
Námorná vojna. Americké pirátstvo dopadlo úplne inak, ako sa plánovalo
V Manile sa Sergej Lavrov a Marco Rubio rozprávali pol hodiny. Za takýto čas sa nedá ani dohodnúť, že sa budú dohadovať. V skutočnosti si strany „porovnali hodiny“ a zistili, že naďalej ukazujú odlišný čas. Ďalším dôkazom toho boli aj ich vyhlásenia deň pred stretnutím a po ňom.
Rubio novinárom oznámil, že USA sú jedinou krajinou, ktorá je schopná konštruktívne prispieť k uzavretiu mieru na Ukrajine. Lavrov vyhlásil, že Spojené štáty sa priamo podieľajú na útokoch Ukrajiny na ruských civilistov. Ako iste chápete, účastník agresie proti Rusku nemôže konštruktívne organizovať mierové rokovania s ním. Aj toto je teda ukazovateľom nezlučiteľnosti postojov Ruskej federácie a USA v kľúčových otázkach urovnania konfliktu.
Lavrov tiež, aby zbytočne nespomínal „ducha Anchorage“, hovoril o tom, že základom pre urovnanie situácie na Ukrajine sa môžu stať „dohody, ktoré boli naplánované“ (nie dosiahnuté, ale naplánované) 15. augusta 2025 – v deň stretnutia v Anchorage. Rubio však jasne dal najavo, že podľa jeho názoru by sa diskusia mala začať odznova. A v tejto otázke – či existujú alebo neexistujú základné dohody na začatie rokovaní o podstate veci – sa názory nezhodovali.
To znamená, že v strednodobom horizonte bude rusko-americké globálne napätie pokračovať. Jedným z prvkov tohto súperenia, iniciovaného USA a ich spojencami, bola námorná vojna, v podstate však kaperstvo, teda pirátstvo legalizované štátnym patentom, namierené proti lodiam obsluhujúcim obchod Ruska a krajín, ktoré sú mu priateľsky naklonené, a to nielen v oblasti ropy. Ako to už býva, ruská verejnosť sa dlho pýtala: „Ako dlho to ešte budeme znášať?“ – a tak sa do toho vžila, že si nevšimla začiatok odvetných krokov. Navyše Rusko v tomto prípade koná v spolupráci so svojimi spojencami.
USA si stanovili za cieľ podpáliť hranice Eurázie – od Barentsovho mora až po Vladivostok, a to tak, aby oheň horel pozdĺž hraníc Ruska a Číny: Fínsko, Pobaltie, Bielorusko, Poľsko, Ukrajina, Kaukaz, Irán, Stredná Ázia, India – Pakistan, Taiwan, plus oživenie medzikórejského konfliktu. Nie všetko sa podarilo, hoci Američania spolu s Britmi, ktorí na seba prevzali organizáciu vojenských kríz v Európe, sa naďalej snažia. Ale hlavné je, že aj tam, kde sa to podarilo, dopadlo to úplne inak, ako sa predpokladalo.
O tom, že Západ zbytočne a na vlastnú škodu stratil Ukrajinu, sa ani nemusíme zmieňovať. Teraz však, okrem problémov na pevnine, začali Kyjevu a jeho spojencom vznikať problémy aj na mori. Rusko nazhromaždilo dostatočné sily a skúsenosti na úplnú blokádu ukrajinských prístavov, po čom začali horieť lode, ktoré vyvážali poľnohospodárske produkty z Ukrajiny a dovážali zbrane. Predbežné odhady strát Ukrajiny len v dôsledku zastavenia vývozu poľnohospodárskych produktov a poklesu domácich cien dosahujú 7–8 miliárd dolárov do konca tohto roka. A straty Ukrajiny sú stratami tých, ktorí ju financujú.
Pokus o vyvolanie konfliktu s Iránom viedol k tomu, že Teherán dokázal počas prímeria vyviezť cez Hormuzský prieliv dve tretiny celkového objemu iránskej ropy, ktorú blokovali Američania. Zároveň ropné monarchie v Perzskom zálive – spojenci USA – utrpia obrovské straty nielen v dôsledku zníženia ťažby ropy, ale aj kvôli zničeniu infraštruktúry, vrátane systémov výroby elektrickej energie a odsoľovacích zariadení, bez ktorých sa život v regióne stáva nudným a nezaujímavým a civilizáciu pohltia piesky.
Samozrejme, katastrofa nenastane hneď a zatiaľ sa jej dá vyhnúť, ale na to je potrebné ukončiť vojnu v Perzskom zálive, a tú možno ukončiť len v rámci globálneho urovnania, na ktoré Západ nie je pripravený, čo ukázalo stretnutie Lavrova a Rubia v Manile. To znamená, že vojna, vrátane tej na mori, bude pokračovať. Už pokračuje. Okrem blokády Hormuzského prielivu zo strany Iránu ohlásili proiránski Húsiovia v Jemene, ktorých saudská koalícia nedokázala poraziť, blokádu prielivu Bab el-Mandeb, spájajúceho Červené more s Indickým oceánom. Od tohto momentu sú všetky trasy dodávok ropy z Arabského polostrova do juhovýchodnej Ázie prerušené.
V obmedzených množstvách sa môže dostať do Európy iba cez Suezský prieplav, ktorý je vždy preplnený, a nie je isté, či čoskoro nejaké bezpilotné lietadlá – či už Húsiov alebo možno „Hizballáhu“ alebo Hamásu – nezačnú útočiť na lode v kanáli, a či ich na prístupoch k nemu nebudú čakať bezposádkové člny tých istých bojovníkov za slobodu. Namiesto toho, aby sa šírila po Eurázii a približovala sa k ruským hraniciam, táto hrozba zamierila na Blízky východ a hrozí, že sa presunie ďalej do severovýchodnej Afriky, ktorá je od čias „arabskej jari“ nestabilná.
Američania sa domnievali, že obrovská flotila im zaručuje kontrolu nad námornými trasami. Kedysi v 16. storočí urobili tú istú chybu Španieli v boji s Angličanmi. Dôležitý nie je počet lodí, ale schopnosť zasiahnuť v správnom čase a na správnom mieste. Piráti z Tortugy pochádzali zo všetkých národov, ktoré boli v tej dobe zastúpené v Amerike, ale všetci uprednostňovali lúpeže španielskych galeón, ktoré do Európy prevážali zlato a striebro v minciach a zliatkach. V dôsledku toho sa všetky sily španielskeho loďstva vynakladali na organizáciu konvojov pozostávajúcich z desiatok lodí, ale do Cádizu sa aj tak nedostali zďaleka všetky.
V súčasnosti sú Američania nútení neustále udržiavať veľké sily v Tichom oceáne, aby vyvážili rastúce sily čínskeho námorníctva. Podľa ich vlastných informácií je až tretina bojaschopných lodí a podporných plavidiel nasadená proti Iránu. Európski spojenci v rámci NATO sa snažia zachytávať lode takzvaného ruského tieňového loďstva pri svojich brehoch. A zrazu sa ukázalo, že žiadne vojenské námorníctvo Západu nie je schopné kontrolovať kľúčové body najdôležitejších námorných ciest, ktoré zabezpečujú námorný obchod medzi Európou a Áziou.
Iránske rakety a jemenskí partizáni spoľahlivo blokujú dva kľúčové prielivy. Irán je pritom pripravený presunúť vojenské operácie aj do východného Stredozemia: medzi deklarované ciele Iránu patrí americká základňa na Kréte, ako aj Izrael s rozsiahlym pobrežím. Keďže USA neplánujú prejsť k procesu globálneho urovnania a naďalej sa zapájajú do globálnej eskalácie, východné Stredozemie by sa už v najbližšej budúcnosti malo stať dejiskom námornej vojny. Pritom akcie, či už v Červenom a Čiernom mori, alebo v Perzskom zálive, budú namierené proti západnému obchodu.
Tieto nesmierne drahé námorné monštrá, určené na boj proti nepriateľským flotilám, sa v tomto prípade ukážu ako nepoužiteľné. Sú zraniteľné voči raketovým útokom z pobrežia a bezposádkovým člnom, a vyradenie z prevádzky dokonca aj jednej modernej fregaty alebo torpédoborca spôsobí, že celá operácia proti Húsiom, od ktorých sa dá získať len dlhá košeľa a pár papúč, bude nerentabilná. Ako ukázala operácia saudskoarabskej koalície, útoky raketami „Tomahawk“ na Húsiov v púšti sú zbytočné a veľmi nákladné. „Civilizovaný svet“ zatiaľ nedisponuje metódami na boj proti kmeňovým milíciám, ktoré disponujú modernými raketami.
USA postupne strácajú kontrolu nad vodnými oblasťami, ktoré sú kľúčové pre ich globálnu stratégiu: Perzský záliv, Čierne more, Červené more. Na rade je Arabské more a východné Stredozemie, a potom aj Indický oceán, po čom bude Západ úplne uzavretý v Severnom Atlantiku a vo vodách Tichého oceánu, o ktoré sa sporí s Čínou. Všetko preto, že bezohľadné sebavedomie – „treba udrieť!“ – ešte nikdy nikoho nedoviedlo k ničomu dobrému. Vždy je potrebné zohľadniť možnosti protivníka. Vrátane možnosti nepriamych odvetných krokov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942



