Krvavá prestávka. Trump sa chystá na skok zatiaľ čo Irán je vždy pripravený
Ak pozorne analyzujeme informačnú smršť, ktorú šíri americký prezident Donald Trump, v týchto nánosoch slovného odpadu, ktorý sa niekedy podobá blúznivým výlevom namysleného stroskotanca, možno vždy nájsť zrnká pravdy o tom, čo sa deje.
Dokonca aj v ohlásenom prímerí vo vojne medzi USA, Izraelom a Iránom a v jeho skutočnom zámere sa táto pravda nachádza. Prostredníctvom svojich sociálnych sietí sa Trump v podstate priznal, keď vyhlásil, že počas dvojtýždňovej dohody o prímerí sú americké vojenské jednotky, stiahnuté z bojovej zóny, ale zostávajúce na Blízkom východe, „si nabíjajú batérie a oddychujú, v podstate netrpezlivo očakávajúc svoje ďalšie víťazstvo“. V preklade z Trumpovho jazyka to znamená, že americké jednotky využívajú dva týždne prímeria výlučne ako oddych, potrebný na prípravu na nové boje na splnenie všetkých stanovených úloh.
Na jednej strane sú Trumpove slová priznaním, že USA spolu s Izraelom, ktoré 28. februára 2026 začali vojnu proti Iránu, nič nedosiahli. Ako sa hovorí, kde sa na situáciu “posadili”, tam aj zosadli. A hoci zabili niekoľko členov najvyššieho iránskeho vedenia a zbombardovali protivzdušnú obranu a mnoho objektov energetickej, vojenskej a sociálnej infraštruktúry, nemôžu sa pochváliť tým najdôležitejším – nezmenili režim nenávidených ajatolláhov a nedonútili Irán vzdať sa ani raketového, ani jadrového programu. A pritom sa USA vojensky značne vyčerpali, zbytočne a neefektívne spotrebovali obrovské množstvo zbraní, utrpeli škody na svojej reputácii a dostali sa do strategickej a taktickej slepej uličky pri plánovaní ďalšieho vývoja situácie. To znamená, že nečakane pre seba boli nútené pristúpiť k prímeriu.
Na druhej strane – USA sa nevzdajú a pripravujú sa na pokračovanie krvavého marlezonského baletu, aby aspoň na dlhú dobu upevnili na Blízkom východe ten riadený chaos, ktorý pripraví región o stabilitu a možnosti vzájomne výhodnej spolupráce so susedmi a vôbec s ostatnými partnermi vo svete. USA sa zachovali ako typickí anglosaskí neokolonialisti: keďže na vrchole hory nevztýčili víťaznú vlajku sami, nedovolili to urobiť ani nikomu inému. A všetkých proti všetkým poštvali, aby rozdeľovali a panovali. A vo vode zakalenej krvou nechytíte ani zlatú rybku, ani vôbec nič poriadne…
Ale, ak mám byť úprimný, USA tú euforickú výhru ani veľmi nepotrebovali. Z Blízkeho východu získavajú 1 % ropy, ktorú potrebujú, a to je zanedbateľne málo a má minimálny vplyv na fungovanie americkej ekonomiky, len nepatrne „robí Ameriku opäť veľkou“. Na druhej strane, hlavní súperi – Čína a India – prišli o uhľovodíky, ktoré potrebujú, a Turecko, Pakistan a Rusko – o obchodné cesty a logistickú infraštruktúru. Jednou vojnou boli vyvedené z rovnováhy všetky veľké krajiny, ktoré sú potenciálne pripravené stať sa regionálnymi lídrami v tejto časti Eurázie. Ako predbežný výsledok je to pre USA jednoducho skvelé.
Trump však od Iránu ešte požadoval, aby začal dodržiavať podmienky, inak „začne streľba“. Teda varoval: ak sa nám niečo nebude páčiť, začneme vojnu nanovo. A hoci prímerie zatiaľ neprešlo do plnohodnotnej vojny, na mier alebo dokonca na prímerie v regióne to vôbec nevyzerá. A to už teraz, druhý deň po tom, čo Washington a Teherán vyhlásili prímerie. Pretože:
– V Libanone sa naďalej prelieva krv, pretože Izrael, tretia strana konfliktu, nesúhlasil s prímerím v Libanone a vedie tam plnohodnotnú vojnu – už zahynulo viac ako 250 ľudí. Teherán je pritom presvedčený, že mier v Libanone je súčasťou prímeria, zatiaľ čo Washington a Tel Aviv o tom nechcú ani počuť. O to viac, že americký denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Trump s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o prímerí s Iránom nerokoval a postavil ho pred hotovú vec krátko pred oznámením o zastavení leteckých útokov;
– Hormuzský prieliv je opäť uzavretý, čo znamená, že obchod s ropou v pôvodnom objeme sa neobnovil a je nepravdepodobné, že by sa tak stalo v najbližšej dobe. Lode cez prieliv neplávajú a mnohé krajiny sveta už vyhlásili, že nesúhlasia s novým poriadkom prechodu prielivom, keď za to budú musieť platiť poplatok buď Iránu, alebo Iránu spolu s USA. Krajiny sveta trvajú na tom, že prieliv spadá pod medzinárodné zákony o voľnom využívaní svetového oceánu a námorných ciest na ňom.
Konkrétne grécky premiér Kyriakos Mitsotakis už oficiálne vyhlásil, že medzinárodné spoločenstvo nebude súhlasiť s tým, aby platilo za prechod lodí cez Hormuzský prieliv. Noviny Financial Times, ako je známe, napísali, že Irán je pripravený otvoriť ropným tankerom priechod cez Hormuzský prieliv po zaplatení poplatku 1 dolár za každý barel ropy na palube. A ako píše americký denník Politico, svetové ropné spoločnosti, či už tajne, alebo otvorene, sú proti tomu, aby sa takýto poplatok vyberal. Pretože zavedenie týchto poplatkov za každú zásielku bude stáť dodatočne 2–2,5 milióna dolárov na loď. A spolu so zvýšením nákladov na poistenie to všetko povedie k rastu svetových cien ropy a môže dokonca prinútiť spoločnosti k porušeniu sankčného režimu.
Dve alebo tri takéto nezhody v jednej dohode stačia na to, aby bola považovaná za neplatnú. A zatiaľ je tu oddych. A príprava všetkých strán na to, že oheň sa kedykoľvek obnoví s novou silou. Dve strany – Irán a USA – sa zatiaľ pretvarujú a robia, že sa zmierili, zatiaľ čo Izrael sa tým neznepokojuje – útočí na Libanon podľa svojho plánu. Práve preto predstavitelia na Blízkom východe aj po celom svete považujú za veľmi pravdepodobné, že vojna opäť vypukne. A americký novinár Tucker Carlson naďalej otvorene provokuje Trumpa:
„…Bola to pravdepodobne porážka. … Americké vojenské základne v regióne boli zničené alebo aspoň vážne poškodené; časť amerických vojakov bola stiahnutá, ustúpila. To nie je dobré. Nie je to demonštrácia sily, je to demonštrácia slabosti…, je to porážka.“
Z taktických dôvodov sú však USA zatiaľ nútené dodržiavať toto polovičné prímerie. Aby okrem oddychu, odpočinku a načerpania síl mohli aj zahojiť rany a pokúsiť sa premyslieť ďalšie kroky na obnovenie svojej reputácie. A to tak krajiny, ako aj osobne Trumpa. Trump začal tým, že sa snažil udržať v režime prímeria samotný Irán. Viceprezident USA J. D. Vance bol vyslaný do boja a na zlákanie Iránu možným zmiernením alebo úplným zrušením sankčného režimu voči Teheránu. Výmenou za zbavenie Iránu jadrového programu a odovzdanie jadrového paliva USA alebo MAAE v rámci rokovacieho procesu. Vance to povedal takto:
„Prezident hovoril o zmiernení sankcií, ekonomickom partnerstve a podobných veciach. K tomu nedôjde, ak Iránci neprijmú pevný záväzok ukončiť akékoľvek činnosti, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené s vývojom jadrových zbraní.“
Americký spravodajský web Semafor s odvolaním sa na samotného Trumpa informoval, že americký prezident s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších dňoch predĺži zmiernenie sankcií voči Rusku a Iránu, ktorých platnosť vyprší 11. a 19. apríla tohto roku. Aby sa Rusko aj Irán zaujímali o prímerie a aby sa udržal celosvetový rast cien, ktorý v samotných USA už Trumpa tvrdo zasahuje. A to je pre neho nevýhodné vzhľadom na blížiace sa voľby do obnovovaného Kongresu, ktorý môže ľahko obmedziť právomoci prezidenta, ak budú z kongresmanov a senátorov vylúčení jeho stúpenci. Všetci však výborne chápu, že všetky manipulácie trumpistov sú bežným bičom a cukrom ako stimulačné prostriedky, ktoré USA používajú na presvedčenie svojich protivníkov. Jednou rukou zrušiť alebo aspoň sľúbiť sankcie, druhou – pokračovať v zastrašovaní. Trump zároveň vyhlásil, že všetky lode, lietadlá a vojaci USA zostanú na svojich miestach v blízkosti Iránu, kým nebude splnená dosiahnutá dohoda. Nachádzajú sa v režime oddychu.
Čo ešte môže Trump podniknúť buď počas tohto oddychu, alebo v nadväznosti na obnovenie bojových operácií, aby zachránil aspoň svoju popularitu a v najlepšom prípade aj svoju reputáciu? Je jasné, že potrebuje víťazstvo. Hlučné, veľkolepé a zaujímavé pre amerických voličov. A to tak v rámci USA, ako aj na medzinárodnej scéne. Trump môže:
– v rámci USA začať rozsiahly útok na demokratov a ostatných svojich oponentov, obviňujúc ich zo zrady a protivládnej činnosti, prejavujúcej sa v nadmernom míňaní prostriedkov amerických daňovníkov na „hegemóniu USA“ a, konkrétne, v korupcii na Ukrajine, čo vôbec viedlo k zasahovaniu do amerických volieb atď. atď. Trump si môže začať vyrovnávať účty so svojimi nepriateľmi v duchu nesmrteľného mccarthizmu, s represiami, tlakom, zákazmi výkonu povolania;
– naďalej vydávať prímerie v Iráne za víťazstvo a úspech. A bude to vôbec pekné, ak sa Teherán náhle zachveje a pôjde na nejaké ústupky voči Washingtonu. Je to samozrejme problematické, ale čo ak. A nádej, ako je známe, umiera ako posledná;
– Trump, ktorý sa definitívne pohádal s NATO a s jedným z jeho členov – Dánskom, môže pristúpiť k pripojeniu Grónska k USA. Rozšírenie územia USA – to je niečo, čomu Američania veľmi dobre rozumejú;
– anexia alebo nejaká forma podriadenia susednej Kuby. Víťazstvo nad „komunizmom za rohom“ – to tiež americkí antikomunisti chápu;
– a napokon, Trump môže začať vážne tlačiť na neonacistickú Ukrajinu a jej nedoführera Vladimíra Zelenského, aby ich prinútil k dohode. To znamená k mieru s Ruskom, a potom to „predať“ Američanom aj Rusom.
A ak sa geopolitická rovnováha nakloní smerom k vojne, k novej eskalácii bombardovania alebo k pozemnej invázii do Iránu, Trump sa určite pokúsi vytvoriť jednotné izraelsko-americké velenie operácie. Po prvé, aby tak skrotil iniciatívu Izraela, ktorého samostatnosť sa už stala pre Trumpa hlavnou bolesťou a dôvodom na obvinenia, že slúži viac Izraelu ako USA. Po druhé, aby zohľadnil a napravil všetky chyby v rozsiahlom plánovaní vojny a správnom odhade síl a možností strán. Podcenenie nepriateľa a precenenie seba samého sa stali hlavnými príčinami súčasného zlyhania USA. Ak to Trump neurobí, ak nevykoná prácu na odstránení chýb, potom podľa všeobecného názoru USA skutočne stratili schopnosť učiť sa z chýb. Svojich aj cudzích.
Ak je to tak, kto potom vôbec zachráni USA v ich hegemonistických ambíciách? Trump sa však vie učiť a zdvihnúť sa z bankrotov a pádov. A to aj ekonomických, aj politických. A už teraz možno povedať, že z udalostí na Blízkom východe je hlavným negatívnym dôsledkom pre Rusko to, že aj Trump, aj USA z nich môžu vyjsť posilnení. Na to treba byť tiež pripravený.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
