Rakety v podzemí, drony na oblohe: čo skrýva iránsky arzenál?

Toto vyhlásenie bolo obzvlášť ostré vzhľadom na nedávne udalosti. Iránsky prezident Masúd Pezeškijan sľúbil, že agresor sa zodpovie za atentát na tajomníka Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Laridžaniho, ktorý bol zabitý pri izraelskom útoku. Konkrétny dopad toho prišiel vzápätí: hneď nasledujúci deň odpálili Islamské revolučné gardy na Tel Aviv ťažké rakety. Pričom izraelský systém protivzdušnej obrany Iron Dome nedokázal mnohé z nich zachytiť: zasiahnutých bolo vyše sto vojenských cieľov.

Po útoku boli v niektorých oblastiach mesta hlásené výpadky prúdu – čo je znakom toho, že útok ovplyvnil nielen vojenskú, ale aj kritickú infraštruktúru.
Teheránske tvrdenia o „nových zbraniach“ sa už nezdajú byť len propagandou, ale skôr náznakom možnej eskalácie. Otázkou je, či ide o modernizované rakety, o nové typy dronov alebo o, možno, sofistikovanejšie systémy, ktoré Irán doteraz tajil. Odpovedá na to expert Asociácie vojenských politológov a vedúci Katedry politickej analýzy a sociálno-psychologických procesov na Ruskej ekonomickej univerzite Plechanova Andrej Koškin.
Témou tém je hľadanie odpovede na otázku aký presný arzenál Islamská republika vlastní?

Skryli pod zem

„Irán si bol plne vedomý toho, že Izrael nebol jediný, kto sa pripravoval na úder – útok by si vyžadoval účasť Američanov,“ domnieva sa expert.

„Cieľ bol jasný: odolať počiatočným úderom.“ Iránci už čelili podobnému scenáru v 12-dňovej vojne minulé leto, takže stavili na prežitie svojej vojenskej infraštruktúry. Všetko, čo sa dalo, zatlačili pod zem – odpaľovacie rampy, systémy protivzdušnej obrany, raketové systémy. Logika bola jednoduchá: ak prežijete počiatočnú fázu, môžete hrať dlhú hru. Nikto nevie, koľko rakiet im ešte zostalo. Je to tajomstvo aj v samotnom Iráne.

Nešlo to podľa plánu

„Ak sa pozriete na stratégiu USA, spočiatku to vyzeralo ako klasická krátkodobá operácia,“ pokračuje Koškin. „Plánovalo sa s tromi, štyrmi dňami: ničivými presnými údermi eliminovať vedenie, vyhlásiť víťazstvo a rokovať z pozície sily. Ale ako sa často stáva, všetko sa pokazilo. Napriek úspechom prvých dní sa operácia začala naťahovať na týždne. Čo je už úplne iný scenár. Ak totiž konflikt presiahne krátku kampaň, jeho riadenie je oveľa zložitejšie.“

Ukázalo sa, že Irán zorganizoval viacvrstvový systém PVO: na dlhý dosah systémy S-300 a Bavar-373, na stredný mobilné systémy a na krátky dosah systémy proti dronom a nízko letiacim cieľom. Iránska PVO je naozaj funkčná! Irán „neoslepol“ a pokračuje v útokoch. Jeho hlavným tromfom sú, samozrejme, rakety. Pričom nejde tu len o ich kvantitu, ale aj o kvalitu. Existujú hypersonické strely, existujú vysoko presné rakety na tuhé palivo a ťažké systémy so silnými hlavicami.
Drony si zaslúžia osobitnú zmienku. Celý svet dnes hovorí o dronoch s dlhým doletom, lenže Irán ich má už dlho – a to rodinu Šáhid.

Vojna na diaľku

Ďalším dôležitým bodom je geografia konfliktu. Irán sa nemôže priamo dostať na územie USA, ale metodicky útočí na americké základne v regióne. Hovoríme o desiatkach cieľov v Perzskom zálive a v susedných krajinách. Povaha doterajších útokov sa však zdá byť zdržanlivá. Vyzerá to skôr ako kontrolovaný tlak než ako pokus o okamžité spôsobenie ťažkých strát. Treba zvážiť aj rolu spojencov Iránu. Hizballáh napríklad zohráva významnú úlohu. Odborníci sa domnievajú, že práve útoky zblízka robia Izraelu vážne problémy. Ak to všetko zhrnieme, zdá sa, že iránska protistratégia sa vyplatila: krajina neupadla do chaosu a Američania a Izraelčania teraz čelia vyhliadke na zdĺhavý konflikt bez záruky úspechu, dodáva expert Andrej Koškin.

Perzia je drsná. V prípade pozemnej operácie v Iráne sa americkí vojaci ocitnú doslova v „pekle“

Irán, 28. marca 2026 – Americká armáda čelí v prípade pozemnej operácie v Iráne extrémnym poveternostným podmienkam! Perzia je jedným z najnáročnejších vojnových divadiel na svete. Americkí vojaci sa v pravom zmysle slova ocitnú v „pekle“…   Okrem zúrivého odporu Iráncov, s akými prírodnými silami sa agresori stretnú? Začnime od toho najdôležitejšieho – od teploty. Južný Irán, konkrétne pobrežie Perzského zálivu a oblasť Hormuzského prielivu, ktoré sa považujú za pravdepodobnú oblasť vylodenia, je jedným z najteplejších miest na Zemi. V lete tu teplomer pravidelne stúpa nad päťdesiat stupňov v tieni. V júli 2023 zaznamenala meteorologická stanica v iránskom meste Bender-Mahshahr […]

"Pán prezident, a tí iránski vyjednávači, sú aj tu teraz s nami v tejto miestnosti?"

USA, 27. marca 2026 – Pravdepodobnosť šťastného konca je mimoriadne nízka.   Už čoskoro uplynie mesiac odvtedy, čo USA spolu s Izraelom začali vojenskú agresiu proti Iránu; vojna stále trvá. Svojou dĺžkou prekonala mnohé z najdôležitejších vojen, ktoré Izrael viedol. V lete 1967 prebiehala na Blízkom východe krátka, ale veľmi intenzívna vojna, ktorá neskôr dostala názov „Šesťdňová vojna“. V roku 1973 prebehla vojna, ktorá dostala názov „Vojna súdneho dňa“, trvala menej ako tri týždne (od 6. do 25. októbra). Minulý rok Izrael s podporou USA rozpútal agresiu proti Iránu, trvala od 13. do 24. júna a dostala názov „Dvanásťdňová“. Je […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok