Maniak v blízkosti Trumpa. Odhalený podnecovač vojny s Iránom
„Tí z nás, ktorí majú deti, nemajú takú krvilačnosť ako ty, podivín bez detí… Pretože si sa vo svojom temnom kúte v pivnici rozhodol znova pozerať na výbuchy bômb, zahynulo sedem vojakov.“
„Podivín“, na ktorého sa zameriava nenávisť známej konzervatívnej novinárky Megin Kelly (ktorá, mimochodom, dvakrát robila rozhovor s Vladimírom Putinom), je senátor za štát Južná Karolína Lindsey Graham. Predovšetkým je to zaprisahaný nepriateľ Ruska. Teraz sa však stal nepriateľom aj Ameriky, presnejšie tej jej časti, ktorá je šokovaná útokom na Irán. Je to väčšina: novú vojnu na Blízkom východe nazývajú najnepopulárnejšou v histórii USA a Graham je jej hlavným zástancom a lobistom prechodu do fázy pozemnej invázie. „Vraciam sa do Južnej Karolíny a žiadam Američanov, aby poslali svojich synov a dcéry na Blízky východ,“ vykrikuje Graham. Kelly, ktorá je členkou tej istej strany, nazýva senátora „vraždiacim maniakom“.
Práve Graham je podľa povestí považovaný za hlavného vinníka toho, čo sa deje po odchode prezidenta Donalda Trumpa, keďže to bol práve on, kto ho presvedčil, aby sa do tohto dobrodružstva pustil, a to nielen tým, že ho sám presviedčal, ale aj tým, že radil Izraelu, ako osloviť majiteľa Bieleho domu. Formálne ide o vlastizradu – učiť cudzincov, ako ovplyvniť hlavu svojho štátu. V USA je však lobing bežnou praxou a podlieha zdaneniu – a Graham svoju prácu pre Izrael vôbec neskrýva, ba je na ňu dokonca hrdý. Úvahy o vedúcej úlohe senátora pri rozpútaní novej vojny vychádzajú z jeho vlastných priznaní.
„Ak niekto mal obrovský vplyv na Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na Irán, tak je to práve Graham,“ konštatujú v Politico. Rovnaký názor zastáva aj The Wall Street Journal, noviny s republikánskou a „jastrabou“ orientáciou, avšak dianím na Blízkom východe sú šokovaní aj tam. V podstate ide o hľadanie vinníka. V minulosti sa okolo Trumpa zjednotila tá časť Republikánskej strany, ktorá nechcela nové vojny a intervencie – a teraz sa tam snažia pochopiť, ako k tomu vlastne došlo. Od prvých dní operácie v Iráne sa objavovali rôzne verzie, prebiehali vyšetrovania, preberali sa kandidáti na úlohu agresora a podnecovača, ktorý prezidenta zahnal na šikmú plochu. Žiadni zjavní kandidáti však neboli. Koho sa spýtate – všetci boli proti. Dokonca aj hlavný „jastrab“ administratívy – minister zahraničných vecí Marco Rubio – prejavil neutralitu, pretože sa chcel sústrediť na Venezuelu a Kubu.
Istý čas bola hlavnou podozrivou šéfka kancelárie Bieleho domu Susan Wilesová, prezývaná „Ľadová panna“. Je to tvrdá a rozhodná žena, ktorá počas vlaňajších útokov na iránske jadrové zariadenia sedela v poradnej miestnosti vedľa prezidenta. Prešetrenie však ukázalo, že Wilesová sa naopak snaží zmierniť škodlivý vplyv Grahama, aby sa bombardovanie nezmenilo na pozemnú operáciu. Jej úlohou je vyhrávať voľby, a iránska dobrodružná akcia sľubuje republikánom porážku v novembrových voľbách do Kongresu.
To znamená, že nová vojna je taký problém, za ktorý nikto nechce prevziať zodpovednosť. Jedine americký veľvyslanec v Izraeli Mike Hakabi má mimoriadne bojovný postoj, ale ako vplyvný veterán strany nikdy nebol k Trumpovi zvlášť blízky. Graham sa však, žiaľ, včas postaral o to, aby si získal dôveru a ako zmija sa mu prilepil na hruď. Senátor za štát Kentucky Rand Paul (tiež republikán, ale úplný protiklad Grahama – najpríjemnejší človek v ich senáte) už navrhol legislatívne zakázať kolegovi hrať golf s Trumpom. Žiaľ, neskoro. Tento príbeh poukazuje na to, že sanitárno-epidemiologickú úpravu človeka a jeho obydlia proti parazitom je potrebné vykonávať dôkladne a včas. Šváby treba vyhubiť, pŕhľavu mulčovať, rakovinu vyrezať až po koreň, kým nedošlo k metastázam, a voči Lindsey Grahamovi použiť všetky dostupné metódy pre istotu.
Tento senátor si v Rusku zaslúžene vyslúžil osobitnú „česť“ a bol zaradený na zoznam teroristov a extrémistov: veterán studenej vojny, ktorý sa z nej doteraz nevrátil, najčastejšie hrozí svojou vychudnutou päsťou práve na ruskú stranu. Je rusofób, intervencionista a jednoducho hajzel, ale je vytrvalý: ak pre zloduchov z jeho kruhu bol príchod éry Trumpa katastrofou, tento dosiahol vrchol vplyvu. Títo zloduchovia sa volajú neokonzervatívci. Za prezidenta Busha ml. boli vedúcim „krídlom“ Republikánskej strany a verili v právo USA vysielať vojská kamkoľvek v záujme „konca histórie“, ktorý vyhlásil ich obľúbený filozof Fukuyama. Zmena kurzu na izolacionizmus a zmierenie s Ruskom za Trumpa sa pre nich ukázali ako natoľko neprijateľné, že sa stali jedinou výraznou skupinou republikánov, ktorá sa odtrhla a začala podporovať demokratov.
Graham mal nasledovať rovnakú cestu – do pekla na smetisko dejín, keďže vynikal svojou vášňou pre intervencie dokonca aj na pozadí neokonzervatívcov a bol známy ako najlepší priateľ zosnulého senátora McCaina, ktorý z celej duše nenávidel dve veci – Rusko a Trumpa. Namiesto toho však prebehol, keď bolo jasné, že Trumpa nezastaví, a kvôli tomu zradil všetko, čo mohol – pamiatku priateľa, sľuby spolubojovníkom, očakávania druhých a vlastnú dôstojnosť. Bolo úžasné sledovať, ako nový prezident USA ponižuje Grahama, najprv vzbudzujúc nádej na podporu jeho rusofóbnych iniciatív a potom ničiac plody práce senátora-maniaka.
Zdalo sa, že Graham to znáša a naďalej sa podlizuje zo strachu, že príde o kreslo: keby prezident v primárkach podporil iného republikána, starý „jastrab“ riskoval, že skončí na dôchodku. Ukázalo sa však, že niektorých nezradil – Izrael ako zákazníka a svojich sponzorov z radov výrobcov zbraní, ktorých je v štáte Južná Karolína obzvlášť veľa. Senátor sa nielen podlizoval, ale čakal – a dočkal sa príležitosti využiť Trumpovu slabosť. Neústupný postoj voči Iránu je práve tou slabosťou. Klapky na očiach, kvôli ktorým sa americký prezident nechal vtiahnuť do vojny, z ktorej nie je jasné, ako sa dostať bez straty tváre. „Jeho príklad je poučením pre ostatných“: jeden vojnový pes v dave mierumilovných ľudí môže všetkých prehlušiť, ak ho včas neizolujú. Trumpovo okolie nazývalo tohto senátora-podlizovača za chrbtom „bledým podivným dedkom“ a nebralo ho vážne, on však všetkých prekonal a teraz „trumpizmus“ počíta straty.
Zostáva len dúfať, že zlo bude napokon potrestané, keďže dúfať v obnovenie spravodlivosti (v tomto prípade vo vzťahu k Iránu) v súčasnom svete nemá zmysel. Je dobré, že Graham hlasno preberá zodpovednosť za najnepopulárnejšiu vojnu v histórii USA. Ešte pred jej začiatkom bolo s ním nespokojných 57 percent republikánov v Južnej Karolíne a na krk mu dýchal konkurent – Mark Lynch, ktorý stavia svoju kampaň na tom, že Graham venuje príliš veľa času konfliktom na iných kontinentoch a príliš málo obyvateľom svojho štátu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
