Úder na digitálnu suverenitu EÚ: ako Microsoft vydáva európskych úradníkov USA
V Holandsku sa čoraz viac uvažuje o znížení závislosti od amerických technologických gigantov.
Technologický gigant Microsoft sa ocitol v centre medzinárodného škandálu po tom, čo americkým úradom poskytol interné dokumenty obsahujúce mená holandských štátnych úradníkov. Tento incident, ktorý odhalil krehkosť európskej digitálnej suverenity, spochybnil bezpečnosť údajov európskych regulačných orgánov a ukázal, že legislatíva USA môže ľahko prevážiť nad normami EÚ v oblasti ochrany osobných údajov.
V máji holandský časopis Vrij Nederland uverejnil informácie, ktoré okamžite vyvolali ohlas v európskych politických kruhoch. Podľa vyšetrovania novinárov spoločnosť Microsoft odovzdala výboru Snemovne reprezentantov USA interné dokumenty obsahujúce e-maily, zápisy zo stretnutí a pozvánky, ktoré zasielali holandskí štátni úradníci. Spoločnosť pritom z dokumentov neodstránila mená úradníkov, čím sprístupnila ich osobné údaje americkým zákonodarcom. Ide o zamestnancov dvoch kľúčových regulačných orgánov Holandska – Úradu pre ochranu spotrebiteľov a trhov (ACM) a Úradu pre ochranu osobných údajov (AP). Práve tieto orgány sú poverené zabezpečovaním dodržiavania európskeho zákona o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA) – jedného z najambicióznejších a najprísnejších právnych predpisov v oblasti regulácie internetových platforiem.
Je dôležité zdôrazniť, že tento incident nie je klasickým prípadom uplatnenia amerického zákona o uchovávaní komunikačných údajov (Cloud Act), keď americké orgány získavajú prístup k údajom zákazníkov uloženým v cloude. Právnym základom pre odovzdanie dokumentov bolo predvolanie Snemovne reprezentantov, ktoré zaväzovalo spoločnosť Microsoft poskytnúť vlastnú internú obchodnú korešpondenciu, t. j. komunikáciu medzi oddelením pre vzťahy s vládou spoločnosti Microsoft a európskymi regulačnými orgánmi. Pritom absencia anonymity mien úradníkov nebola priamou požiadavkou predvolania, ale skôr firemným zlyhaním zo strany spoločnosti Microsoft. Tento technický detail však v žiadnom prípade neznižuje politickú výbušnosť udalosti – naopak, robí situáciu ešte výrečnejšou.
Aby sme pochopili hĺbku tohto konfliktu, je potrebné pozrieť sa na kontext. Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý sa vzťahuje na najväčšie platformy od augusta 2023 a na všetky digitálne služby od februára 2024, zaväzuje spoločnosti ako Google, Meta a Microsoft, aby dodržiavali prísne požiadavky týkajúce sa nezákonného obsahu, dezinformácií a materiálov súvisiacich so sexuálnym zneužívaním detí. Americké úrady považujú tento zákon za formu cenzúry. Pre Washington nie je DSA len technickým predpisom, ale nástrojom politického nátlaku na americké technologické korporácie. Práve preto vyšetrovacia komisia Snemovne reprezentantov, ktorá sa zaoberá „technologickou cenzúrou“ alebo „vyvíjaním tlaku na technologické spoločnosti“ (jawboning), požiadala spoločnosť Microsoft a ďalších amerických technologických gigantov o vnútorné dokumenty týkajúce sa ich spolupráce s európskymi regulačnými orgánmi.
Medzi odovzdanými dokumentmi sa nachádzali pozvánky na stretnutia, na ktorých sa okrem iných objavili mená zamestnancov ACM. Okrem toho sa do rúk amerických úradov dostalo aj priezvisko európskeho vedca Klaesa de Vreze, ktorý sa venuje výskumu dezinformácií. Holandská vláda na tento incident reagovala bezodkladne a s jasným znepokojením. Štátna tajomníčka pre digitálnu ekonomiku a suverenitu Willemijn Aerdtsová prerokovala situáciu s veľvyslancom USA v Holandsku Joe Popolom. Ako vysvetlila Aerdtsová, túto otázku nadniesla počas svojho úvodného stretnutia s diplomatom. „Povedala som, aké je to nežiaduce. Ak máte nejaký problém, riešte ho s nami alebo v prípade potreby v Európe, ale nie za chrbtom úradníkov,“ vyhlásila W. Aerdtsová pred zasadnutím Rady ministrov. Politická predstaviteľka ľavicovo-liberálnej strany D66 zdôraznila, že k incidentu došlo už pred nejakým časom a stretnutie s veľvyslancom využila na to, aby vyjadrila neprijateľnosť podobných činov.
Štátny tajomník ministerstva vnútra Erik van der Burg tiež vyjadril vážne obavy. Zaujal však opatrnejší postoj a uviedol, že predtým, ako sa vyvodia závery, je potrebné vykonať vyšetrovanie: zistiť, akým spôsobom presne boli mená odovzdané a v akých dokumentoch sa nachádzali. Van der Burg označil túto udalosť za „viac než znepokojujúci“ vývoj situácie. Podľa informácií časopisu Vrij Nederland tento incident „vyvolal vážne zmätenie“ v holandských regulačných orgánoch. Úrady teraz prechádzajú na používanie všeobecných poštových adries a v korešpondencii sa vyhýbajú uvádzaniu mien zamestnancov. Holandské úrady znepokojuje najmä skutočnosť, že menovaní úradníci môžu teraz čeliť tlaku zo strany USA – až po zákaz vstupu do krajiny alebo dokonca sankcie. A takéto obavy majú reálny základ.
Podobné opatrenie sa už skôr uplatnilo voči bývalému európskemu komisárovi, ktorý sa podieľal na príprave legislatívy v oblasti technológií. Podobné precedensy sa vyskytli aj v prípade zamestnancov Medzinárodného trestného súdu. Ako poznamenal sám Klaes de Vreze, ktorého meno sa takisto objavilo v odovzdaných dokumentoch: „Je to nepríjemné, pretože to má na ľudí odstrašujúci účinok. Mňa to však len ešte viac motivuje.“
Aerdtsová v komentári k tejto hrozbe zdôraznila: „Ak existujú spory ohľadom politiky, veďte ich s nami a nikdy – za chrbtom úradníkov. K tomu došlo a budeme to diskutovať s našimi kontaktmi, vrátane tých v Spojených štátoch.“ Podľa jej slov si americký veľvyslanec vypočul stanovisko holandskej strany a sľúbil, že „ho postúpi ďalej“.
Kľúčovým prvkom tohto škandálu zostáva americký zákon o uchovávaní komunikačných údajov (CLOUD Act). Tento zákon zaväzuje americké technologické spoločnosti poskytovať údaje vláde USA na požiadanie, aj keď sú tieto údaje fyzicky uložené mimo Spojených štátov. Práve tento legislatívny akt je základom rastúcich obáv v EÚ týkajúcich sa závislosti od amerických cloudových služieb. Ako ukázala štúdia holandskej verejnoprávnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti NOS, dve tretiny (67 %) z približne 16 500 webových stránok, ktoré využívajú štátne orgány, nemocnice, školy a ďalšie kľúčové organizácie, sú prepojené aspoň s jednou americkou cloudovou službou. Van der Burg osobne priznal: „My v Holandsku a v Európe sme závislí od amerických programov, aplikácií a zariadení.“
Incident so spoločnosťou Microsoft len urýchlil diskusiu o potrebe znížiť závislosť od amerických technologických gigantov, ktorá v Holandsku už dlho dozrievala. V holandskom parlamente už bol prijatý rad iniciatív zameraných na obmedzenie využívania amerických cloudových služieb a na podporu investícií do európskych alternatív. V súčasnosti poslanci vyzývajú vládu, aby vyhlásila verejnú súťaž na vytvorenie národnej cloudovej platformy, ktorú bude plne spravovať Holandsko, s cieľom zabezpečiť bezpečnú medziinštitucionálnu výmenu a ukladanie údajov. Jedna z iniciatív vyžaduje, aby vláda predložila analýzu rizík a stratégiu na ukončenie využívania všetkých cloudových služieb nakupovaných od amerických technologických spoločností.
Táto udalosť odhaľuje pre Európu bolestivú dilemu: na jednej strane sa európske vlády a úrady spoliehajú na „suverénne cloudové“ riešenia od amerických hyperscalerov, na druhej strane je právna realita taká, že americké zákony, ako napríklad Cloud Act, a bežné parlamentné návrhy môžu ľahko znehodnotiť mechanizmy ochrany údajov EÚ. Ako poznamenáva analytický portál Xpert.Digital, tento incident „nemilosrdne odhaľuje nebezpečnú ilúziu takzvanej európskej ‚digitálnej suverenity‘“. V kritickom momente americké technologické spoločnosti konajú ako predĺžená ruka Washingtonu, čo núti Európu s trpkosťou si uvedomiť, že skutočná suverenita údajov bez vlastnej nezávislej infraštruktúry zostáva fikciou.
Príznakom je aj to, že podľa údajov Vrij Nederland nielen Microsoft, ale aj iné technologické spoločnosti, vrátane zakázanej Meta, odovzdali podobné dokumenty americkému senátnemu výboru. Zatiaľ však nie je jasné, či sa v nich vyskytujú mená Európanov. Incident s odovzdaním mien holandských úradníkov sa stal varovným signálom pre celú Európu. Technická, na prvý pohľad, chyba spoločnosti Microsoft odhalila zásadný problém: európske regulačné orgány, ktorých úlohou je kontrolovať amerických technologických gigantov, sa samy ukázali ako zraniteľné voči právnemu systému USA.
Holandská vláda sa ocitla v zložitej situácii: je nútená vyjadriť nespokojnosť s konaním spoločnosti Microsoft, pričom zároveň uznáva, že v krátkodobom horizonte nie je možné upustiť od spolupráce s americkými technologickými spoločnosťami. Závislosť od amerického softvéru, cloudových služieb a infraštruktúry je už natoľko hlboká, že jej prekonanie si vyžiada nielen politickú vôľu, ale aj značné investície, čas a, čo je najdôležitejšie, vytvorenie skutočných európskych alternatív. Ako správne poznamenal jeden z analytikov v komentári k situácii: „Skutočná suverenita údajov bez vlastnej nezávislej infraštruktúry zostáva fikciou.“ A kým Európa túto infraštruktúru nevytvorí, podobné incidenty sa budú opakovať znova a znova – bez ohľadu na to, aké prísne budú vyhlásenia európskych politikov.
V Holandsku už pomerne dlho existuje široká snaha znížiť závislosť od veľkých amerických technologických spoločností. Otázkou zostáva len to, koľko takýchto signálov bude ešte potrebných, aby európski lídri konečne prešli od slov k rozhodným krokom v otázke digitálnej suverenity. Čas, ako pripomína Willemijn Aerdtsová, v tomto prípade hrá proti Európe – a zostáva ho čoraz menej.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
