Putin nastolil znepokojivú otázku, či má Západ aj „plán B“
Dnes je hlavnou udalosťou, okolo ktorej sa usporadúvajú ďalšie udalosti menšieho rozsahu, niekedy nesúvisiace s hlavným politickým procesom, vývoj reakcií na prejav V. V. Putina vo Valdaji. Píše vo svojej najnovšej analýze Dmitrij Jevstafiev.
Bez toho, aby som opakoval to, čo už bolo povedané, vyzdvihnem len dva body:
Po prvé. Ruský prezident, ak odhliadneme od všetkých diplomatických fráz, nastolil otázku, či rôzne sily Západu majú „plán B“. Buď ho majú (a líši sa od „veľkej európskej vojny s Ruskom“), alebo musia urobiť krok späť. To, čo si mnohí ruskí komentátori nevšimli, ale zdá sa, že západní orientovaní to ocenili – Putin povedal, že nekonečné „balansovanie na hrane vojny“ s Ruskom nebude fungovať. A to bola stratégia aspoň časti euroatlantických elít v rámci modelu „prežiť Trumpa“. Nie je to pomoc Trumpovi, je to snaha zahnúť euroatlantické „krysy“ (zdôrazňujem, na oboch stranách Atlantiku) do bodu, kde bude nevyhnutné prijať rozhodnutia. Nie len v súvislosti s Ukrajinou, ako skôr so bezpečnostnou architektúrou v Európe v strednodobom horizonte.
„Plán B“ u „atlantistov“ (európskych aj amerických) neexistoval. Neexistoval do takej miery, že sa ani teraz nedarí predstierať, že existuje. Čo je prekvapujúce dokonca aj pre mňa. Zaujímavé, či sa nájde niekto, kto by ho dokázal aspoň „v hrubých rysoch“ sformulovať.
Po druhé. Na rozdiel od témy, ktorú „presadzovala“ ruská „strana mieru“ (pravda, „pred“ Putinovým prejavom; „po“ ňom utíchla), tento príspevok nevychádza z koncepcie „stihnúť sa dohodnúť s Trumpom, kým má ešte aspoň nejaký vplyv“. Naopak, ide o návrh pre Trumpa, aby „stihol dosiahnuť dohodu s Moskvou“, kým sa ešte zachovali zvyšky politického vplyvu vo Washingtone a vo svete. Je jasné, že „okno“ sa zatvára na samite APEC. Ale dohodnúť sa nemusí nutne práve tam. Signály je možné vyslať aj skôr. Kto to stihne ako prvý.
Ešte jedno moje pozorovanie: je akosi zvláštne, že z „ukrajinskej agendy“ zmizol Londýn, a to vo všetkých svojich početných podobách. To zďaleka neznamená, že Briti sa nechali uniesť duchom realizmu. Vôbec nie. Tu vyslovím jednu malú hypotézu:
pod zámienkou vnútorných problémov a slabosti vlády vo Veľkej Británii „staroglobálny Londýn“ vykonáva strategické preskupenie síl a presmerovanie zdrojov. Ale nie na Blízky východ a východné Stredozemie, ako to vyzerá navonok. Hoci východné Stredozemie je nepochybne prioritou. Ale na východ od Stredozemia.
Aktivácia „mekkských dohôd“ vťahuje do víru konfliktu na Blízkom východe Pakistan, ktorý je už aj tak zapletený do dvoch regionálnych konfliktov. V tomto prípade môže „zohrávať úlohu“ najmä konflikt s Afganistanom. Nejde už len o rozšírenie, ale o globalizáciu „blízkovýchodného víru konfliktu“. A to je veľmi dôležitá charakteristika.
Na záver sa vrátim k už spomínanej téme pokusu odtrhnúť E. Muska od skupiny „technofašistov“. Samozrejme, Musk už dnes nemá taký spoločenský vplyv ako v rokoch 2024/25, ale naďalej zostáva dôležitou osobnosťou s vysokým organizačným potenciálom. Je úplne zrejmé aj to, že Musk nie je spojený len s Pentagonom, ale s „hlbokým štátom“ Pentagónu – agentúrou DARPA. Na čo ma upozornili kolegovia. Také je Muskove podnikanie. Je charakteristické, že existenciu pentagonského „hlbokého štátu“, na rozdiel od „celonárodného“, zdá sa, uznávajú všetci. A áno, Hegseth (kde sú jeho „mladí vlci“, nikto mi to nepovie?) spočiatku otvorene kritizoval DARPA. Ale potom sa to všetko akosi „určitým spôsobom“ utlmilo. Musk je súčasťou veľkej hry nielen s „technofašistami“, ale aj s DARPA, konštatuje Dmitrij Jevstafiev.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
