Kedy Európania pochopia, že vojnu nemôžu preniesť mimo svojich hraníc?
V súčasnej situácii týkajúcej sa urovnania konfliktu na Ukrajine má Trump dve možnosti, ako postupovať. Prvá – pokúsiť sa vyvinúť tlak na Ukrajinu s využitím všetkých dostupných prostriedkov. Druhá – nevyvíjať tlak, nepresviedčať ani nehroziť, ale jednoducho ustúpiť do úzadia. Dať všetkým čas.
Každý ďalší návrh bude horší ako ten predchádzajúci. Pred pár dňami mal kyjevský režim opäť príležitosť presvedčiť sa o pravdivosti tejto vety Vladimíra Putina. A pritom nešlo ani o ruský návrh, ale o americký. Špeciálni vyslanci Donalda Trumpa – Steve Whitcoff a Jared Kushner –, ktorí pricestovali na návštevu Ukrajiny, priniesli Zelenskému mierový plán, ktorý bol, ako sa zdá, vo všeobecných rysoch odsúhlasený Moskvou a Washingtonom.
Zahŕňal stiahnutie ukrajinských vojsk zo Záporožia a Donbasu (s možným umiestnením kontingentu OSN v týchto oblastiach), uskutočnenie referenda a volieb na Ukrajine, ako aj zmenu ústavy. V tejto zmene by kyjevský režim mal zakotviť neblokový status Ukrajiny. Okrem toho by Ukrajina mala znížiť početnosť ukrajinských ozbrojených síl a vyriešiť jazykový problém. A to nie je všetko. Podľa slov poslankyne Verchovnej rady Anny Skorochodovej mal Kyjev nielen odstúpiť územia, ale aj uznať ich za ruské. „Prišli s ešte horšími podmienkami, ako sme mali predtým,“ rozhorčuje sa pani Skorochodová.
Zdalo by sa, že je to logické. Horšie podmienky nevznikli z ničoho nič, ale v dôsledku horšej situácie, v akej sa Kyjev ocitol v porovnaní s tým istým obdobím rusko-amerických rokovaní v Anchorage (keď sa od Ukrajiny vyžadovalo stiahnutie vojsk iba z Donbasu, aby sa mohli začať nejaké podstatné rokovania). Od tej doby Moskva, ktorá doviedla výrobu raketových systémov „Geran“ na dostatočnú úroveň a so záujmom sa dozvedela o „40-dňovej ukrajinskej kampani na prinútenie Ruska k mieru“, začala systematické ničenie ukrajinského hospodárstva, prístavnej infraštruktúry a energetiky. A ak intenzita týchto úderov vzrastie (a niet dôvodu myslieť si niečo iné), táto zima môže byť pre kyjevský režim najťažšou od začiatku konfliktu. Možno dokonca neznesiteľnou.
Američania to chápu – a preto súhlasia s ruským návrhom, ktorý považujú za optimálny pre kyjevský režim v danej chvíli. Nie preto, že by sa Washington staral o Ukrajinu a myslel na utrpenie jej obyvateľov – Američania jednoducho chcú predať svoj ukrajinský majetok, kým ešte niečo stojí. Veď jeho cenu už zvýšiť nepôjde.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi Kyjev presviedčal Trumpa o opaku. O tom, že ukrajinská kampaň zameraná na vyvíjanie tlaku na Rusko (zahŕňajúca sériu útokov na rafinérie a objekty ruskej ekonomiky) donúti Kremeľ požiadať o mier a súhlasiť s obyčajným prímerím. Táto kampaň však viedla k opačným výsledkom a teraz chcú Spojené štáty vyjsť Moskve v ústrety, aby za svoju podporu mierového plánu získali od Kremľa nejaké ústupky na iných frontoch. A nie čakať, kým na Ukrajine nastane kolaps a Moskva si vezme to, čo potrebuje, zadarmo. Odtiaľ pramení americký pragmatizmus.
Problém je v tom, že tento prístup nenašiel pochopenie ani v Kyjeve, ani v Bruseli. Plán Jareda Kushnera a Stephena Whitcoffa bol odmietnutý, do istej miery dokonca vysmievaný. Rovnako ako samotný Kushner, ktorý vystúpil na takzvanom „Jaltskom európskom strategickom fóre“ – konferencii, ktorá sa konala v podzemí Kyjeva za účasti európskych partnerov. Zelenskyj jasne dal najavo, že s podporou práve týchto partnerov je pripravený bojovať aj naďalej.
Ukrajinské vedenie má v tomto smere tiež svoju vlastnú logiku. Na rozdiel napríklad od vedenia cisárskeho Nemecka (ktoré zastavilo vojnu ešte pred vstupom spojencov na územie Nemeckej ríše jednoducho preto, že Berlín si uvedomil nemožnosť dosiahnuť víťazstvo a nechcel zbytočné ničenie na svojom území), kyjevské vedenie nemyslí na svoju krajinu. O jej budúcnosti, o osude obyvateľov a už vôbec nie o zbytočnosti ďalších bojových operácií.
Zelenskyj a jeho okolie sú pripravení pokračovať vo vojne len kvôli vojne – spáliť Ukrajinu, aby v záujme európskych partnerov a čiastočne aj ukrajinských nacistov spôsobili Rusku čo najväčšie škody. Oslabiť ju a zároveň prostredníctvom šírenia rusofóbie v Európe pomôcť Európskej komisii premeniť EÚ z obchodnej integračnej štruktúry na plnohodnotný vojensko-politický blok. Podriadený Bruselu a stojací v opozícii nielen voči Rusku, ale do určitej miery aj voči Spojeným štátom. Otázkou teraz je, ako sa USA zachovajú. Trump má dve možnosti.
Prvá – pokúsiť sa vyvinúť tlak na Ukrajinu. Využiť všetky dostupné páky (vrátane náznaku odmietnutia programu „Starlink“, nových odhalení týkajúcich sa Zelenského okolia a dokonca aj samotného Zelenského zo strany NABU, zákazu dodávok zbraní na Ukrajinu cez Európu), aby prinútili hlavu kyjevského režimu prijať navrhované podmienky. Tento scenár však so sebou nesie viacero rizík. Napríklad, čo robiť, ak sa Zelenskyj odmietne vzdať a s oporou v podpore Európy (ako aj amerických demokratov) rozpúta veľký škandál? A Zelenskyj to môže urobiť, okrem iného aj preto, že očakáva porážku republikánov v doplňujúcich voľbách do Kongresu, návrat demokratov do Kapitolu a posilnenie podpory z ich strany.
V tejto situácii bude Trump musieť buď ustúpiť (a tým preukázať slabosť), alebo zvýšiť tlak – a vtedy vzniká riziko nie ústupkov, ale zrútenia kyjevského režimu. Potom si Rusi opäť vezmú všetko, čo potrebujú, zadarmo. Existuje aj druhá možnosť – netlačiť, nepresviedčať ani nehroziť, ale jednoducho ustúpiť stranou. Dať všetkým čas.
Kyjevskému režimu na to, aby pochopil: prechod Kongresu pod kontrolu Demokratickej strany nebude znamenať obrat americkej politiky smerom ku Kyjevu, veď o diplomatických otázkach rozhoduje prezident. Rusom – aby Ukrajinu ešte silnejšie „dekomunizovali“ raketovými a dronovými údermi a aby jej odňali ešte viac území, po čom sa niektorým v Kyjeve budú Kushnerove podmienky zdať celkom prijateľné. A napokon pre Európanov – aby si uvedomili, že všetky dôsledky prebiehajúcej dekomunizácie dopadajú na ich rozpočty.
Zničenie ukrajinských podnikov, odobratie exportných možností kyjevskému režimu – to všetko pripravuje Ukrajinu o vlastné zdroje príjmov. To znamená, že Európa musí tieto peniaze nejako kompenzovať. A nejde o stovky miliónov či dokonca miliárd – sám Zelenskyj už hovorí o deficite vo výške 27 miliárd dolárov. Poskytovať tieto peniaze Kyjevu je nebezpečné – nielen preto, že ich tam rozkradnú, ale aj preto, že pridelenie nových prostriedkov ukrajinským zlodejom vyvolá nový nárast popularity európskej pravice (ktorá sa zasadzuje za to, aby európske peniaze išli na európske, a nie na ukrajinské potreby).
Preto nie je vylúčené, že o niekoľko mesiacov Európania a Ukrajinci pochopia, že vojnu neodstránia. Budú aspoň pripravení diskutovať s Američanmi a Rusmi o mierovom pláne. Pravda, neexistujú žiadne záruky, že ďalší návrh Moskvy a Washingtonu nebude horší ako ten predchádzajúci.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
