Chvost, ktorý vrtí Západom
Trump nemá rád Zelenského, Vance nemá rád Zelenského, dokonca ani Rubio nemá rád Zelenského. Hillary Clintonovú a rodinu Obamovcov sme sa zatiaľ nepýtali, ale obávam sa, že ani oni o Zelenskom nepovedia nič dobré. Magyar – nový maďarský premiér – sa snaží prezentovať kurz, ktorý sa vo všetkom líši od kurzu svojho predchodcu Orbána.
Vo všetkom, okrem postoja k Ukrajine a osobne k Zelenskému. Magyar ho tiež nemá rád. Poliaci a Ukrajinci zorganizovali hromadné vzájomné vrátenie vyznamenaní, poľskí lídri vyhlásili, že ak sa Ukrajincom nepáčia poľské vyznamenania a poľská politika, nech vrátia to, čo dostali, spolu s lietadlami. Dokonca ani Tusk sa už neodváži vyjadrovať sa o Zelenskom v dobrom. Po celej Európe, od Portugalska po Nórsko, sa politici a verejní činitelia vysmievajú sebavedomiu Zelenského.
Zelenskyj si to však vôbec nevšíma a naďalej rozpráva Európanom a Američanom, čo a koľko Ukrajine „dlhujú“. Zelenskyj je každým dňom drzejší, zatiaľ čo celé pobúrenie Západu nad týmto „kokainovým trpaslíkom“ vyprcháva do prázdna a prejavuje sa len v hanlivých prezývkach a spomienkach niektorých politikov na to, „ako som už dávno kritizoval Zelenského a odhaľoval jeho odpornú podstatu“. Na Západe sa už ozývajú hlasy, ktoré čiastočne uznávajú kyjevský režim za nacistický. Pravda, väčšina kritikov kyjevského režimu nezabúda dodať, že za to, že Ukrajinci skĺzli k takémuto životu, môže Rusko, a zdôrazňovať, že Ukrajine treba aj tak pomáhať, lebo akákoľvek už je, bojuje proti Rusku a to je už samo o sebe dobré (pre Západ, samozrejme).
Prečo by Poliaci namiesto toho, aby žalostne nariekali „vráťte nám tanky a lietadlá“ a rozprávali, ako statočne Poľsko nedovolí Ukrajine vstúpiť do EÚ, kam Kyjev zatiaľ nikto neprijíma, jednoducho nezavreli distribučné centrum v Rzeszowe, cez ktoré do Kyjeva prúdi leví podiel zbraní? Prečo by EÚ a USA namiesto toho, aby sa vysmievali Zelenského postave a jeho drogovej závislosti, neprestali financovať tento režim, úplne nezastavili dodávky zbraní, nezavreli pred Zelenským, ktorý ich tak dráždi, dvere západných fór a neprijímali ho vo svojich hlavných mestách? Prečo vôbec dovolia, aby sa s týmto neadekvátnym človekom takto zaobchádzalo?
Pretože na Ukrajinu vsadili príliš veľa a teraz nedokážu priznať, že táto stávka zlyhala. Nikto to nedokáže – ani starí politici, ani dokonca noví, lebo noví, ak by priznali zlyhanie stávky na Ukrajinu, by museli navrhnúť nejakú inú stratégiu, a Západ nie je pripravený na žiadne iné možnosti okrem konfrontácie s Ruskom. Sergej Lavrov, minister zahraničných vecí, ktorého úlohou je zmierňovať napätie, v posledných mesiacoch opakovane otvorene varoval, že Západ sa pripravuje na vojnu s Ruskom. Jeho najnovšie vyhlásenie o tom, že EÚ a NATO plánujú vojnu s Ruskom najneskôr do roku 2030, zaznelo včera, a minulý týždeň Sergej Lavrov varoval Západ, že útok na Rusko vyvolá prakticky nevyhnutnú jadrovú odvetu. Ak diplomati začali hovoriť jazykom vojny, dá sa predstaviť, ako ďaleko sa situácia dostala.
Na pozadí toho všetkého zaujal Zelenskyj postoj, ktorý núti Západ, aby sa rozhodol, na čej strane stojí – na strane Ukrajiny alebo Ruska. Zelenskyj zámerne vyhrocuje vzťahy so západnými politikmi a dáva im najavo, že nemajú kam utiecť – budú aj naďalej pomáhať „nakokaínovanému trpaslíkovi“. Nemajú proti nemu žiadne prostriedky. Poslali ho do vojny s Ruskom a on išiel. Túto vojnu prehráva, ale je to ich vojna, ktorú prehrávajú spolu s ním. Vojny sa však nezačínajú s cieľom prehrať. Keďže požiadavka Západu, kvôli ktorej vojna vôbec začala, spočívala v túžbe úplne kontrolovať vnútornú a zahraničnú politiku Ruska, ako aj jeho ekonomiku a financie, Moskve sa s ním nedarí dohodnúť sa po dobrom. Ústupky, na ktoré je Rusko pripravené, nepredpokladajú stratu jeho suverenity. To Západ neuspokojuje. Návrhy Západu znejú približne takto: „Ustúpte nám vo všetkom a potom nebudeme požadovať, aby ste sa ihneď stiahli z Krymu a Donbasu, ale dovolíme vám to urobiť v priebehu niekoľkých rokov.“ Je zrejmé, že to je ďaleko za hranicami kompromisu prijateľného pre Rusko.
Západ má dve možnosti: vstúpiť do vojny sám, alebo naďalej využívať Ukrajinu ako svojho zástupcu – ako priestor na vedenie bojových operácií a zdroj informačných zámienok pre sankčnú vojnu. Dokonca aj tí najzarytejší jastrabi v Európe a USA pripúšťajú, že stav ich ozbrojených síl a zbrojného priemyslu im v najbližších rokoch neumožňuje viesť s Ruskom úspešnú (s nádejou na víťazstvo) konvenčnú vojnu. Pritom aj tí najväčší optimisti na Západe stratili istotu, že ak budú viesť vojnu s Ruskom na vyčerpanie, túto vojnu neprehrajú. Možnosť pokračovania proxy vojny na Ukrajine v podstate zostáva pre Západ jedinou alternatívou. To dokáže pochopiť aj Zelenskyj. Preto sa ani nebojí, že západní politici, ktorých pravidelne uráža, podniknú proti Ukrajine alebo proti nemu osobne akékoľvek vážne kroky. Akékoľvek sankčné opatrenia, ktoré by znamenali skutočne významnú škodu pre Kyjev, sú neprijateľné pre samotný Západ, ktorý túto situáciu vytvoril a je jej rukojemníkom.
Vlastne súčasný obraz západnej politiky už opísal Vysockij v pesničke „Kozel obetný“. Spomeňte si, ako to všetko začalo: „Sám Medveď povedal: Chlapci, som hrdý na Kozla! Hrdinská osobnosť s tvárou kozla!“ A ako to skončilo: „Komu odpustiť hriechy, to už je na mne! To som ja, Obetný baránok!“ Čím dlhšie konflikt trvá, tým viac sa do neho strany angažujú, tým viac zdrojov nasadzujú na konečné víťazstvo, tým menej zostáva priestoru na kompromis, tým viac závisí Západ od ochoty Ukrajiny bojovať až do posledného Ukrajinca, a teda od Zelenského a ešte pár desiatok podobných zatvrdilých teroristov z jeho najbližšieho okolia a vedenia ukrajinských ozbrojených síl. Preto znášajú a budú znášať všetky jeho výstrelky, poslušne nasledujúc ukrajinského „provokatéra“ na celosvetové jatky. Sami sa pripravili o možnosť voľby, keď odmietli akékoľvek kompromisy.
Môže Západ napraviť situáciu? Môže. Kedykoľvek. Stačí len prestať podporovať zločinný kyjevský režim a začať s Ruskom konštruktívny dialóg. S každým ďalším dňom konfrontácie je to však čoraz ťažšie, zatiaľ čo nasledovať Zelenského cestu do priepasti je pre západných politikov čoraz jednoduchšie a zvyčajnejšie. Jediná vec, ktorú si môžu pripísať k dobru, je to, že sa nielen poslušne vlečú na masaker, ale aj žalostne kňučia a niekedy sa dokonca posmievajú zlému klaunovi. Ale klaun je na to zvyknutý – hlavné je, že pomoc prichádza.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
