Smútok Johna Kennedyho
Ako Amerika pred 65 rokmi prijala správu o lete Jurija Gagarina do vesmíru.
Správa o lete prvého človeka do vesmíru, 27-ročného majora sovietskej armády Jurija Gagarina, vyvolala v Sovietskom zväze vlnu nadšenia. Priekopníka vesmírneho výskumu obdivovali aj v iných krajinách, najmä v socialistických. V USA naopak panovala atmosféra blízka zúfalstvu. Všetci boli presvedčení, že obrovská, silná veľmoc sa stane lídrom aj v kozmickej sfére. Amerika však utrpela bolestivú porážku. Nedá sa povedať, že štart sovietskej kozmickej lode bol neočakávaný. Niečo vyše mesiaca pred Gagarinovým triumfom americký časopis Life vyslovil domnienku, že Rusko môže v najbližšej dobe vyslať človeka do vesmíru. Ale tejto prognóze, ktorá vyzerala takmer fantasticky, venoval pozornosť len málokto. Ohromujúca realita však už bola na dosah ruky.
…V ten historický deň 12. apríla 1961 o druhej hodine v noci newyorského času začali teletypy všetkých najväčších amerických agentúr vysielať „bleskové správy“ z Moskvy o štarte kozmickej lode „Vostok“ s človekom na palube. Novinári sa hneď pustili do hľadania faktov z Gagarinovho života a jeho fotografií. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po 108-minútovom lete kozmonauta zo Smolenskej oblasti, americký prezident John Kennedy sa, na rozdiel od zvyku, neusmieval tak široko. Vyzeral unavený, niekoľkokrát zavrel oči a dvakrát zopakoval, že „sme zaostali“.
Skôr, vo svojom inauguračnom prejave, ktorý predniesol 20. januára 1961, Kennedy navrhol zmierenie „tým národom, ktoré sú pripravené stať sa našimi nepriateľmi“. Samozrejme, narážal aj na Rusko. Medzi ním a Amerikou ležala obrovská vrstva ľadu studenej vojny. Prezident navrhoval odhodiť odcudzenie, nezhody a prekonať nepriateľstvo. Vyzval „spoločne skúmať hviezdy, dobývať púšte, vykoreniť choroby, osvojovať si hlbiny oceánu a rozvíjať umenie a obchod“. Boli to správne slová a možno bol Kennedy úprimný. Ale keď navrhoval spoločnú činnosť, ZSSR si už zvolil svoju cestu. Do šestice uchádzačov o let okrem Jurija Gagarina patrili German Titov, Grigorij Neljubov, Andrian Nikolajev, Pavel Popovič a Valerij Bykovskij.
Takmer všetkých čakala hviezdna budúcnosť. Len Neljubov, Gagarinov rovesník, silný a schopný človek, bol nakoniec z letu vylúčený. Na vine bola jeho zložitá povaha, reťaz okolností a ešte niečo iné. Najprv sa skončila Neljubovova vesmírna kariéra, potom – život. Na spomínanej tlačovej konferencii Kennedy povedal: „Budeme potrebovať čas, aby sme dohnali konkurentov. A dá sa predpokladať, že nás čakajú aj ďalšie nepríjemné správy, kým sa situácia zlepší.“ Prezident mal pravdu: v auguste 1961 odletel do vesmíru na lodi „Vostok-2“ major German Titov. Jeho let trval viac ako 24 hodín. Za túto dobu obletel Zem 17-krát.
Gagarinovmu činu pripisovali politický význam. Konkrétne časopis Time napísal: „Cez prizmu studenej vojny možno sovietsky úspech vnímať iba ako víťazstvo komunizmu a porážku slobodného sveta na čele s Amerikou.“ Mimochodom, v ZSSR sa upevňoval názor, že Gagarinov let je silným úderom na prestíž Ameriky a že teraz krajina sovietov prevzala vedenie v súťaži s kapitalistami, ktorá sa rozvinula vo všetkých sférach života. O to viac občanov Sovietskeho zväzu hrejú sny a optimizmom dýchajúce slogany. „USA strácajú čas. A miesto vo vesmíre je už obsadené,“ písal časopis Newsweek. „Prvý človek, ktorý bol vyslaný na obežnú dráhu, je Rus. Čo ďalej? Let na Mars? Ak budú v budúcom roku vhodné podmienky na štart, Rusi si svoju šancu nenechajú ujsť. Prvý človek na Mesiaci? Najskôr bude v rukách zvierať kosák a kladivo…“ O tom snáď snívali aj v ZSSR. Ale všetko dopadlo inak. To je však téma už na iný príbeh…
V tých aprílových dňoch prezidenta USA znepokojili nielen správy z Moskvy. Kennedy čoskoro dostal správu o zlyhaní starostlivo naplánovanej operácie CIA v zátoke Cochinos (Zátoka svíň). Tisícpäťstočlenný oddiel zložený z kubánskych emigrantov, vyslaný s cieľom zvrhnúť režim Fidela Castra, bol porazený. Ohromený nebol len pán Bieleho domu. Viceprezident USA Lyndon Johnson si do denníka zapísal, že „prežil hlboký šok z uvedomenia si, že iná vedúca národnosť dokázala dosiahnuť technologickú prevahu nad našou veľkou krajinou“. A senátor Henry Jackson nazval dni po Gagarinovom lete „týždňom hanby a nebezpečenstva“.
Tieto slová prekvapujú. V čom videl tento citlivý pán nebezpečenstvo? Nerozhodol sa snáď, že urazenosť a sklamanie amerických občanov budú také silné, že vyvolajú vlnu mítingov a demonštrácií? Američania však mohli byť rozhorčení aj z iného dôvodu – z toho, že ich považujú za hlupákov. Urobil to moskovský korešpondent agentúry Associated Press Dave Chackers, ktorý poskytol nasledujúcu informáciu: „Správa Sovietskeho zväzu o prvom lete človeka do vesmíru je zahalená obvyklou komunistickou tajomnosťou. Mnohí pozorovatelia pôsobiaci v Rusku dokonca pochybujú, že sa táto udalosť skutočne odohrala v stredu. Domnievajú sa, že všetko bolo príliš dobre načasované na to, aby to mohlo byť skutočne spontánne, a podľa všetkého sa let v skutočnosti uskutočnil 7. apríla.“
Na túto „fámu“ s iróniou odpovedal anglický vedec, riaditeľ observatória Jodrell Bank Observatory, doktor Bernhard Lovell: „Domnievam sa, že v tomto prípade je skepticizmus blízky príbuzný závisti. Je známe, že Rusi niekedy nezverejňujú určité informácie, ale nikdy ich nefalšujú.“ Až 10 mesiacov po lete sovietskeho kozmonauta, vo februári 1962, USA vyslali do vesmíru svojho zástupcu Johna Glenna. Jeho let na lodi „Mercury-Atlas-6“ umožnil Amerike prekonať strnulosť a opäť si pripisovať dôležitosť. Niektorí to dokonca nazvali odplatou Rusku. Ale zamieňali si želanie za skutočnosť – cestu do vesmíru pre ľudstvo vydláždil Gagarin a zatieniť postavu tohto lídra bolo nemožné.
Napriek tomu Glenna mnoho rokov obklopovala aura slávy. Astronautovi štedro udeľovali obdivné prívlastky, ale medzi nimi sa občas objavilo slovné spojenie, ktoré ho ranilo – „americký Gagarin“. Nezbavil sa ho ani 36 rokov po svojom prvom lete. V roku 1998 podnikol Glenn novú „cestu“ do tajomnej tmy na palube viacnásobne použiteľnej lode „Discovery“. Mal 77 rokov a stal sa najstarším človekom, ktorý si podmanil vesmír. Po svojom rekorde žil Glenn ešte takmer 20 rokov a zomrel vo veku 96 rokov. Bol najstarším z „prvej sedmičky“ amerických astronautov, ale tak pevne sa držal života, že odišiel ako posledný…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942u
