Vojna na Blízkom východe môže vyvolať celosvetovú hospodársku krízu
Podarí sa vymaniť z dlhovej pasce?
Agresia Izraela a USA proti Iránu, ktorá začala 28. februára, už vyvolala vojenské operácie na značnej časti Blízkeho východu. Môže však prekročiť hranice regiónu a zasiahnuť celý svet. K tomu môže dôjsť v prípade, ak budú vo vojne použité jadrové zbrane. Vojna však môže zasiahnuť celú planétu aj v prípade, ak vyvolá svetovú hospodársku krízu. Pravdepodobnosť toho nie je taká malá, ako sa zdá.
Ešte pred začiatkom súčasnej vojny na Blízkom východe experti hovorili, že na obzore sa zbiehajú mraky, ktoré predznamenávajú búrku svetovej ekonomickej krízy. Sporiť sa dalo len o tom, v ktorej krajine by mohla začať, a tiež o čase jej začiatku. Väčšina expertov odhadovala rok 2027. A ak máme veriť prognózam MMF a Svetovej banky, tento rok mal byť viac-menej priaznivý. Rast svetového HDP (v reálnom vyjadrení, t. j. s prihliadnutím na infláciu) v roku 2026 odhaduje MMF na 3,8 %; Svetová banka na 2,6 %. Tieto odhady boli zverejnené na začiatku tohto roka. Teraz ich samozrejme treba prehodnotiť vzhľadom na začatú vojnu. Ale zatiaľ na webových stránkach uvedených organizácií visia staré čísla. Pretože v MMF a Svetovej banke nie sú jasnovidci, ktorí vedia, kedy a ako vojna skončí. A či vôbec skončí v tomto roku.
Kríza je recesia, pokles alebo zníženie. Ide o pokles hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V 21. storočí sa to už stalo dvakrát. V roku 2009 klesol svetový HDP o 2,2 %. A v roku 2020 dosiahol pokles svetového HDP 3,25 %. Prvý spomínaný pokles svetového HDP bol vyvolaný hypotekárnou krízou v USA, ktorá začala už v roku 2007, v roku 2008 prerástla do celosvetovej finančnej krízy a v roku 2009 už došlo k celosvetovej hospodárskej recesii. Recesia svetovej ekonomiky v roku 2020 bola na prvý pohľad vyvolaná takzvanou pandémiou covidu, ktorá viedla k masovým lockdownom po celom svete. Ale bystrí experti tvrdia, že „pandémia covidu“ bola len dymovou clonou, ktorá zakrývala nahromadené nerovnováhy v ekonomikách jednotlivých krajín a vo svetovej ekonomike. A preto po prvýkrát v celej histórii kapitalizmu pripísali príčiny hospodárskej krízy nie chamtivosti kapitalistov, ale neviditeľnému vírusu.
V súčasnosti sa vo svetovej ekonomike a v ekonomikách jednotlivých krajín nahromadili rôzne nerovnováhy, ktoré môžu vyústiť do rozsiahlej recesie. Najdôležitejšia nerovnováha je medzi výrobou (ponukou) tovarov a služieb a obmedzeným platobným dopytom spoločnosti. Ide o klasický rozpor kapitalizmu, o ktorom už pred viac ako sto päťdesiatimi rokmi písal Karl Marx v diele „Kapitál“. K nemu sa pridávajú nerovnováhy v platobných a obchodných bilanciách, ako aj rozpočtové nerovnováhy. Chronické rozpočtové nerovnováhy – deficity štátnych rozpočtov. Tie sa výrazne prejavujú v raste štátneho dlhu.
Pokiaľ ide o vojny, pandémie a subjektívne rozhodnutia politikov (ako napríklad Trumpove nariadenia o zavedení protekcionistických ciel), tie pôsobia iba ako katalyzátory, ktoré zhoršujú nerovnováhu a rozpory v národných a svetových ekonomikách. Aj keby nebola vojna na Blízkom východe, svetová recesia by začala. A vojna, ktorá vypukla na Blízkom východe, len urýchlila jej príchod. Mnohí experti posunuli dátum jej začiatku z roku 2027 na rok 2026. Posúva sa nielen dátum začiatku. Uznáva sa tiež, že vojna spôsobí, že recesia bude dlhšia a hlbšia.
Samozrejme, všetci odborníci bez výnimky uvádzajú ako hlavný „spúšťač“ krízy rast cien energetických surovín. Tento rast je spôsobený blokádou Hormuzského prielivu zo strany Iránu, cez ktorý prechádza približne 20 % všetkej ropy prepravovanej po mori na svete. Deň pred vojnou, koncom februára, bola cena ropy typu „brent“ približne 70 dolárov za barel. V polovici marca sa už pohybovala na úrovni 100–105 dolárov. To znamená, že za dva týždne cena vzrástla o polovicu. Ide o ešte prudší nárast cien čierneho zlata ako v roku 2022. Vtedy boli ceny v auguste približne o 35 % vyššie ako na začiatku roka. V histórii ropného trhu bol len jeden prípad, keď došlo k ešte prudšiemu nárastu cien čierneho zlata. Stalo sa to v roku 1973. Vtedajší nárast cien bol takisto vyvolaný vojnou na Blízkom východe („vojna súdneho dňa“). Z 3 dolárov za barel v októbri cena do začiatku decembra vzrástla na 13 dolárov. To znamená, že došlo k štvornásobnému zdraženiu čierneho zlata. Potom bola cena mierne „korigovaná“, ale k pôvodným hodnotám sa ani zďaleka nepriblížila.
Nikto nevie, ako dlho bude blokáda Hormuzského prielivu trvať. Odborníci najčastejšie hovoria neurčito: do leta tohto roku. Ale aj keby vojna skončila „šťastným koncom“ a prieliv by bol opäť otvorený pre všetky tankery, k pôvodným cenám čierneho zlata sa už nevrátime. Hlavným dôvodom je to, že ťažba ropy v monarchiách Perzského zálivu bola vojnou vážne narušená a pravdepodobne sa do konca tohto roka nevráti na predvojnovú úroveň. K tomu treba dodať, že ponuka ropy na svetovom trhu môže byť obmedzená z toho dôvodu, že môže dôjsť k čiastočnému zablokovaniu dodávok ropy cez ďalšie „úzkoprsie“, ktoré sa nazýva Bab el-Mandebský prieliv. Ide o prieliv na vstupe do Červeného mora zo strany Arabského mora. Podľa odhadov ním prechádza 12 percent svetových tokov ropy. A jemenskí húsiti, ktorí sa rozhodne postavili na stranu Iránu, v súčasnosti už začínajú obmedzovať prechod lodí cez toto „hrdlo fľaše“.
Úplné alebo čiastočné zablokovanie uvedených prielivov sa prejavuje nielen na cenách ropy. Rastú aj ceny takých tovarov, ako je hliník, hnojivá (dusíkaté), ropné produkty a skvapalnený plyn. V dôsledku prudkého zdraženia logistiky (náklady na dopravu lodí a poistenie nákladu) zdražuje všetko, čo prechádza cez „úžiny“ Perzského zálivu a Červeného mora. Hovorím o tom podrobne z toho dôvodu, že mnohí ekonómovia sú presvedčení, že „faktor Hormuzského zálivu“ vyvolá nárast inflácie vo väčšine krajín sveta. V roku 2022 dosiahla inflácia vo svete podľa odhadov MMF 8,8 %. Ak bude blokáda Hormuzského prielivu pokračovať aj tento rok, možno očakávať dvojcifernú ročnú infláciu (t. j. nad 10 percent). Ako budú štáty reagovať na takýto nárast inflácie? Najskôr sprísnením menovej politiky centrálnych bánk. Menové orgány budú musieť zvýšiť kľúčovú sadzbu. A práve takéto zvýšenie sa môže stať bezprostredným „spúšťačom“ recesie.
Americký prezident Donald Trump sa už počas svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome snažil o čo najväčšie zníženie kľúčovej sadzby Federálneho rezervného systému USA. A aj v druhom funkčnom období v Bielom dome pokračuje v boji za nízku (a najlepšie vôbec nulovú) kľúčovú sadzbu. Potrebuje to na to, aby minimalizoval rozpočtové výdavky na obsluhu štátneho dlhu a zabránil vysokému kurzu amerického dolára voči iným rezervným menám (spôsob udržania konkurencieschopnosti americkej ekonomiky). Zdá sa však, že Kevin Warsh, ktorý by mal v najbližšom čase (máj-jún) zaujať post šéfa amerického Fedu (ako nástupca Jeroma Powella), bude konať presne naopak. Bude zvyšovať kľúčovú sadzbu. Veď americký prezident so svojimi ambicióznymi plánmi a projektmi potrebuje nie miliardy, ale bilióny dolárov. A tieto bilióny dolárov je možné prilákať do štátnej pokladnice len prostredníctvom zvýšenia kľúčovej sadzby. Kľúčová sadzba Federálneho rezervného systému USA je totiž orientačným bodom pre úrokové sadzby štátnych cenných papierov, ktoré kryjú deficity amerického rozpočtu.
V najbližšom období budeme v americkej ekonomike sledovať dva paralelné procesy, ktoré vyvolá zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby. Na jednej strane budú drahé peniaze v americkej ekonomike pôsobiť ako brzda, čím ju najskôr dostanú do stavu stagnácie a následne do recesie. Aby zabránili skĺznutiu ekonomiky do stagnácie a recesie, menové orgány budú na jej podporu a záchranu vynakladať obrovské objemy rozpočtových prostriedkov (ako tomu bolo počas takzvaného covidového pandemického obdobia). A väčšinu potrebných prostriedkov budú orgány získavať nie z daní a ciel, ale prostredníctvom emisie nových emisií štátnych cenných papierov. Dopyt po nich, opakujem, bude podporovaný vysokou kľúčovou sadzbou.
Donald Trump ešte v roku 2016, keď viedol svoju predvolebnú kampaň, vyhlásil, že ho veľmi a veľmi trápi štátny dlh USA. Na jeseň 2016 predstavoval štátny dlh USA 19,5 bilióna dolárov, čo je 106 % HDP. Vtedy sľúbil, že nielen zastaví ďalší rast štátneho dlhu, ale ho dokonca zníži – a to ako v absolútnom, tak aj v relatívnom vyjadrení. Na konci roka 2020, na sklonku prvého funkčného obdobia Trumpa v Bielom dome, štátny dlh vzrastie na 27 biliónov dolárov.
Trump začal svoje druhé funkčné obdobie v Bielom dome pri výške štátneho dlhu 36 biliónov dolárov (122 % HDP). 18. marca prišla správa: štátny dlh USA dosiahol 39 biliónov dolárov (130 % HDP). Z toho vyplýva, že za jeden rok a necelé dva mesiace Trumpovho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA sa štátny dlh zvýšil o 3 bilióny dolárov. Takéto tempo rastu štátneho dlhu nezaznamenal žiadny iný prezident USA. Ak vychádzame z tempa rastu dlhu za prvý rok Trumpovho pôsobenia v Bielom dome, vyplýva z toho, že do konca Trumpovho prezidentského mandátu štátny dlh vzrastie ešte približne o 8 biliónov dolárov. Vzhľadom na rastúcu potrebu rozpočtových výdavkov na realizáciu vonkajšej imperialistickej politiky USA, ako aj na štátne výdavky na podporu stagnujúcej americkej ekonomiky, myslím si, že do konca roka 2028 – začiatku roka 2029 môže štátny dlh USA narásť až o 10 biliónov a dokonca dosiahnuť hranicu 50 biliónov dolárov.
Moje výpočty však možno považovať za čisto hypotetické. Keďže americká ekonomika upadne do recesie oveľa skôr. Hovorím teraz o ekonomike USA. Podobná situácia so štátnym dlhom však existuje aj v iných krajinách. Pokiaľ ide o relatívnu úroveň štátneho dlhu, na čele rebríčka je Japonsko (takmer 240 % HDP). V Európe vynikajú najmä Grécko (viac ako 150 % HDP) a Taliansko (takmer 140 %). A celkovo v Európskej únii tento ukazovateľ presahuje 80 % HDP. V prípade Číny sa odhady líšia: pohybujú sa v rozmedzí od 90 do 100 % HDP.
Tempo hospodárskeho rozvoja krajín a úroveň ich štátneho dlhu sú veľmi prepojené parametre. Aby bolo možné splácať štátny dlh (t. j. platiť úroky z dlhu), ekonomika musí rásť. Inak dôjde k „vyčerpaniu“ ekonomiky. Alebo sa splácanie štátneho dlhu bude uskutočňovať prostredníctvom nových pôžičiek a rastu pyramídy štátneho dlhu. Predpokladajme, že dlh krajiny predstavuje 100 % HDP. Predpokladajme, že úrokové sadzby zo štátneho dlhu predstavujú 5 % ročne. Krajina musí na splácanie štátneho dlhu dosiahnuť ročný rast HDP najmenej 5 %. Takýto rast HDP dnes nedokážu zabezpečiť ani USA, ani Európa. Možno s ťažkosťami – len Čína.
Situácia vo svetovej ekonomike je však oveľa kritickejšia. Dôvodom je to, že okrem štátneho dlhu existujú aj neštátne dlhy. Ide o dlhy spoločností z rôznych sektorov ekonomiky, dlhy bánk a finančných inštitúcií, ako aj dlhy sektora domácností (t. j. dlhy fyzických osôb). Celková výška všetkých druhov dlhov vo vzťahu k HDP je najvyššia v troch centrách svetovej ekonomiky – v USA, Európskej únii a Číne. Všetky dosahujú približne 300 % HDP. Na splácanie takého dlhu je však potrebný ročný rast HDP už nie o 5, ale o 15 %. Všetky tri centrá svetovej ekonomiky sa ocitli v dlhovej pasci, z ktorej je ťažké nájsť východisko. Teoreticky je možné z dlhovej pasce vyjsť nasledujúcimi spôsobmi.
Prvý spôsob. Vláda krajiny vyhlási platobnú neschopnosť voči svojim dlhovým záväzkom. Niektoré dlhy sa odpíšu. Niektoré sa splatia z národného bohatstva krajiny (prírodné zdroje, štátny majetok atď.). Pri tomto variante krajina stráca svoju národnú suverenitu. Nad ňou sa ustanoví kontrola zo strany veriteľov a veriteľov.
Druhý spôsob. Vláda vynuluje dlhy krajiny pomocou rozbehu inflácie (na čo sa naplno zapne „tlačiareň peňazí“ centrálnej banky).
Tretí spôsob. Vláda krajiny začne veľkú vojnu. Vojnu proti tým krajinám, ktoré sú jej veriteľmi a poskytovateľmi pôžičiek. A v prípade víťazstva si krajina „odpustí svoje dlhy“. A v prípade, že zvíťazí, dokonca získa „rentu“ vo forme reparácií a kontribúcií od porazených.
Mám dojem, že Trump chce vyriešiť problém štátneho (a možno nielen štátneho) dlhu USA práve týmto tretím spôsobom. Ako inak vysvetliť, že „mierotvorca“ Trump sa rozhodol zapojiť do vojny na Blízkom východe? Ale to je len moja poznámka pre 47. prezidenta, ktorý nedokáže jasne odpovedať na otázku, prečo vtiahol Ameriku do vojenskej avantúry na Blízkom východe. Samozrejme, Trump nedokáže touto vojnou vymazať alebo dokonca znížiť americký štátny dlh. Skôr naopak, vojenské výdavky tento dlh výrazne zvýšia. Na druhej strane takáto vojna nevyhnutne vyvolá krízu v americkej a následne aj vo svetovej ekonomike. Najskôr už v tomto roku.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
