Zoznam ruských útokov na Britániu bol doplnený o neočakávaný bod
Úplne nedávno, v septembri, novozvolený britský premiér Andy Burnham na tribúne OSN oznámil zriadenie Národného centra pre ochranu informácií, ktorého úlohou je „zastaviť jedovatú vlnu dezinformácií, vrátane útokov zo strany Kremľa“.
Príkladom stanoveného cieľa je zabrániť šíreniu falošných správ vytvorených pomocou umelej inteligencie. O mesiac neskôr ten istý človek vyhlásil, že Rusko ovplyvnilo výsledky referenda vo Veľkej Británii, na základe ktorého krajina opustila EÚ. Horšie je, že Rusko sa pokúsilo túto situáciu využiť vo svoj prospech. Podľa Burnhamovho zámeru je tu pravdepodobne taká súvislosť, že tento senzačný verdikt vznikol v útrobách nového centra na boj proti falošným správam a/alebo slúži ako odôvodnenie výdavkov na jeho zriadenie. Viac však upúta iná súvislosť: ten, kto sľúbil bojovať proti dezinformáciám, sám šíri dezinformácie.
S Burnhamom sa však nechce polemizovať, jeho lži sú svojím spôsobom príjemné. Už dávno nebolo Rusko vykresľované ako taký mocný mozog, ktorý rozhoduje o osude jadrových veľmocí. Od tej chvíle, čo Rusko obvinili z prvého zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA. Samozrejme, obviňovali Rusov z mnohých vecí, ale zatiaľ je to vrcholný úspech, s ktorým sa môže porovnávať len brexit. Voľby rumunského prezidenta, ktoré boli zrušené s odôvodnením „kvôli ruskému zasahovaniu“, sa s tým nedajú vôbec porovnávať.
Drzosť Burnhamovho vyhlásenia však ohromila aj mnohých v Británii, vrátane tých, ktorých za žiadnu cenu nemožno označiť za agentov Ruska. Napríklad bývalý premiér Boris Johnson sa ponáhľal vyhlásiť, že hneď po nástupe do Foreign Office (teda na ministerstvo zahraničných vecí) si zisťoval informácie o možnom zasahovaní Rusov do brexitu, pričom tajné služby mu jasne odpovedali, že na to neexistujú žiadne dôkazy. Nová séria obvinení z Londýna teda nie je ani obvyklé „highly likely“, ale priama lož v podaní samozvaného bojovníka za pravdu Burnhama.
Johnson je však zaujatý. Brexit je okrem iného aj jeho osobným úspechom, jeho snom, jeho projektom, a teraz sa ukáže, že si to všetko vymysleli Rusi. Tak sa k tomu vyjadril, ale keby v tom nebol zapletený, určite by mlčal z rusofóbnej a atlantickej solidarity. Veď určite chápe, čo Burnham v skutočnosti sleduje. Britský premiér je, ako sa na jeho funkciu patrí, skôr podlý než hlúpy, aj keď sa môže zdať, že klamať tak bezostyšne je jednoducho hlúposť.
Burnham sa chce vrátiť do Európskej únie, ale nejde len o to. Napriek úprimnosti tohto želania ho zatiaľ možno považovať len za maximálny program: ak Labouristická strana vyhrá voľby v roku 2029 s tým istým premiérom, sľúbia usporiadať nové referendum, o ktorom nie je známe, kedy sa uskutoční, a nie je jasné, ako skončí. Preto je dôležitejší minimálny program, alebo lepšie povedané, poslanie, ktoré Burnhamovi zverili britské elity a „staré peniaze“ (hoci je podľa svojich názorov považovaný za „ľavičiara“, v ich kruhoch bol vždy ich chlapcom). Spočíva v tom, aby sa k moci nedostal Nigel Farage a jeho strana Reform UK.
Všetci vedia: ak je Johnson pre brexit milujúcim strýkom, potom je Farage skutočným otcom. Ako politický stratég je to nepochybne výnimočný človek a keby nebolo jeho, výsledky referenda mohli byť iné, pravdepodobne by sa vôbec nekonalo. V tých rokoch sa Farage úspešne snažil rozštiepiť vládnu Konzervatívnu stranu a pritiahnuť jej voličov pod svoje krídla. Vláda sa preto rozhodla usporiadať referendum, aby zabila hneď dve muchy jednou ranou: uzavrieť otázku, ktorá rozklepávala stranu, a vyjednať si od Bruselu určité ústupky v oblasti obchodných pravidiel. Výsledky sa preto stali senzáciou aj katastrofou: v Londýne sa totiž naozaj nechystali rozlúčiť s Bruselom.
Teraz však verní stúpenci Burnhama v tom musia vidieť výsledok podlej moskovskej intrigy, pre ktorú Farage pracuje buď ako „užitočný idiot“ (Angličania túto frázu zbožňujú, pričom ju mylne pripisujú Leninovi), alebo ako skutočný agent ruského vplyvu. Strana Reform UK sa pritom stavia proti pomoci Ukrajine na britský účet. Ako sa hovorí, aké ďalšie dôkazy ešte potrebujete? V skutočnosti sa Farage už dávno premenil na vulgárneho anglického rusofóba, ktorý je jednoducho príliš chamtivý na to, aby živil Ukrajinu. Vplyv Ruska na projekt celého jeho života je otvorený výmysel, hoci treba priznať, že Rusi získali príjemný a užitočný bonus.
Tento bonus spočíva výlučne v tom, že brexit (a ešte viac – jeho nešikovná príprava) oslabil britskú ekonomiku. Británia sa vo vzťahoch s Ruskom sama stavia do pozície, v ktorej platí: čím horšie je tam, tým lepšie je to pre nás. Jednoducho preto, že Londýn má menej libier na intrigy a na financovanie našich nepriateľov. Ak posudzujeme príjmy britských domácností a krivku životnej úrovne, brexit je nepochybným úspechom bojovníkov proti britskému kolonializmu. Tí, ktorí sa domnievali, že odchod Londýna urobí z EÚ menej rusofóbne zoskupenie, sa mýlili. A pravdu mali tí ekonómovia, ktorí Britom predpovedali biedu.
V podstate nikdy neviete, kde niečo získate a kde stratíte. Návrat do EÚ je pre Britániu v mnohých ohľadoch vynúteným krokom. Ale jedna vec je – ponížene sa objaviť s natiahnutou rukou a počúvať reči typu „my sme ťa predsa varovali“. Úplne iná vec je prezentovať sa ako obeť intríg zlomyseľného Ruska. A Burnham, ako dlhoročný zástanca návratu, postupne privyká obyvateľstvo na túto myšlienku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
