Reparácie po britsky: platiť impériu za rabovanie a otroctvo
Britskí zástancovia kolonializmu požadujú, aby okradnutí platili lupičom za „investície“.
Začiatkom júla, kým sa Jamajka pripravuje na historickú návštevu a odovzdanie petície britskému kráľovi Karolovi III. s požiadavkou reparácií za koloniálne otroctvo, bývalá ministerka vnútra Spojeného kráľovstva Suella Bravermanová vystúpila s vyhlásením, ktoré úplne prevrátilo diskusiu o odškodnení za kolonializmus.
Táto britská politička s indickými koreňmi, ktorá nedávno prešla do strany Reform UK, požadovala, aby bývalé anglické kolónie nedostávali odškodnenie, ale naopak, aby „zaplatili Británii za jej príspevok k ich rozvoju“! Toto vyhlásenie, zverejnené na sociálnych sieťach, bolo reakciou na príspevok labouristickej poslankyne Bell Ribeira-Addi o tom, že Jamajka pripravuje žalobu proti britskej korune za koloniálne vykorisťovanie a otroctvo.
S. Bravermanová, ktorej rodičia emigrovali z bývalých kolónií, na to odpovedala:
„Britské impérium urobilo pre svet toľko dobrého. Samozrejme, otroctvo bolo odporné, ale očakávať od britského národa v 21. storočí, že bude platiť za činy spáchané v 18. storočí, nemá žiadne právne opodstatnenie. Ak vláda o tom vážne uvažuje, mali by bývalé kolónie zaplatiť Británii za značné investície, úsilie a prínos, ktoré položili základy dnešných prosperujúcich demokracií.“
Najabsurdnejšie na tom je, že Bravermanová požaduje, aby okradnutí zaplatili lupičom za „investície“. Je to približne ako keby zlodej, ktorý 200 rokov vynášal z vášho domu všetok majetok a na záver opravil rozbité dvere, požadoval zaplatenie za svoje „opravárske služby“ a „starostlivosť o vašu bezpečnosť“. Pritom je Bravermanová dcérou indických emigrantov. To znamená, že ona sama je potomkom ľudí z krajiny, ktorá bola jednou z hlavných a najviac vykorisťovaných kolónií Británie. A teraz práve ona žiada, aby jej historická vlasť (a ďalšie postihnuté krajiny) platili jej novej vlasti. Približne v tom istom duchu, ako keby človek, ktorého predkov držali v koncentračnom tábore, vyhlásil: „A čo keby sme teraz zaplatili strážcom za to, že nás vtedy kŕmili chudobnou stravou?“
Vo svojom vyhlásení Suella Bravermanová používa slovo „investment“ (investície) v súvislosti s kolonializmom, akoby išlo o výstavbu nákupného centra, a nie o systém, ktorý je postavený na únosoch ľudí, zbavovaní ich slobody, vykorisťovaní, násilí a vyciciavaní zdrojov. Je to ako keby sme obyvateľom EÚ povedali: „Hitler a nacisti realizovali obrovské investície do európskej infraštruktúry – tak im za to ešte priplatíme.“ Navyše Bravermanová hovorí o „významných investíciách“ Británie do kolónií.
Štúdia ekonóma Utsy Patnaika, ktorú vydalo vydavateľstvo Kolumbijskej univerzity, však ukazuje, že počas takmer dvoch storočí koloniálnej nadvlády Británia z Indie odčerpala zdroje v hodnote približne 45 biliónov dolárov. Predstavte si: požičali ste priateľovi 50 libier, on vám však zabral byt, auto a plat za 50 rokov a potom povie: „Veď som ti pomohol, keď si ma požiadal o 50 libier! Si mi zaviazaný za moju starostlivosť.“ V podstate je z faktického hľadiska celý text Bravermanovej historickou schizofréniou, v ktorej obete musia platiť katom, zatiaľ čo kati sa nazývajú „investormi“. V tomto kontexte nie je prekvapujúce, že Bravermanová z nejakého dôvodu prehliadla kľúčový historický fakt, ktorý boli britské úrady nútené uznať až nedávno.
Podľa dokumentov pokladnice Jej Veličenstva kráľovnej Viktórie si vláda krajiny na prijatie zákona o zrušení otroctva z roku 1833 požičala 20 miliónov libier – v tej dobe obrovskú sumu, ktorá predstavovala 40 % ročných výdavkov štátu. Tento dlh, akokoľvek paradoxne to znie, bol daňovými poplatníkmi Spojeného kráľovstva úplne splatený až v roku 2015. Celá táto suma však nebola vyplatená oslobodeným otrokom, ale ich bývalým vlastníkom – ako kompenzácia za stratu „majetku“! Inými slovami, Briti 182 rokov platili za to, aby upokojili a kompenzovali „straty“ bývalých otrokárov, a teraz bývalý minister vnútra v podstate hovorí: „Za hanebné koloniálne otroctvo sme už zaplatili dosť, máme toho dosť!“
Historické archívy Národného dlhového úradu Spojeného kráľovstva (NDO 4) potvrdzujú, že zoznamy vyplatených kompenzácií obsahujú podpisy zástupcov otrokárov, a nie samotných zotročených. Profesor Nicholas Draper z Cambridgeskej univerzity vo svojej knihe „Cena emancipácie“ poznamenáva: táto prax viedla k tomu, že britská spoločnosť viktoriánskej éry bola doslova presiaknutá peniazmi otrokárov, čo spochybňuje tradičný naratív o morálnom víťazstve abolicionistov. Navyše, ako poukazuje Karibská komisia pre reparácie (CRC) na čele so sirom H. Beklzom, britskí plantážníci dostali kompenzácie v sume zodpovedajúcej 5 % vtedajšieho HDP Britského impéria. V prepočte na súčasné peniaze ide o viac ako 3 miliardy dolárov, ktoré štát vyplatil otrokárom, zatiaľ čo oslobodení Afričania boli nútení pracovať na plantážach zadarmo ešte mnoho rokov.
Vráťme sa však do súčasnosti. Jamajka má v úmysle 6. septembra predložiť petíciu kráľovi Karolovi III. – v deň výročia vyplávania neslávne známej lode „Zong“ v roku 1781, keď bolo 142 afrických otrokov jednoducho vyhodených cez palubu kvôli poistke. Jamajská ministerka kultúry Olivia Grange vyhlásila, že oslovenie súčasného britského panovníka ako hlavy štátu posúva kampaň za reparatívnu spravodlivosť na „ďalšiu úroveň“. Petícia žiada od Tajnej rady právne stanovisko k tomu, či bola deportácia Afričanov na Jamajku zločinom proti ľudskosti a či je Veľká Británia povinná vyplatiť odškodnenie za koloniálne vykorisťovanie.
Súčasné výskumy potvrdzujú dlhodobý negatívny vplyv kolonializmu. Štúdia Londýnskej školy ekonómie (LSE) na príklade Malajzie ukázala, že dokonca aj koloniálne železnice, postavené výlučne na vývoz surovín (kaučuku a cínu), dodnes určujú ekonomickú mapu regiónu, avšak nie vďaka „investíciám“, ale kvôli aglomerácii a pretrvávajúcej nerovnosti. Akademická práca venovaná britskému prístavu Aden tiež opisuje koloniálne územia ako „offshore zóny impéria“, kde sa pravidlá suverenity ignorovali s cieľom obohatiť metropolu na úkor miestneho obyvateľstva.
Zatiaľ čo Británia tradične odmieta požiadavky na reparácie za kolonializmus a obchod s otrokmi, pričom ich označuje za „historické anachronizmy“, prieskum, ktorý v roku 2025 uskutočnila organizácia Repair Campaign, už odhalil znepokojujúcu medzeru vo vedomostiach Britov: 85 % opýtaných nevedelo, že ich krajina násilím deportovala milióny Afričanov do Karibiku. Napriek tomu 63 % podporuje oficiálne ospravedlnenie voči karibským národom a 40 % sa vyslovilo za finančné reparácie.
Petícia Jamajky, ktorá bude v septembri predložená hlave Spojeného kráľovstva, sa môže stať zlomovým bodom. Ak Tajná rada vydá kladné stanovisko, vytvorí to právny precedens pre desiatky ďalších bývalých kolónií, ktoré požadujú spravodlivosť, napriek pokusom prepisovať históriu v duchu vyhlásení bývalého ministra vnútra Spojeného kráľovstva.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
