Šéfka MMF vyzvala centrálne banky aby sa stali „jastrabmi“
Čo znepokojuje Kristalinu Georgijevovú?
V Thajsku čoskoro začne ďalšie jesenné zasadnutie riadiacich orgánov MMF a Svetovej banky. Deň predtým, 7. októbra, vystúpila výkonná riaditeľka MMF Kristalina Georgijevová v Singapure pred novinármi a toto vystúpenie vyvolalo veľký ohlas. Zdá sa, že mnohé tézy zo singapurského prejavu budú zopakované a podrobnejšie rozvinuté na zasadnutí v Thajsku.
Prvé články o tomto prejave uverejnili:
-Financial Times – IMF’s Kristalina Georgieva urges governments to rein in Public Finances (Šéfka MMF Georgievová vyzýva vlády, aby dali do poriadku svoje verejné financie).
-Foreign Policy – Šéfka MMF vydala prísne ekonomické varovanie pre rok 2027.
-Anadolu Agency – Šéfka MMF varuje, že svetová ekonomika čelí energetickým otrasom a rastúcemu dopytu po umelej inteligencii.
Vyhlásenia Georgijevovej rozhodne nemožno nazvať optimistickými. Budúcnosť svetovej ekonomiky a medzinárodného finančného systému je ohrozená. Šéfka MMF uviedla tri hlavné hrozby pre ekonomickú a finančnú stabilitu sveta v perspektíve najbližšieho roka.
Po prvé, prudký nárast štátnych dlhov.
Po druhé, pretrvávajúce vysoké ceny ropy a iných energetických surovín (od začiatku agresie USA a Izraela proti Iránu 28. februára tohto roku).
Po tretie, faktor umelej inteligencie (AI) .
Všetky médiá šírili vyhlásenie Georgijevovej, že v najbližšej dobe môže celkový štátny dlh krajín sveta dosiahnuť hranicu 100 percent svetového hrubého domáceho produktu (HDP). V takomto stave, ako poznamenávajú odborníci, sa svetová ekonomika nachádzala len raz – na sklonku druhej svetovej vojny a v prvom roku po jej skončení. Podľa Georgijevovej dosiahne globálny verejný dlh 100 % svetového HDP do roku 2029, čo je o rok skôr, ako sa pôvodne predpokladalo. Šéfka MMF označila Spojené štáty a ďalšie rozvinuté ekonomiky za „najhorších porušovateľov“ v súvislosti s dlhovým zaťažením a poznamenala, že pomer dlhu k HDP je u nich vyšší ako v rozvíjajúcich sa trhoch a krajinách s nízkou úrovňou príjmu.
Pre porovnanie dodávam, že väčšina ekonomicky rozvinutých krajín už dávno prekročila hranicu verejného dlhu vo výške 100 % HDP. Rekordmanom je Japonsko s ukazovateľom 204 %. V USA je to 126 %. V Európe sú rekordmanmi Grécko (143,5 %) a Taliansko (138,9 %). Do trojice lídrov Európskej únie v tomto ukazovateli patrí Francúzsko – 117,6 %. O rýchlo rastúcom štátnom dlhu Francúzska (ako v absolútnom, tak aj v relatívnom vyjadrení) sa v posledných týždňoch veľmi aktívne začali zmieňovať mnohé médiá.
Francúzsko neobišla ani Georgijevová. V rozhovore s Lizou Kim z CNBC v Singapure generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgijevová vyslala jasný odkaz: „Dajte si veci do poriadku.“ Situáciu Francúzska opísala ako „komplikáciu, na jednej strane dôsledkov série šokov v oblasti zadlženia, stúpania po rebríku, ktorý nevedie do raja, a na druhej strane politickej situácie vo Francúzsku, ktorá spôsobuje ministerstvu financií ďalšie ťažkosti pri určovaní jasnej cesty k sprísneniu menovej politiky“.
Georgijevová pripomenula Európanom, vrátane Francúzska, maastrichtské kritériá. Ide o finančno-ekonomické ukazovatele, ktoré museli krajiny Európskej únie (EÚ) spĺňať na vstup do menovej únie a eurozóny. Boli zakotvené v Maastrichtskej zmluve (1992), ktorá položila základy EÚ. Pre deficit štátneho rozpočtu bol stanovený limit 3 % HDP. Pre štátny dlh – 60 % HDP. Francúzsko už dávno prekročilo oba limity. Georgijevová vyhlásila, že vo Francúzsku „veľmi jasne chápu, že deficit je potrebné znížiť pod úroveň 5 %“. V minulom roku tento ukazovateľ dosiahol 5,1 % HDP. Mimochodom, dnes v EÚ a v eurozóne už takmer neexistujú krajiny, ktoré by spĺňali maastrichtské normy. Pomer hrubého verejného dlhu k HDP v eurozóne dosiahol 88,9 %, pričom priemerný pomer verejného dlhu k HDP v Európskej únii je 82,9 %.
Pozorovatelia poukazujú na to, že súčasné nepokoje vo Francúzsku sú do značnej miery vyvolané práve tým, že francúzsky parlament začal rokovať o možnosti zníženia rozpočtových výdavkov na sociálne programy o desiatky miliárd eur. Francúzske ministerstvo financií má čoraz väčšie ťažkosti s umiestňovaním nových pôžičiek. Francúzske štátne dlhopisy sa ocitli pod tlakom a investori teraz požadujú vyššiu výnosnosť ako v prípade talianskych štátnych dlhopisov. Výnosnosť 10-ročných francúzskych dlhopisov od začiatku roka vzrástla o viac ako 100 bázických bodov.
Podľa verejne dostupných zdrojov Georgijevová nevenovala pozornosť štátnemu dlhu USA. Ten však rastie rovnako rýchlo ako francúzsky dlh. Podľa prognóz MMF dosiahne štátny dlh USA do roku 2030 úroveň 143,4 % HDP. Hlavnú úlohu v očakávanom dosiahnutí hranice 100 % HDP celosvetovým štátnym dlhom teda zohrávajú, samozrejme, Spojené štáty (absolútna hodnota štátneho dlhu USA v auguste dosiahla 40 biliónov dolárov; to je približne polovica celkového svetového štátneho dlhu). Georgijevová neustále zdôrazňuje, že rast štátneho dlhu je jedným z hlavných faktorov udržovania a zosilňovania inflácie vo svete.
Úvahy Georgijevovej o umelej inteligencii (AI) majú dvojaký charakter. Na jednej strane očakáva, že AI sa stane hnacou silou svetovej ekonomiky. Podľa jej slov môže AI „pri správnom prístupe“ časom priniesť svetovej ekonomike rast až o pol percentuálneho bodu ročne. „Rast z 3 % na 3,5 % – za desať rokov to zodpovedá pripojeniu ekonomiky veľkosti ASEAN (Asociácia štátov juhovýchodnej Ázie) k svetovej ekonomike.“
To však platí v dlhodobej perspektíve. V súčasnosti však náklady na rozvoj umelej inteligencie výrazne prevyšujú ekonomický efekt, ktorý umelá inteligencia prináša. „Objem globálnych investícií do umelej inteligencie vyjadrený v percentách HDP dosiahne a pravdepodobne aj prekročí sumy, ktoré boli investované do výstavby železníc, elektrických sietí alebo telekomunikačných sietí,“ pripustila šéfka MMF. Preto je umelá inteligencia zatiaľ významným faktorom inflácie. Navyše svetovú ekonomiku môže destabilizovať „bublina umelej inteligencie“, ktorá vznikla na akciovom trhu a ktorá nevyhnutne praskne. Čo teda zostáva ako „konkrétny záver“ z úvah šéfky MMF?
Po prvé, výzva ministerstvám financií členských krajín fondu: „Dajte si do poriadku svoje záležitosti.“ Teda odstráňte obrovské deficity štátnych rozpočtov a aspoň zastavte alebo spomaľte ďalšie narastanie štátneho dlhu.
Po druhé, výzva centrálnym bankám, aby zaviedli takzvanú „jastrabiu“ menovú politiku. Podstatou takejto politiky je zvýšenie kľúčovej sadzby. Georgijevová je presvedčená, že infláciu sa v najbližšej dobe nepodarí zvládnuť. Preto bude potrebné viesť „prísnu“ („jastrabiu“) menovú politiku. Tu sú slová šéfky MMF: „Teraz pravdepodobne nastal vhodný moment na prejav vyváženého jastrabieho postoja v menovej politike mnohých krajín.“
Približne od roku 2008 začali centrálne banky uplatňovať menovú politiku označovanú ako „holubičia“. Kľúčové sadzby boli na nízkej úrovni, miestami dokonca v zápornom pásme. A inflácia bola veľmi mierna. A niekde sa dokonca muselo bojovať s defláciou. V rokoch 2025–2026 sa však „holubičia“ éra začala chýliť ku koncu. Ešte pred výzvami Georgijevovej začali mnohé centrálne banky sprísňovať menovú politiku, predovšetkým prostredníctvom zvyšovania kľúčovej sadzby.
V septembri najväčšie centrálne banky sveta zvýšili úrokové sadzby. Európska centrálna banka (ECB) opäť zvýšila kľúčovú sadzbu o 25 bázických bodov (na 2,65 %). Japonská centrálna banka zvýšila sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu (na 1,25 %), čo predstavovalo najvyššiu úroveň za 31 rokov (po dlhé roky bola sadzba dokonca záporná). Rovnaké rozhodnutie prijala po prvýkrát od roku 2023 aj Federálna rezervná banka USA.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
