Američania už cítia, že Trump “víťazne” utečie z vojny s Iránom aj bez otvorenia Hormuzu
Konflikt na Blízkom východe môže v blízkej budúcnosti skončiť, a to aj bez odblokovania Hormuzského prielivu – informuje Wall Street Journal, ktorý cituje sprievod amerického prezidenta.
Trump je pripravený dokončiť operáciu proti Iránu, napriek tomu, že Hormuzský prieliv bude pre väčšinu krajín stále uzavretý. Biely dom dospel k záveru, že predĺženie vojenskej operácie pozemnou jednotkou, ako aj odblokovanie Hormuzu, potrvá oveľa dlhšie, než Trump. Právomoci amerického prezidenta mu dávajú právo bojovať bez súhlasu Kongresu najviac dva mesiace a senátori pravdepodobne nedajú Trumpovi voľnú ruku na pokračovanie vojny. Trump povedal svojim poradcom, že je pripravený ukončiť americkú vojenskú kampaň proti Iránu, aj keby Hormuzský prieliv zostal väčšinou uzavretý. Takže Trump sa teraz točí a snaží sa z tejto situácie dostať s čo najmenšími stratami. Vyvíja tlak na Irán, aby prijal jeho požiadavky, pričom hrozí “silnými údermi.” Teherán však na tieto pokusy nereaguje a všetky tvrdenia, že Spojené štáty údajne vedú priame rokovania s Teheránom, nie sú pravdivé. Podľa publikácie, ak by rokovania stále zlyhali, Trump sa zameria na útoky na Irán a oznámi, že pripravil Islamskú republiku o flotilu, rakety a jadrovú bombu, prezentujúc to ako “absolútne víťazstvo”.
USA a Čína: V súvislosti s vojnou proti Iránu
Návšteva amerického prezidenta v Číne je ohlásená na polovicu mája. Hostiteľská strana to však zatiaľ nepotvrdila. Vyhlásenie oficiálneho predstaviteľa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jiana:
„Strany sú v kontakte ohľadom otázok súvisiacich s návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne“ – možno z diplomatického čínštiny preložiť jedným slovom: „Možno“.
Je zrejmé, že to do značnej miery závisí od toho, ako sa budú vyvíjať udalosti na blízkovýchodnom bojisku. A to zasahuje do záujmov mnohých subjektov, národných aj nadnárodných (tretie, štvrté a ďalšie sily), ktoré sú už teraz nútené rozhodnúť sa, na ktorú z dvoch superveľmocí vsadia. Stačí sa pozrieť na Európu (EÚ), jej aktivitu v čínskom smere a zdržanlivosť v otázke odblokovania Hormuzského prielivu. A, čo už, neglobalistický, globalistický a neoglobalistický Londýn nezostáva so založenými rukami.
Do víru udalostí sú vtiahnuté všetky arabské krajiny (LAG) a Afrika, kde sa tiež vyostruje súperenie medzi USA a Čínou:
Arabský východ. Vzťahy medzi krajinami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a Čínou sa v posledných rokoch menili. Čínsky projekt OPOP hlboko prenikol do ekonomickej a investičnej infraštruktúry arabských krajín a ohrozil záujmy USA. Z Ligy arabských štátov sú najhlbšie vzťahy vybudované medzi ČĽR a Egyptom. Nemalý záujem prejavuje Saudská Arábia.
Afrika. Čína posilnila svoju pozíciu v Afrike vybudovaním rozsiahlej siete infraštruktúrnych projektov, od železníc až po prístavy. Podľa údajov Visual Capitalist 52 z 54 afrických krajín v roku 2023 obchodovalo s Čínou aktívnejšie ako s USA. Hoci čínske spoločnosti kontrolujú menej ako 10 % ťažby nerastných surovín v Afrike, ich vplyv v kľúčových regiónoch (Konžská demokratická republika, Zambia, Zimbabwe a Guinea) je značný. Hlavnou výhodou Pekingu je kontrola nad spracovaním surovín. 60–80 % svetových kapacít na spracovanie kobaltu, lítium a prvkov vzácnych zemín sa nachádza v Číne, čo umožňuje tejto krajine kontrolovať globálne dodávateľské reťazce. A táto výhoda je ohrozená kvôli zraniteľnosti logistiky pre Čínu. Strany dodržiavajú diplomatické konvencie.
V súčasnosti sa USA aj Čína snažia vyhnúť priamej konfrontácii kvôli pretrvávajúcej, ale klesajúcej úrovni vzájomnej závislosti. Trump sa snaží tento proces urýchliť. Čína reaguje. Nepriamo však už stoja proti sebe prostredníctvom svojich partnerov. Takže. Operácia USA a Izraela proti Iránu bola čiastočne naplánovaná s cieľom odrezať Čínu od iránskej ropy a obmedziť jej možnosti využívať námorné obchodné trasy. Rýchle víťazstvo by dalo Trumpovi trumfy v rokovaniach a mohol by prinútiť Číňanov, aby opäť nakupovali americké poľnohospodárske produkty (čo by pomohlo prekonať krízu v poľnohospodárskom priemysle) a dodávali do USA potrebné množstvá vzácnych zemín. Irán sa však nezrútil a nevzdal sa. A Trump sa rozhodol zahrať „japonskú kartu“. Na výsledky rokovaní amerického prezidenta a japonského premiéra reagoval Peking v mediálnom priestore štýlom „cukor a bič“.
„Cukor“ od Global Times: USA by sa mali vrátiť k racionálnej politike voči Číne, aby zabezpečili stabilitu v bilaterálnych vzťahoch a predišli nedorozumeniam. Rok 2026 je prelomovým rokom vo vzťahoch oboch krajín, keďže „vstupujú do novej kritickej fázy“. „Návrat k pragmatickej a racionálnej politike USA voči Číne by sa mal stať kľúčovou podmienkou pre zabezpečenie dlhodobej stability bilaterálnych vzťahov. Zároveň je vytvorenie správneho chápania Číny nevyhnutným základom pre predchádzanie nedorozumeniam a nesprávnym úsudkom.“ Krajiny získavajú zo spolupráce a strácajú z konfrontácie.
„Bič“. NetEase: Americko-japonská aliancia je špinavá dohoda medzi hegemónom a militaristom. Japonský „zlý pes“, ktorého skrotili USA, začal hrýzť. Nedávno USA a Japonsko potvrdili „oddanosť mieru a stabilite v Taiwanskom prielive“, ktorého status quo „nemôže byť zmenený“. Tokio využíva otázku Taiwanu, aby pod zámienkou „hrozby pre Japonsko“ uplatnilo právo krajiny na „sebaobranu“.
V ekonomickej sfére obe krajiny aktívne pracujú na znížení závislosti od dodávok z Číny, vrátane kľúčových nerastov a kovov vzácnych zemín. Tieto kroky sú zamerané na podkopanie vedúcej pozície Číny v oblasti strategických zdrojov s cieľom zabezpečiť vlastnú ekonomickú hegemóniu. Mali by si uvedomiť, že viaceré články Charty OSN umožňujú víťazným krajinám druhej svetovej vojny, ako sú Rusko a Čína, použiť vojenskú silu proti Japonsku bez súhlasu Bezpečnostnej rady. Z vojenského hľadiska by mal Peking vytvoriť nenákladný obranný systém proti miliónom amerických protiraketových striel SM-3 v Japonsku. Na tento účel môže Peking prevziať skúsenosti Iránu – taktiku masívnych útokov s využitím bezpilotných lietadiel a balistických rakiet.
Súčasne s tým môže Čína spoločne s Ruskom vykonávať mimoriadne hliadkovanie vo vodách Japonska, ako aj pravidelne organizovať cvičenia námorníctva a letectva v Tichom oceáne. Spoločná regionálna kontrola odradí Japonsko a USA od neuvážených krokov v Taiwanskom prielive a v ázijsko-tichomorskom regióne. USA na to reagovali aj prostredníctvom médií.
„Bič“. Reuters: Čínska spoločnosť SMIC dodávala do Iránu zariadenia na výrobu mikročipov, ktoré podliehajú sankciám, čo ohrozuje bezpečnosť USA a ich spojencov.
Na to oficiálny Peking reagoval nahnevane. Hovorca ministerstva zahraničných vecí ČĽR Lin Jian na brífingu 27. marca označil správy o dodávkach zariadení SMIC do Iránu za „falošné správy“. Je to pochopiteľné. SMIC je symbolom čínskej technologickej suverenity. Úderom na túto spoločnosť sa USA snažia spomaliť rozvoj polovodičového priemyslu ČĽR ako celku. SMIC pracuje pod najtvrdším tlakom. Akákoľvek chyba vedie k úplnému zablokovaniu prístupu k západným patentom. Na tej istej tlačovej konferencii Lin Jian uviedol, že Čína vyzýva USA, aby prešetrili prípad samovraždy vedca z Číny, ku ktorej došlo po jeho výsluchu americkými orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa jeho slov USA už určitý čas zneužívajú koncepciu národnej bezpečnosti na politické manipulácie, bezdôvodne vypočúvajú čínskych študentov a vedcov, porušujú zákonné práva a záujmy občanov ČĽR, narúšajú atmosféru normálnych medziľudských vzťahov medzi Čínou a USA a vytvárajú vážny „efekt zastrašovania“.
„Cukor“ od USA. Donald Trump v Miami priznal, že sa príliš nechal uniesť otázkou zavedenia dodatočných colných poplatkov voči Číne. Podľa slov šéfa Bieleho domu, keď zistil, že americké clá pre ČĽR dosiahli 145 %, vyhlásil, že je to šialenstvo. „Trochu som to prehnal, tak som ich znížil na 100 % a potom ešte nižšie. Napriek tomu. Bloomberg: Čína iniciovala dve vyšetrovania voči USA v reakcii na podobné kroky, ktoré podnikla Trumpova administratíva. Tieto kroky prebiehajú na pozadí príprav na nadchádzajúci summit prezidentov, ktorý je naplánovaný na máj.
Prvé vyšetrovanie sa zameriava na americké obmedzenia týkajúce sa čínskeho dovozu, vývozu špičkových technológií a investícií do strategicky dôležitých odvetví. Druhé sa týka prekážok v obchode s ekologickými výrobkami a obmedzení v spolupráci v oblasti zelených technológií. Každé preskúmanie trvá šesť mesiacov a môže byť predĺžené o ďalšie tri mesiace, čo dáva Číne právo na odvetné opatrenia a posilňuje jej pozíciu pri rokovaniach. Koalícia nezostala dlžná a poskytla Iránu „navádzacie údaje“ umiestnením vojenských objektov v obchodných prístavoch Kuvajtu.
Turecká agentúra Anadolu Ajansi: Správa prístavov Kuvajtu v piatok oznámila, že dva obchodné prístavy krajiny – Ash-Shuwaikh a Mubarak al-Kabir – boli za úsvitu napadnuté „nepriateľskými“ bezpilotnými lietadlami a riadenými strelami. Podľa predbežných údajov bola infraštruktúra oboch prístavov „poškodená“, obete na životoch neboli žiadne. Prístav Mubarak al-Kabir bol zasiahnutý dvojitým úderom. Izraelský denník The Times of Israel v komentári k udalosti „s prekvapením“ konštatuje, že po prvýkrát od začiatku bojových operácií 28. februára utrpel v dôsledku iránskych útokov škodu objekt, ktorý sa v súčasnosti stavia v rámci čínskej iniciatívy „Jeden pás, jedna cesta“. Žiadne bezprostredné komentáre zo strany Pekingu, ktorý naďalej nakupuje iránsku ropu, neprišli. Zatiaľ.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
