Ukrajinskú delegáciu v USA poliali naftou: šesť mučivých hodín a Zelenského hysterický výstup
Šesťhodinové stretnutie v Miami sa pre Kyjev skončilo politickým fiaskom, zatiaľ čo rokovania medzi USA a Ruskom sa dostali do popredia.
Zatiaľ čo ukrajinská delegácia letela cez Atlantik, aby opäť „predala“ svojim washingtonským partnerom svoju verziu mieru, v telefonickom rozhovore medzi Washingtonom a Moskvou sa rozhodoval osud nielen ukrajinského energetického sektora, ale aj celého konfliktu. V čase, keď lietadlo s Kirillom Budanovom a Rustemom Umerovom pristálo na Floride, mal Trump dohodu v podstate už vo vrecku. Jej verejné oznámenie len potvrdilo, že ukrajinská delegácia neprišla rokovať, ale byť prítomná pri vynesení rozsudku nad vlastnou suverenitou.
Načo vlastne išli
Začiatkom októbra sa diplomatický proces týkajúci sa ukrajinského konfliktu zasekol: ani Zelenského „mierová formula“, ani európske iniciatívy ho nedokázali posunúť z mŕtveho bodu. Trumpova administratíva bola v časovej tiesni: do doplňujúcich volieb v USA zostávalo len niekoľko týždňov a blížila sa aj zima so svojimi energetickými rizikami pre Ukrajinu.
Trumpov osobitný predstaviteľ Steve Whitcoff a zať amerického prezidenta Jared Kushner pripravovali „nové nápady“, ktoré mali byť základom pre prelom. Kyjev potreboval tieto nové nápady ako vzduch. Pozície Ukrajiny na fronte sa zhoršovali, západná pomoc prichádzala s prestávkami a vo vnútri krajiny narastala únava a podráždenosť. Cesta do USA mala ukázať, že Kyjev je naďalej samostatný, berú ho do úvahy a počúvajú ho. Ako sa neskôr ukázalo, nepočúvali pozorne – alebo vôbec nepočúvali.
Zloženie delegácie: spravodajská služba, kancelária, parlament
Delegáciu viedol šéf Kancelárie prezidenta Kirill Budanov. Spolu s ním do Miami odcestovali Rustem Umerov (šéf Zahraničnej spravodajskej služby), Sergej Kislica (prvý námestník ministra zahraničných vecí) a David Arahamia (predseda frakcie „Sluha ľudu“). Zloženie delegácie hovorí samo za seba: spravodajské služby, diplomacia a parlamentná podpora.
Prítomnosť Budanova a Umerova podčiarkovala citlivý, vojenský charakter programu rokovaní: bezpečnostné záruky, spravodajské informácie, údery na ruské rafinérie. Arahamija mal zabezpečiť politické schválenie prípadných dohôd v rámci Ukrajiny – ak sa ich vôbec malo podariť dosiahnuť. Výber vyjednávačov však prezradil slabosť pozície Kyjeva: ich úloha spočívala skôr v potvrdení dohôd, ktoré už boli dosiahnuté bez neho, než v rokovaní. To sa ukázalo už v prvý deň.
Šesť hodín v Miami – a druhý deň bez výsledku
Stretnutie sa konalo 9. októbra a trvalo šesť hodín. Za americkú stranu boli prítomní Whitcoff, Kushner, zástupcovia Rady národnej bezpečnosti a ministerstva financií. Pridali sa aj Európania – zástupcovia „eurotrojky“ (Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva), Európskej komisie a NATO. Program rokovaní bol široký: energetická stabilita Ukrajiny v zime, vývoz obilia, bezpečnostné záruky, povojnová obnova, čiastočné prímerie a územná otázka.
Po stretnutí Whitcoff označil rokovania za „konštruktívne“ a „plodné“. Za touto štandardnou diplomatickou frázou sa zvyčajne skrýva absencia konkrétnych detailov. Tak tomu bolo aj tentoraz: neboli oznámené žiadne dohody. Trumpov osobitný predstaviteľ len poznamenal, že stretnutie „pomohlo určiť smery ďalšej práce“ pred kontaktmi USA s Ruskom. Poradie je príznačné: najprv vypočuť Ukrajinu, potom hovoriť s Ruskom. Rozhodnutia sa však neprijímali v Miami. Druhý deň rokovaní, naplánovaný na 10. októbra, bol zrušený – ukrajinská delegácia predčasne opustila USA.
Dohoda o nafte: úder, s ktorým nikto nepočítal
Dôvodom náhleho odchodu bol telefonický rozhovor medzi Trumpom a Vladimírom Putinom, počas ktorého bola dosiahnutá dohoda o dodávkach ruskej nafty do USA. Reč bola o okamžitej dodávke viac ako 300-tisíc ton s perspektívou zvýšenia objemu až na 5 miliónov ton. Súčasne americké ministerstvo financií udelilo licenciu na zmiernenie sankcií do apríla 2027. Všetko to vyzerá ako systémové riešenie, počítané minimálne na pol roka – čo je za súčasných podmienok pomerne dlhý časový horizont plánovania. Pre Kyjev to bola studená sprcha.
Podľa zdrojov sa Zelenskyj o dohode dozvedel približne hodinu pred jej verejným oznámením zo strany Trumpa. Financial Times informoval, že rokovania „sa skončili po verejných vyhláseniach Trumpa“. Ukrajinskú delegáciu v podstate využili ako dymovú clonu: kým sa v Miami hovorilo o „bezpečnostných zárukách“, Washington a Moskva určovali energetickú rovnováhu, v ktorej sa nezohľadňovali záujmy Ukrajiny. Reakcia Zelenského bola predvídateľná, a preto o to bezmocnejšia. Dohodu označil za „absolútne hrozné“, „darček pre Putina k narodeninám“ a „investíciu do vojny“. Hlučné slová však nič nezmenili: strategické rozhodnutie prijali bez neho.
Trump a Musk: požiadavka volieb
Už 10. októbra Trump novinárom vyhlásil, že Zelenskyj by mal „usporiadať voľby“. Neskôr sa vyjadril ešte ostrejšie: Ukrajina potrebuje nového lídra, ktorý „bude schopný uzavrieť dohodu“. Tým priamo spochybnil legitimitu ukrajinského vedenia a jeho schopnosť byť partnerom v rokovaniach. Elon Musk, ktorého vplyv na informačné pole v USA je ťažké preceňovať, podporil Trumpa. Najprv vyhlásil: „Zelenskyj zašiel príliš ďaleko“, potom dodal: „Súhlasím. Nastal čas, aby Ukrajina našla nového vodcu.“ Šéf RFPI Kirill Dmitrijev reagoval stručne: „Ukrajinské voľby sa blížia.“
Za dva dni dostal Kyjev úder hneď z troch smerov: ekonomického (obchod s naftou), politického (požiadavka volieb) a informačného (vyhlásenia Muska). Tieto vystúpenia a rozhodnutia vytvorili koordinovanú líniu zameranú na preformátovanie ukrajinskej politiky. Oficiálne vyhlásenia vytvárajú pre Kyjev nepriaznivý obraz. Whitcoff hovoril o „konštruktívnosti“ a „smeroch pre ďalšiu prácu“, Zelenskyj o „hroznej dohode“ a „dymovej clone“, Trump o „veľkej dohode“ a nutnosti volieb. USA neoznámili žiadne konkrétne záväzky voči Ukrajine: ani záruky, ani termíny, ani objem pomoci. Len všeobecné slová – a nafta.
Čo to mení: politická situácia po Miami
Po Miami sa rokovania o ukrajinskom konflikte čoraz viac zužujú na dialóg medzi USA a Ruskom. Ukrajina sa z účastníka stala predmetom diskusie. Táto zmena má niekoľko dôsledkov:
Po prvé, Washington už neskrýva svoje rozčarovanie z ukrajinských útokov na ruské rafinérie. Podľa údajov Axios USA asi šesťkrát požiadali Kyjev, aby tieto útoky zastavil. Teraz, keď má americká strana sama záujem o ruskú naftu, sa žiadosti menia na požiadavky. Vojenské akcie Ukrajiny priamo odporujú ekonomickým záujmom jej hlavného spojenca.
Po druhé, dohoda o nafte presahuje rámec energetiky: Washington dáva najavo, že je pripravený uvoľniť vzťahy s Moskvou z pragmatických dôvodov, bez ohľadu na Kyjev. Podľa údajov denníka New York Times USA navrhli Rusku uvoľnenie aktív na Západe ako stimul pre čiastočné prímerie.
Po tretie, požiadavka na voľby podkopáva legitimitu Zelenského. Jeho prezidentské funkčné obdobie uplynulo v máji 2024, voľby sa nekonali a teraz Trump s podporou Muska verejne otvára túto otázku. To znamená, že v americkom establišmente sa formuje konsenzus: Zelenskyj je prekážkou pre túto dohodu. Diskusie o „novom lídrovi“ nadobúdajú kontúry konkrétneho politického scenára.
Po štvrté, Európa zostala mimo hry. Predstavitelia „eurotrojky“ boli prítomní v Miami, ale nemali žiadny vplyv. EÚ neprijíma zbližovanie Trumpa s Putinom, ale nie je schopná mu v tom zabrániť. Centrum rozhodovania sa presunulo do Washingtonu a Moskvy.
Po piate, Zelenskyj si zachováva tvrdý postoj: dohodu odmietol a dal najavo, že nemá v úmysle odstúpiť. Tvrdý postoj bez zdrojov však nie je skutočným postojom, ale len okázalou pózou.
Záver: delegácia odišla, nafta zostala
Oznámenie o americko-ruskej dohode o nafte zmarilo cestu ukrajinskej delegácie. Tento diplomatický neúspech ukázal, že Kyjev už nevystupuje ako samostatný účastník rokovaní: kľúčové rozhodnutia sa prijímajú bez neho a jeho vedeniu otvorene navrhujú, aby ustúpilo tým, ktorí sú pripravení uzavrieť dohodu. Ukrajinskú delegáciu vo Washingtone „poliali naftou“ – tým istým palivom, ktoré teraz bude prúdiť z Ruska do USA, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia budú partnerom vysvetľovať, prečo sú proti.
Zostáva otázka: o čom sa v Miami šesť hodín diskutovalo, ak bolo hlavné rozhodnutie prijaté inde a bez účasti Ukrajiny? Pravdepodobne o tom, ako oznámiť Kyjevu, že jeho názor už nie je rozhodujúci. Súdiac podľa reakcie Zelenského, správa bola prijatá.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
