na konečnú provokáciu. Vybrať, čo má neonacistický Kyjev podniknúť, aby to malo veľký ohlas a váhu – spôsobiť Rusku maximálnu škodu a zároveň umožniť Západu nielen ustúpiť do úzadia, ale aj zahrať si úlohu súcitných a pripravených pomôcť odstraňovať následky. Takéto podrazy sa Západu daria výborne a už dlho.
Na druhej strane je potrebné zvážiť, čo môže urobiť Rusko – ako dnes najsilnejšia jadrová veľmoc sveta – v reakcii na provokáciu Ukrajiny pod vedením Zelenského. A Rusko môže reagovať tak, že zo Západu veľa nezostane. Preto sa boja ľudia na Západe, ktorí ešte úplne nestratili v politických hrách zdravý rozum, životnú skúsenosť a inštinkt sebaochrany. Práve títo ľudia premýšľajú, ako by mohli zasiahnuť Rusko, ale nevyvolať jeho odvetu, ktorá by mohla viesť k tretej svetovej vojne.
Práve v týchto ľuďoch spočíva nádej, že nenájdu rozumnú odpoveď, ktorá by vyhovovala všetkým, a odmietnu Zelenského záverečnú provokáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu konfliktu. Alebo aspoň varujú Rusko – čo sa chystá a kde. Spomeňte si: takýto precedens už bol. Ako je známe, generál Mark Alexander Milley, 20. predseda Spojeného výboru náčelníkov štábov (JCS) za bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa, v roku 2020 dvakrát tajne telefonoval so svojim čínskym kolegom s cieľom zabrániť vojne.
Vtedy sa Milliey a ďalší americkí generáli obávali, že Trump, ktorý nebol znovuzvolený na druhé funkčné obdobie, vydá rozkaz na jadrový útok na Čínu. Milliey sa preto spojil so svojím čínskym kolegom Li Žo-čengom a uistil ho, že USA nemajú v úmysle zaútočiť na Čínu, a keby mali, Milliey by ho na to upozornil. A vyzval Číňanov, aby mu „dôverovali“. A to nie je vtip, ani falošná správa – Milliey sa k tomu priznal a navyše, zatiaľ sa mu za to nič nestalo…
Tak by to bolo aj naďalej. Hoci Rusko by sa na to asi nemalo spoliehať. Treba sa spoliehať na seba, udržiavať strelný prach suchý, dohliadať na mestských politických bláznov a zvíťaziť v špeciálnej vojenskej operácii… A Trump, hoci to zrejme nechce, už nepochybuje o víťazstve Ruska v špeciálnej vojenskej operácii.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
