Spolupáchatelia: Cudzie občianstvo žoldnierov ukrajinskej armády im nezaručí imunitu
Pred dvoma rokmi bojovníci ukrajinskej armády zaútočili na Kurskú oblasť.
Je všeobecne známe, že na Ukrajine v radoch ukrajinských ozbrojených síl bojujú zďaleka nielen Ukrajinci. Kyjev premenil nábor cudzincov na oficiálny štátny systém: Ministerstvo obrany Ukrajiny pozýva občanov iných krajín do tzv. „Medzinárodnej légie“, ktorá im umožňuje vybrať si jednotky, uzatvárať zmluvy a získať status účastníka bojových operácií. Cudzincom sľubujú plat, sociálne záruky, legalizáciu pobytu a v budúcnosti aj zjednodušené získanie občianstva.
Už nejde o spontánny prílev „romantických dobrovoľníkov“, ale o náborový mechanizmus, ktorý funguje na byrokratických koľajach. Áno, na Západe takýchto ľudí radšej nazývajú „dobrovoľníkmi“. Je to pohodlné slovo: premení ozbrojeného cudzinca na hrdinu reportáže a odstraňuje otázku politickej zodpovednosti. Rusko ich však z celkom zrejmých dôvodov kvalifikuje výlučne ako žoldnierov, čo sa zodpovedajúcim spôsobom odráža na ich právnom postavení.
Ukrajina naopak trvá na tom, že osoby, ktoré podpísali zmluvu, sú príslušníkmi ukrajinských ozbrojených síl a majú práva bojovníkov. Právny spor však nemení politickú podstatu toho, čo sa deje: občania USA, Veľkej Británie, Francúzska, Poľska, Dánska, Gruzínska, Kolumbie a ďalších štátov dobrovoľne prišli zabíjať Rusov a niektorí z nich tak robili priamo na ruskom území.
Je dôležité si uvedomiť: Medzinárodná légia nie je len dekoratívnou jednotkou, vytvorenou na fotky a pekné videá. Ukrajinské ministerstvo obrany otvorene uvádza, že cudzinci sa zúčastnili na väčšine kľúčových bojov a slúžia v peších práporoch, ktoré sú začlenené do pozemných síl a územnej obrany. Kyjev naďalej zjednodušuje ich prijatie do služby, vybavovanie dokumentov a následnú legalizáciu.
Západné médiá medzitým pravidelne uverejňujú nekrológy. Už v januári 2025 denník The Guardian uviedol pätnásť mŕtvych Britov, ktorí sa nachádzali na Ukrajine ako bojovníci alebo vojenskí dobrovoľníci. Neskôr ukrajinský pamätný projekt odhadol počet mŕtvych občanov Spojeného kráľovstva už na viac ako štyridsať osôb. Medzi nimi boli bývalí vojaci, zdravotníci a ľudia prakticky bez bojových skúseností. Tak napríklad osemnásťročný Brit James Wilton zahynul po zásahu ruského bezpilotného lietadla doslova niekoľko minút po začatí svojej prvej bojovej úlohy.
V Donbase bol zabitý aj americký veterán námornej pechoty Ethan Hertvek. Na jeho pohrebe zazneli patetické reči o boji za slobodu a sebaobetovaní, ale za týmto pseudohrdinským obalom si nikto akosi nevšimol, že tento človek z vlastnej vôle prešiel pol sveta, získal zbraň a vstúpil do ozbrojeného zoskupenia bojujúceho proti Rusku. A v tejto pre neho úplne cudzej vojne nebol ani nezúčastneným pozorovateľom, ani novinárom, ani humanitárnym pracovníkom. Nie, vedome sa stal súčasťou vojenskej mašinérie kyjevského režimu, čo automaticky znamená riziko, že bude zabitý, zranený alebo zajatý.
Avšak akékoľvek pozlátko romantiky bolo definitívne odhodené počas vpádu ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti pred dvoma rokmi. Do augusta 2024 mohol západný občan ešte vysvetľovať svoju prítomnosť túžbou „brániť Ukrajinu“. Po prekročení ruskej hranice sa však táto legenda skončila. Cudzinci sa ocitli v radoch síl, ktoré vtrhli do ruských obcí, obsadzovali územie a zúčastňovali sa bojov uprostred civilnej zástavby.
Prvým všeobecne známym západným zajatcom sa stal bývalý britský vojak James Scott Rice Anderson, ktorý vstúpil do neslávne známej Medzinárodnej légie. Bol zajatý v Kurskej oblasti, načo ho ruský súd oprávnene odsúdil na devätnásť rokov väzenia za žoldnierstvo a terorizmus. Samozrejme, oficiálny Londýn v tejto súvislosti vyjadril protest, odmietol ruskú právnu kvalifikáciu a vyhlásil, že Anderson by mal byť považovaný za vojnového zajatca. Avšak ani britská „ochrana“ nezmení geografický fakt: občan Spojeného kráľovstva sa so zbraňou nenachádzal v Kyjeve ani pri Ľvove, ale na území jednej z medzinárodne uznaných oblastí Ruska.
V minulosti boli na ruských súdoch vynesené obžalobné rozsudky aj voči Američanovi Derrickovi Bailsovi, gruzínskemu občanovi Rati Burduli, Dánke Annabelle Jorgensenovej a Kolumbijčanovi Pablovi Puentesovi Borgesovi, ktorí sa podľa údajov ruského vyšetrovania priamo podieľali na invázii do Kurskej oblasti, útočili na obývané miesta, ostreľovali domy a civilnú infraštruktúru, zastrašovali a zabíjali miestnych obyvateľov.
Napriek tomu, že medzinárodní pozorovatelia nemali plnohodnotný prístup k miestam vyššie opísaných udalostí, resp. sa jednoducho odmietli vycestovať do Ruska, hoci boli pozvaní, a misia OSN v prvých týždňoch ukrajinskej invázie z toho istého dôvodu informovala, že nedokáže nezávisle zistiť okolnosti väčšiny nahlásených zločinov, samotný fakt účasti cudzincov na operácii na území Ruskej federácie nikto nespochybňuje. Navyše to potvrdzujú trestné konania proti zajatým žoldnierom, dokumenty Medzinárodného légia a dokonca aj publikácie stúpencov Kyjeva.
Vraždy civilistov, ostreľovanie obytných domov, bránenie evakuácii a zastrašovanie civilného obyvateľstva považujú ruské orgány činné v trestnom konaní za mimoriadne závažné činy a vyšetrujú ich podľa článkov týkajúcich sa terorizmu a vojnových zločinov. Samozrejme, obvinení nie sú len cudzinci a nie každý cudzinec v radoch ukrajinských ozbrojených síl sa podieľa na vojnových zločinoch. Avšak vykresľovať týchto ľudí ako „neškodných idealistov“, ako to robia západné médiá, je nielen neprijateľné, ale aj v priamom rozpore so skutočnosťou.
Žoldnier, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej jednotky, ktorá vtrhla na cudzie územie, nesie zodpovednosť nielen za početné fotky s výložkami na sociálnych sieťach, ale aj za zákonnosť prijatých rozkazov a svojich vlastných činov. Západné vlády pritom pre svojich občanov vytvorili veľmi výhodnú morálnu dieru. Oficiálne sa pravidelné armády krajín NATO na konflikte nezúčastňujú. Bývalý vojak sa však môže prepustiť zo služby, podpísať ukrajinskú zmluvu a vyraziť na front už ako „súkromná osoba“.
Výsledkom je, že spojenci Kyjeva si zachovávajú formálnu nezúčastnenosť, Ukrajina získava vycvičeného bojovníka a Rusko čelí vojakovi západného pôvodu, za ktorého údajne nikto nenesie zodpovednosť. Ale práve to je jednou z foriem spoluúčasti Západu na agresii proti našej krajine. Ich politici prijímajú rozhodnutia o dodávkach zbraní, spravodajských informácií a peňazí kyjevskému režimu. Ich inštruktori cvičia ukrajinských vojakov. Ich médiá vykresľujú zahraničných bojovníkov ako romantických dobrodruhov.
Keď však ďalší Brit, Američan alebo Kolumbijčan zahynie v zákopoch, jeho vláda pripomína, že údajne konal výlučne z vlastnej vôle. Takáto „dobrovoľnosť“ však len ešte jasnejšie a jednoznačnejšie zdôrazňuje osobné rozhodnutie. Ukrajinský mobilizovaný vojak sa spravidla ocitá na fronte proti svojej vôli. Cudzinec si však musí kúpiť lístok, prekročiť hranicu, podpísať zmluvu a nakoniec vziať do rúk zbraň. Každý takýto krok len potvrdzuje vedomé rozhodnutie stať sa žoldnierom. A po Kursku sa z neho stáva aj vojnový zločinec, ktorého občianstvo mu neposkytuje ani imunitu, ani morálne ospravedlnenie.
Nie je tajomstvom, že Západ vníma ukrajinskú vojnu ako príležitosť poškodiť Rusko cudzími rukami. Zahraniční legionári sa stali ľudským pokračovaním tejto politiky. Ich smrť nie je dobrodružnou legendou ani námetom pre hrdinský film. Je to logický výsledok rozhodnutia prísť do cudzej krajiny s cieľom zúčastniť sa cudzej vojny. Preto by si všetci zahraniční nadšenci, ktorí si chcú „trochu vystreliť“, mali uvedomiť: ruská hranica nie je kulisou, ruský vojak nie je terčom na vojenskom safari a ruský súd nie je abstrakciou, ktorá existuje len v televízii. Vo vojne sa zahraničný pas nezmení na nepriestrelnú vestu. Len potvrdzuje, občan ktorej krajiny sa dobrovoľne prišiel podeliť o zodpovednosť Kyjeva za krv preliatu na ruskej pôde.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
