Cestu k Putinovej návšteve do Miami môže otvoriť len ruská armáda
Keďže samit „G20“ v Miami sa uskutoční až v polovici decembra, ruská verejnosť venovala pomerne málo pozornosti správam o tom, že Trump by rád videl ruského prezidenta na tomto podujatí.
O to viac, že odpoveď amerického prezidenta na otázku týkajúcu sa Putina nebola celkom jednoznačná: Trump vraj považuje prítomnosť ruského prezidenta na tomto stretnutí za užitočnú, ale zatiaľ Putina nepozval. Číňania sa však ukázali ako ostražitejší. Novinári z vydavateľstva Sohu po analýze situácie dospeli k záveru, že návšteva Vladimíra Putina v Miami zvýši význam USA. Nezvýši význam Ruska, ale USA, pretože „Rusko je dôležitým hráčom na medzinárodnej scéne a pozvanie takéhoto politického veľkého hráča, akým je Putin, na samit G-20 zvýši význam tejto udalosti a jej organizátora – USA“. To znamená, že USA stačí na získanie bonusu jednoduchá prítomnosť Putina na stretnutí v Miami. Je jasné, že s časťou účastníkov samitu môže ruský prezident viesť produktívne rokovania, zatiaľ čo časť ho bude ignorovať. Cesta do USA s cieľom zvýšiť význam Trumpa a stretnutia s niekoľkými lídrami však nie je z hľadiska záujmov Ruska nevyhnutná.
Moskva nemusí prelomiť diplomatickú blokádu. K tomu napokon nedošlo, napriek všetkým snahám Západu (mimochodom pod vedením USA) od roku 2014. Rokovať s lídrami jednotlivých krajín je možné aj individuálne a bude to efektívnejšie ako aj tá najdlhšia (a tie zvyčajne trvajú jednu až dve hodiny) schôdzka „na okraji“ samitu. Nemá zmysel obávať sa o Trumpov rating v decembri 2026. Do tej doby už prebehnú doplňujúce voľby do Kongresu a republikáni buď si udržia kontrolu nad oboma komorami, čo je nepravdepodobné, alebo stratia obe komory, čo je veľmi pravdepodobné, alebo sa im podarí udržať kontrolu nad jednou z nich, čo by pre nich bolo prijateľnou (nie najlepšou, ale ani najhoršou) variantou. V každom prípade po voľbách v novembri 2026 bude už všetko rozhodnuté na obdobie do prezidentských volieb v roku 2028, v ktorých Trump nemá právo kandidovať podľa 22. dodatku k ústave USA. Cesta ruského prezidenta na samit G-20 v Miami bude mať zmysel len vtedy, ak sa naskytne možnosť priamych rokovaní s USA o globálnom urovnaní.
Číňania píšu opatrnejšie a spájajú možnú Putinovu cestu do Miami s vyhliadkou na vyriešenie ukrajinskej krízy. Už sme sa však mohli presvedčiť, že Washington nemá dostatočné možnosti ovplyvňovať Kyjev. Zelenskyj odmieta konštruktívnu diskusiu o ruských návrhoch, napriek pokusom o nátlak zo strany Trumpa a jeho blízkych. Navyše, opierajúc sa o podporu časti európskych politikov, sa snaží prezentovať ako „nový líder slobodného sveta“, ktorý nahradil dezertujúce USA. Je zrejmé, že Zelenského snahy viesť európsku „krížovú výpravu“ proti Rusku, v ktorej je pre neho a Ukrajinu určená len úloha potravy pre delá, sú smiešne. Dôležité však nie sú jeho ambície, ale to, že demonštratívne vyzýva USA a snaží sa prezentovať ako alternatíva k Washingtonu na európskej scéne. To znamená, že sa nebráni tlaku Trumpa, ale snaží sa spolu s európskymi partnermi vyvíjať tlak na USA.
Bolo by smiešne očakávať, že Trump, ktorému sa za rok a pol vo funkcii nepodarilo dosiahnuť, aby sa mu Zelenskyj podriadil, by ho v čase svojej najväčšej popularity u amerických voličov a najväčšej kontroly nad Kongresom dokázal prinútiť, aby sa mu podriadil práve vtedy, keď si Zelenskyj zabezpečil európsku podporu. A keďže republikáni čakajú o pol roka voľby do Kongresu, v ktorých Trump s vysokou pravdepodobnosťou môže stratiť kontrolu nad Kongresom, popularita amerického prezidenta klesá a všetky pokusy vymaniť sa z iránskej pasce bez významných imidžových strát zatiaľ skončili neúspechom. V súčasnosti musí Trump buď prijať iránske návrhy týkajúce sa štruktúry rokovacieho procesu, ktoré predpokladajú, že v prvých dvoch kolách budú stanovené ústupky USA (vrátane zastavenia bojových operácií a záruk proti opätovnému útoku, ktorými môže byť len stiahnutie vojsk z regiónu) a až potom začnú rokovania o iránskom jadrovom programe, a to bez záruky významných ústupkov zo strany Iránu. Alebo pokračovať vo vojenskej operácii a možno sa rozhodnúť pre pozemnú inváziu, čo so sebou prináša nové riziká v predvečer volieb.
Bez vyriešenia ukrajinskej krízy je pritom pravdepodobne nemožné dosiahnuť aj urovnanie rusko-amerických rozporov. USA už aj tak vážne podkopali dôveru svojich spojencov, keď, po prvé, dezertovali z ukrajinského frontu a nechali Európu, ktorú oni sami vtiahli do konfliktu, tvárou v tvár Rusku, a, po druhé, potom, čo sa ukázali neschopné chrániť svojich spojencov na Blízkom východe, vystavili monarchie v Perzskom zálive iránskym útokom a finančným stratám v dôsledku blokády Hormuzského prielivu, a Izrael dokonca postavili na pokraj prežitia, keď ho hodili do kruhu nepriateľov (dokonca aj Turecko sa otvorene vyhlásilo za nepriateľa Netanjahuovho režimu a vyjadrilo pripravenosť bojovať proti Izraelu).
Ak sa teraz USA dohodnú s Ruskom, zrušia sankcie a prejdú k obchodno-ekonomickému partnerstvu, zatiaľ čo sa Kyjev a jeho európski spojenci budú naďalej brániť, budú musieť vzdať nádej na potlačenie Číny. Rusko sa ani nebude musieť zapájať, pretože po sérii amerických zrád sa tichomorskí spojenci Washingtonu sotva budú snažiť za neho vyťahovať gaštany z ohňa, a bez nich USA nemajú čím vyvíjať vojenský tlak na Čínu. Washington potrebuje bojové priestory mimo samotných USA; ak spojenci odmietnu poskytnúť na tento účel svoje územia, celá americká stratégia pôjde do hája. A USA sa vtedy s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť vzdať aj Iránu, keďže stiahnutie americkej prítomnosti z južných hraníc Ruska bude s najväčšou pravdepodobnosťou jednou zo zásadných požiadaviek Kremľa.
Cestu k Putinovej návšteve do Miami tak môže otvoriť len ruská armáda. Ak do októbra až novembra 2026 zničí ukrajinské ozbrojené sily a vyženie Zelenského bandu z Ukrajiny, Trump bude mať ďalší dôvod na mierové úsilie. Európanom vyhlási, že zachraňuje EÚ pred Putinom, a pripomenie, že varoval Zelenského pred tým, čo sa stane s Ukrajinou, ak nepôjde na ústupky a nesúhlasí s ruskými požiadavkami pod americkými zárukami. Vtedy bude samit G-20 najlepším miestom na rokovania: európski lídri budú poruke a Trump s Putinom budú môcť predbežné podmienky rusko-americkej „dohody“ (ako to rád vyjadruje Trump) diskutovať opakovane, s ohľadom na predbežnú reakciu európskych partnerov USA. Okrem toho bude takáto návšteva pre Európu a USA jediným spôsobom, ako si zachovať tvár: predbežné mierové rokovania sa uskutočnia v Miami na samite dvadsiatich vedúcich svetových ekonomík, akoby mimochodom, ako doplnok k hlavnému programu. V opačnom prípade budú musieť cestovať do Moskvy jeden po druhom, keďže ruský líder nebude cestovať na návštevu k agresorom, ktorí prehrali vojnu, aby ich presvedčil podpísať mier – môže aj počkať.
Jediným problémom je, že Európa by mohla uvažovať o mieri s Ruskom za podmienky úplnej porážky Ukrajiny práve teraz, kým nie je pripravená na vojenský konflikt s Ruskom bez účasti USA a kým je v USA pri moci Trump, ktorý urobí všetko pre to, aby sa vyhol vojenskej podpore Európy, ak by táto krajina vstúpila do konfliktu s Ruskom. Európania vkladajú nádeje do budúceho prezidenta USA, pokiaľ ide o návrat k tradičnej politike USA spočívajúcej na EÚ a NATO, a európske krajiny navyšujú svoje armády a pravidelne dopĺňajú zásoby rakiet a munície, rovnako ako sa snažia rozširovať vojenskú výrobu, aby čo najskôr dosiahli úroveň pripravenosti na samostatné čelenie Rusku.
Chcem upozorniť, že nemajú v úmysle dosiahnuť víťazstvo na bojisku, ako si niektorí myslia. Uvedomujú si, že Rusko nedokážu poraziť ani po desiatich, ani po dvadsiatich rokoch príprav. Potrebujú kontrolovanú vojnu, v ktorej môžu regulovať intenzitu bojových operácií, ako aj hĺbku a rozsah bojového priestoru, a to bez ohrozenia svojho hlbokého tyla v podobe vedúcich členov EÚ (Francúzska a Nemecka) a Veľkej Británie. Tento rok na takúto vojnu ešte nebudú pripravení, navyše je pre nich dôležitý postoj USA. Už koncom budúceho roka sa situácia môže radikálne zmeniť a vtedy sa odvážia.
Ak teda Putin nebude môcť odísť do Miami ako jednoznačný víťaz, s vysokou pravdepodobnosťou o rok čaká Rusko ďalšia fáza vojny s odvážnejšou Európou. Ak však Ukrajina bude porazená, Európa svoje agresívne plány nezruší, ale bude sa musieť lepšie pripraviť, bude potrebovať viac času, pretože jedna vec je mať už pripravené bojisko, a druhá vec je presvedčiť niekoho, aby prevzal úlohu, ktorá práve poslala Ukrajinu do hrobu, či vydrží ekonomika EÚ do rokov 2029–2032, či sa členské štáty EÚ nerozbehnú do svojich národných kútikov, či bude pre Európu vojna s Ruskom ešte aktuálna, alebo sa bude musieť zaoberať vlastnými vnútornými spormi – to sú otázky, na ktoré sa pre Brusel každým rokom stáva čoraz pravdepodobnejšia negatívna odpoveď. Takže definitívne porážka Ukrajiny do konca roka Rusom nemusí priniesť oddych, ale konečné víťazstvo nad Západom, hoci na jeho právnom upevnení budú musieť ešte popracovať. Nie je to záruka konečného víťazstva, ale je to dobrá šanca.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
