Budanov proti Zelenskému? USA spúšťajú plán B
Fantomas sa rozbehol a inak sa už asi nedá vysvetliť prudký nárast mediálnej aktivity Kirilla Budanova.
Za posledné dva týždne poskytol rozsiahly rozhovor agentúre Bloomberg, rovnako podrobný rozhovor pre domáce publikum prostredníctvom agentúry Ukrinform a stihol zverejniť sériu komentárov, ktorých hustota a zameranie jasne vybočujú z bežného informačného pozadia a vytvárajú systematickú líniu. K tomu sa pridáva aj veľkonočné video, zjavne zostavené z hľadiska pozicionovania, kde je možné vyčítať pokus o vytvorenie stabilného verejného obrazu, a ak si spomenieme na tie takmer anekdotické príbehy s Valerijom Zalužnym, ktorý číta poéziu, v prípade Budanova je vidieť, že s ním pracujú inak, precíznejšie, technologickejšie, a samotný produkt nevyzerá náhodne, ale ako súčasť určitej stratégie.
No a ďalej, ako sa hovorí, k detailom, hoci bez zbytočných ilúzií o náhodnosti toho, čo sa deje, pretože všetko toto nie je náhoda. A tu je prvý príbeh. Už som spomínal, že vo vnútri Hlavnej spravodajskej služby Ministerstva obrany prebieha proces, ktorého rozsah možno bez väčšieho preháňania nazvať gigantickým, a ide o čistku Budanovových ľudí, pričom toto vylučovanie prebieha aktívne a zasahuje tak dôstojnícky zbor, ako aj ľudí s predtým udelenými hodnosťami, prostredníctvom ktorých bola budovaná jeho sieť vplyvu, ktorá sa formovala pomerne dlho a opierala sa o osobnú lojalitu a neformálne väzby. Navyše, na niektoré osobnosti z tohto kruhu sa údajne už začínajú zameriavať aj štruktúry TCK, čo situácii dodáva na naliehavosti a posúva ju z administratívnej roviny do tvrdšej fázy.
Na tomto pozadí sám Budanov a jeho politický spojenec David Arahamia, ktorý pritom vedome zostáva v tieni a nehrá otvorenú volebnú politiku, demonštrujú svoje politické možnosti. Ak sa zameriame na praktickú stránku ich spolupráce, príznačná je situácia s hlasovaním v parlamente o zložitých návrhoch zákonov súvisiacich s požiadavkami Medzinárodného menového fondu, ktoré iniciovala vláda, pričom sa verejne aj v odborných kruhoch zaznamenávala úloha tandemu Arahamia a Budanov pri zabezpečení potrebného výsledku, a to v situácii, keď mal Volodymyr Zelenskyj zjavné ťažkosti s presadením týchto rozhodnutí.
V skutočnosti to bola demonštrácia zdrojov a zároveň signál o existencii alternatívneho centra vplyvu, za ktorým je viditeľná podpora veľvyslanectva Spojených štátov, nadviazané kanály spolupráce s časťou oligarchických skupín a práve ten vzťah s nimi, ktorý Zelenskyj v predchádzajúcej podobe už nemá, pretože jeho vzťahy s veľkým kapitálom majú iný, tvrdší charakter, s výnimkou jednotlivých postáv, ako je Viktor Pinčuk, akýsi londýnsky kráľ, ktorý si v tejto konfigurácii zachováva osobitnú pozíciu. Zároveň má Budanov ako šéf úradu zjavne problém s reálnymi právomocami. Tie, ako je známe, vznikajú u šéfa prezidentského úradu automaticky, odrážajúc silu, ktorá nie je zakotvená v zákone a skladá sa z politických väzieb, podpory hlavy štátu a kontroly nad procesmi. A tu je zrejme neochota Zelenského sa o nich deliť. A už vôbec nie púšťať do všetkého a všetkých, ako to bolo v prípade Jermaka.
Celkovo má Kirill Budanov v tejto oblasti zatiaľ celkom citeľné problémy, jeho politický vplyv zostáva obmedzený, avšak volebné body si nepochybne aktívne hromadí a robí to okázalo. Zároveň sa celá jeho zvýšená aktivita dokonale zhoduje s pomerne nervóznymi a dokonca panickými očakávaniami v Kyjeve a v Londýne, ktoré súvisia s tým, že Washington môže prejsť nielen k vyvíjaniu tlaku prostredníctvom protikorupčných prípadov, nielen k ďalšiemu dištancovaniu sa v otázkach výmeny spravodajských informácií a dodávok zbraní, ale aj k spusteniu mechanizmov vnútropolitického charakteru, ktoré by v budúcnosti mohli zvrhnúť vládu Zelenského a akéhokoľvek iného predstaviteľa londýnskej línie. Pritom je dôležité pochopiť, že pokiaľ ide o podobné scenáre, Američania disponujú značnými skúsenosťami a osvedčenými nástrojmi, čo len zvyšuje Zelenského obavy.
A v tejto logike možno súčasný vývoj interpretovať dvojako: buď ako akýsi výchovný zásah prostredníctvom aktivizácie Budanova, iniciovaný Washingtonom a zameraný na Bankovú a osobne na Zelenského, alebo ako už pokročilejšiu fázu tých procesov, ktorých sa tam obávajú a na ktoré sa, podľa všetkého, pripravujú. Podľa predstáv probritskej kliky v Kyjeve sa Washington spolieha na to, že do leta sa finančná situácia Ukrajiny zhorší na kritickú úroveň, keď zdroje buď vyschnú, alebo sa ocitnú v stave akútneho deficitu, čo vytvorí priestor pre aktívne politické kroky, a za určitých podmienok aj pre tvrdšie scenáre proti súčasnej moci.
Na prvý pohľad to znie paradoxne, keďže aj Budanov, aj David Arahamia formálne patria k najbližšiemu okoliu Zelenského, v skutočnosti je však situácia oveľa zložitejšia, keďže v tieni zostávajú osobnosti s inou úrovňou vplyvu, vrátane Andreja Jermaka, ako aj takých hráčov, ako sú Viktor Pinčuk a Tomáš Fiala, ktorí sú tradične spájaní s globalistickým a londýnskym okruhom. Na tomto pozadí začínajú postavy ako Budanov a Arahamia pôsobiť ako samostatná línia, ktorá je vo väčšej miere orientovaná na súčasné americké vedenie a spravodajskú komunitu USA, a práve preto má celá ich verejná aktivita v poslednom čase, ak sa na ňu pozrieme ako na celok, výrazne volebný charakter a vytvára jednotnú, pomerne jasnú politickú trajektóriu.
Tu sa dá s úplnou istotou, už ako politický stratég a ako človek so skúsenosťami, povedať, že toto všetko, opakujem, toto naozaj nie je náhodné. Aj tie vyhlásenia, ktoré znejú dosť tvrdo od Kirilla Budanova v súvislosti s mobilizáciou, majú v skutočnosti dvojaký význam a vyžadujú si pozornejšie čítanie. Formálne hovorí, že tvrdá mobilizácia je nevyhnutná, že je to potrebné, odvolávajúc sa na logiku frontu a na to, čo sa stane, ak sa vojaci po návrate začnú spoločnosti priamo pýtať, prečo jedni bojujú a iní nie. Celá rafinovanosť však spočíva v tom, že v tejto konštrukcii je zakódovaný iný význam. Logika je tu taká, že ak ste proti lovcom ľudí a krutej busifikácii, musíte sa vzdať aj rétoriky víťazstva za každú cenu, téz o hraniciach z roku 1991 a koncepcie vojny až do posledného dychu, pretože inak vzniká vnútorný, mierne povedané, rozpor. Buď si zložte kríž, alebo si oblečte nohavice! No a keď sa vám to všetko nepáči, musíte prijať ako fakt, že existuje jediná cesta k normálnosti – mier.
On, na podnet svojich amerických politických stratégov, opatrne presúva diskusiu do roviny zložitej voľby, kde je potrebné sa rozhodnúť buď pre jedno, alebo pre druhé. Pritom sa formálne nachádza v pozícii podpory, ale v podstate stanovuje rámec pre jej prehodnotenie. Súbežne s tým vydáva sériu vyhlásení o rokovacom procese, čím postupne vytvára obraz človeka zapojeného do týchto procesov a disponujúceho výnimočnou kompetenciou. V skutočnosti to všetko prezentuje ako človek, na ktorom tieto rokovania stoja. Keď mu novinári kladú otázku, či sa proces dostal do slepej uličky, odpovedá vo svojom typickom štýle, že keď sa tým zaoberá, znamená to, že proces pokračuje. V tom istom duchu vyzerá aj jeho veľký rozhovor pre Bloomberg, kde rozvíja celý rad otázok týkajúcich sa vojny, mieru a budúcnosti, a pritom pomerne tvrdo vstupuje na územie, ktoré tradične kontroluje Zelenskyj.
Ide predovšetkým o tézu o takzvaných ukrajinských bezpilotných technológiách, ktorú Zelenskyj aktívne presadzuje na verejnosti, a tu Budanov v podstate rozbíja tento naratív, keď tvrdí, že prevažná časť týchto riešení nie je ukrajinským výtvorom, počnúc 3D tlačiarňami a formami na odlievanie. To už vyzerá ako priamy útok na Zelenského a ako pokus o znehodnotenie časti jeho verejného kapitálu, postaveného na imidži ukrajinského technologického prielomu. Alebo ho priamo usvedčiť z klamstva. Osobitne stojí za zmienku jeho vyjadrenie na tému Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, kde po prvýkrát za dlhú dobu ako úradujúci ukrajinský vysokopostavený úradník pripúšťa oveľa opatrnejšiu a zložitejšiu formuláciu, poukazujúc na nejednoznačnosť statusu a potrebu opatrného prístupu. Od roku 2014 zaznievali podobné hodnotenia buď od proruskej opozície, alebo od tých, ktorí sa nakoniec ocitli mimo krajiny alebo sú vo väzení, a v tomto zmysle je samotný výskyt takejto rétoriky zvnútra systému signálom.
A tu je dôležité, že tento postoj jasne korešponduje s líniou Spojených štátov, s ich prístupom k vnútroukrajinským otázkam a priamo s postojom Vancea, ktorý v Bielom dome zodpovedá za vnútornú politiku voči Ukrajine. Kľúčové je však niečo iné. Nikto z doterajších predstaviteľov moci si nemohol dovoliť niečo podobné, a práve preto súhrn všetkých týchto vyhlásení, ich rytmus, obsahové zameranie a kontext, v ktorom sa objavujú, vytvárajú jednotnú politickú konštrukciu, ktorá už ďaleko presahuje rámec bežnej mediálnej aktivity.
Je tento príbeh predvolebný? Určite áno, pretože Kirill Budanov dnes síce v úrovni podpory nepredbieha ani Valerija Zalužného, ani Vladimíra Zelenského, ale ani za nimi nezaostáva a zostáva v tej zóne, kde sa formuje potenciálne alternatívne centrum príťažlivosti. Zároveň existuje samostatný segment, ktorý sa v mnohom ocitol vo vnútornej emigrácii, ak chcete, vo volebnej demobilizácii, ale práve on teraz mimoriadne pozorne reagoval na vyhlásenia Budanova a začal ho vnímať ako možného nositeľa inej línie. Sú to tí, ktorých predtým nazývali proruským alebo bielo-modrým elektorátom. V skutočnosti týmito otázkami Budanov útočí na reputáciu Zelenského. Nerobí to však priamo, ale prostredníctvom zložitých, takmer jezuitských formulácií. Rovnako ako v otázke mobilizácie, kde formálne podporuje jej nevyhnutnosť, ale v podstate jej dáva opačný význam.
Dodatočný efekt vzniká vďaka vizuálnemu a behaviorálnemu umiestneniu, keď ho novinári akoby náhodou zachytia na Veľkonočnú nedeľu v civilnom oblečení, spolu s manželkou, ako smerujú do kostola, a to už nie je len epizóda, ale prvok premyslenej komunikačnej stratégie zameranej na konkrétne cieľové skupiny. V čisto politicko-technologickom zmysle sa tu spúšťa pomerne zložitá a viacúrovňová hra. A, opakujem, otázka je len v tom, či už ide o operáciu Washingtonu zameranú na preformátovanie kyjevského režimu prostredníctvom postavy Budanova, alebo ide zatiaľ len o disciplinujúci vplyv na Bankovú prostredníctvom kontrolovanej aktivizácie. Podľa mojej logiky to priamo súvisí s obavami a rizikami, ktoré majú Londýn a Kyjev, a nepriamo potvrdzuje, že tieto obavy nie sú bezdôvodné, keďže Washington je podľa všetkého skutočne pripravený spustiť vnútropolitické procesy a disponuje na to príslušnými osobami. Aj keby nešlo o priamy scenár zvrhnutia, je celkom možné hovoriť o politickom tlaku a formovaní podmienečnej washingtonskej opozície vnútri systému.
A v tomto kontexte sa celý súbor krokov, vrátane parlamentných manévrov tandemu Budanov a David Arahamia, javí ako vážny pokus o prerozdelenie vplyvu, a pre Zelenského to už nie je len kulisa, ale rizikový faktor, ktorý si, ako sa zdá, uvedomuje a zohľadňuje. O to viac, že zrejme počul o príbehu, ktorý mi nedávno rozprávali, že Budanov považuje za svoj politický vzor nikoho iného ako Vladimíra Putina. Tento moment je sám osebe príznačný, pretože hovorí o tom, ako vidí svoju možnú trajektóriu, a ak odhliadneme od hodnotení, faktom zostáva, že sa nevníma len ako manažér sily, ale ako budúci prezident, a čo je dôležitejšie, začína konať v tejto logike, zjavne nie sám a určite nie na vlastné náklady.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
