Ukrajinu môže udržať v ringu zlomok Ruskom doteraz použitých rakiet
Aj keď som predpokladal, že tento článok budem písať už v polovici februára, až dodnes to ostáva potrebné kvôli vysloveniu tézy, že Rusom chýba historická skúsenosť s vedením strategickej bombardovacej kampane nimi samými, ako aj proti nim.
Neúspech bombardéru Greif v kontexte budúcich ukrajinských úderov za Volgu a Ural
Po štyroch rokoch ŠVO odvážne tvrdenie? Ak sa na to pozrieme z perspektívy Veľkej vlasteneckej vojny, dňa 23.8.1942 asi 600 nemeckých bombardérov spôsobilo pri jednom nálete smrť 40 000 civilistov, ruiny cieľa sa však premenili na pevnosť – Stalingrad. Aktuálne aj ruskí historici podporujú túto tézu tvrdeniami, že napríklad cieľom bombardovania Charkova osobne vybraným Hitlerom mal byť cintorín, na ktorom bol pochovaný konštruktér tanku T-34 Koškin. Išlo o nemecké nálety taktickými strednými bombardovacími lietadlami. Rusi mali na začiatku vojny zastaralé bombardéry TB-3, ktoré sa čiastočne spotrebovali na taktické účely a neskôr boli prevedené k doprave. Postavili len asi 90 relatívne moderných ťažkých štvormotorových bombardérov Petljakov Pe-8, menej než napríklad britské straty z nočného náletu na Norimberg dňa 30.3.1944. Z toho dnes môžu vyplývať isté riziká pre budúci vývoj.
1. He-177 Greif, vývoj, nasadenie a alternatíva Mistel
Bezprostredne po obnovení Luftwaffe po nástupe Hitlera k moci bola stanovená požiadavka na „Uralbomber”, ťažký štvormotorový bombardér schopný ničiť ciele v hĺbke územia vtedajšieho ZSSR, kam sa mal rozšíriť dovtedajší nemecký životný priestor. V roku 1937 boli požiadavky na tento druh lietadla prehodnotené a vo výsledku ťažko splniteľné a protichodné.
Sú zaujímavé ešte aj dnes? Pri strelách Flamingo som v článkoch najviac zdôrazňoval dolet 3000 km a neskôr bojovú hlavicu s hmotnosťou vyše jednej tony. Nečítali jej konštruktéri požiadavky RLM (Reichsluftfahrtministerium – ministerstvo letectva Tretej ríše)? Dolet 6650 km pri nosnosti minimálne 900 kg (prakticky, s ohľadom na kaliber nemeckých leteckých bômb tiež jedna tona). Dolet stačí vydeliť dvoma, bombardér sa musí vrátiť strela nie. Tých 650 km naviac slúži na radenie sa do bojovej formácie po postupných štartoch bombardérov spravidla nad vlastným územím, manévrovanie nad cieľom a postupné pristávanie. Rýchlosť mala byť 535 km/h a bezprecedentnou bola bola pri ťažkom bombardéri požiadavka na schopnosť strmhlavého bombardovania pod uhlom aspoň 45°.
Za absenciu ruskej historickej skúsenosti so strategickou bombardovacou kampaňou môže firma Heinkel, ktorá sa tieto požiadavky snažila splniť typom He-177 Greif.
Mark Felton sa činí a prezident Trump ďakuje, aktualizácia histórie bombardéru He-177, aj s využitím prototypu verzie A7 nájdeného po vojne v ČSR prebehla nedávno. Spomenula sa aj meteorologická vojna týkajúca sa zberu údajov o počasí v severnom Atlantiku, konkrétne v Grónsku, ktoré však bolo považované najmä za miesto pre doplnenie paliva He-177 pri plánovanom útoku na New York. Vychádza sa zo spomienok nemeckého pilota, ktorý sa domnieval, že bol na takúto misiu vycvičený.
Vznikol aerodynamicky jemný bombardér s veľmi štíhlymi krídlami a len päťčlennou posádkou. Štyria jej členovia sedeli v kabíne a jeden strelec sedel v strelisku za chvostovými plochami, zbrane ovládal diaľkovo. Americké a britské ekvivalenty mali posádku okolo 10 ľudí a strelci manuálne ovládali zbrane rozmiestnené po celom lietadle. Veľmi neobvyklá bola konštrukcia hlavného podvozku pod gondolou motora, ktorý mal dve samostatné nohy zaťahované do krídel na opačné strany. Kameňom úrazu boli motory Daimler-Benz DB606. V podstate išlo o spárované dva motory DB603, ktoré mali spoločne otáčať jednou vrtuľou s veľkým priemerom. Formálne bol He-177 štvormotorový a papierové výkony tomu zodpovedali, vyzeral však ako veľký dvojmotorový stroj. Motory DB606 sa prejavili už počas prvého skúšobného letu prototypu, ktorý trval len 12 minút a extrémne sa prehrievali. Tento problém sa nepodarilo odstrániť a trval celú vojnu. Nemci vyrobili 1169 kusov He-177 ale nemohli ich normálne nasadiť kvôli častým požiarom pohonných jednotiek vo vzduchu.
Na východnom fronte mali byť He-177 najprv použité pri zásobovaní vojsk obkľúčených v Stalingrade, ukázalo sa, že sú na dopravné účely nevhodné kvôli horšej manipulácii s nákladom než u stredných typov a sú prakticky nepoužiteľné pre evakuáciu ranených. Katastrofou sa skončil pokus nasadiť ich na potlačovanie sovietskej PVO a taktické bombardovacie misie, stratených bolo 7 strojov v dôsledku porúch pri 13 bojových misiách, prípadne 43 bojových vzletoch.
Len jediný väčší bombardovací nálet na východnom fronte nakoniec podniklo 87 stojov Greif, pravdepodobne 16.6.1944. Útočilo sa na významný železničný uzol, z hľadiska logistiky boli Velikije Luki nazývané Stalingradom severu, nachádzajú sa však takmer 500 km západne od Moskvy v Pskovskej oblasti. Toto treba opätovne zdôrazniť, 500 km západne od Moskvy, nie východne. Ani na misiu na relatívne krátku vzdialenosť si Nemci netrúfali brať viac než tonu bômb, buď to boli dve 500 kg alebo štyri 250 kg bomby. Bombardovanie prebehlo z výšky 6000 m, kde bola sovietska PVO neefektívna a straty He-177 podľa nemeckých záznamov minimálne. Ďalšie menšie nálety smerovali na Pskov, Nevel a Smolensk. Do tretice a naposledy treba zdôrazniť, všetko ciele západne od Moskvy. Nasadenie nielen na východnom fronte, ale bombardérov He-177 vo všeobecnosti sa skončilo v dôsledku palivovej krízy a uprednostnenia jednomotorových stíhačiek útokmi na sovietske tankové formácie v operácii Bagration.
Majme teda za definitívne preukázané, že bývalý ZSSR nebol počas druhej svetovej vojny vystavený sústavnej strategickej bombardovacej kampani vedenej štvormotorovými bombardérmi s dostatočným doletom a nosnosťou bômb. Čas však plynie a archívy sa otvárajú. Pre objektivitu treba dodať, že He-177 predtým nejaké úspechy dosiahli, vďaka taktickým inováciám a ako bolo v Tretej ríši obvyklé aj výzbrojným sadám voliteľným pre daný typ lietadla.
Papierovo bol Greif schopný niesť 6000 kg bômb v bombovnici alebo 7200 kg v kombinácii s vonkajšími závesníkmi ale nikto by to pri zdravom rozume v boji nevyskúšal. Hmotnosť bômb zriedkavo prekročila 4000 kg a rekordy boli dosahované pri operácii Steinbock, v Británii zvanej Baby alebo Mini Blitz. Išlo o nemecký pokus obnoviť bombardovanie Londýna medzi 21.1. a 29.5. 1944. Zúčastnili sa He-177, pomohla taktická inovácia. Nad vlastným územím bombardéry vystúpali so solídnym bombovým nákladom 2×1800 kg plus 2×1000 kg do výšky 7000 m a z nej pomaly klesali na Londýn v rýchlosti asi 680 km/h. Odhodenie bômb vo výške približne 4 500 m. Po odhodení bômb pilot znovu pridal plyn, ale pokračoval v klesaní rýchlosťou približne 200 m za minútu. Bombardéry sa zvyčajne vrátili do nemeckého vzdušného priestoru vo výške 750 m a zamierili späť na základňu. Vďaka tomu si lietadlá He 177 počas fázy ústupu udržiavali rýchlosť až 700 km/h. Išlo však o minimálny zlomok lietadiel, ktoré nezaznamenali prehrievanie alebo požiar motorov DM606 vo fáze výstupu do výšky 7000 km, napríklad v noci z 12. na 13.2.1944 cieľ Londýn dosiahli 3 zo 14 nasadených He-177.
Okrem klasických leteckých bômb a obranných palubných zbraní sa na He-177 experimentovalo s rozličnými výzbrojnými sadami, vrátane kanónov kalibru 30, 50 a 75 mm a neriadených rakiet systému Nebelwerfer kalibru 210 mm. Najväčší význam mala riadená letecká munícia. Išlo o prakticky prvú protilodnú riadenú strelu Hs-293 s rádiovým manuálnym navádzaním MCLOS joystickom z paluby lietadla. Kĺzavá bomba s pomocným raketovým motorom na tekuté palivo vážila 1045 kg. Alternatívou bola protipancierová letecká bomba Fritz X (PC 1400 Panzersprengbombe Cylindrisch 1400 kg), ktorá sa dala použiť proti bojovým lodiam hlavných kategórií s veľkým výtlakom a silným pancierovaním. S Hs-293 dosiahol He-177 zásah dňa 26.11.1943 britskej transportnej lode Rohna neďaleko Oranu, pri severoafrickom pobreží Francúzskeho Alžírska. Zahynulo minimálne 1138 osôb, z nich 1015 boli americkí vojaci.
Prečo spomínať ešte výzbrojné sady? Nemci sa po neúspechu He-177 Greif nevzdali snahy zničiť sovietsky zbrojný priemysel, vrátane prevádzok evakuovaných na Ural. Riešenie sa volalo Mistel. Stredný bombardér sa zmenil na bombu so silnou kumulatívnou náložou a na chrbát mu posadili jednomotorovú stíhačku, ktorá ho mala nasmerovať na cieľ. Riešenie bolo funkčné ale Mistely boli na zemi a vo vzduchu ničené prevahou spojeneckých stíhačiek. Podľa plánu Eisenhammer malo v marci 1945 z piatich letísk vo Východnom Prusku (dnes o.i. Kaliningradská oblasť Ruskej federácie) odštartovať 100 Mistelov a zničiť sovietsky zbrojný priemysel. Plán zlyhal okrem iného aj pre rýchly postup sovietskych pozemných vojsk. Mistely boli použité proti sovietskym premosteniam riek Odra, Nisa a Visla v záverečnej fáze postupu na Berlín a pád hlavného mesta Tretej ríše oddialili minimálne.
Mistely vo fotoguľometoch:
Dnes tu však máme pomalý postup ruských pozemných vojsk vo vyčerpávajúcej špeciálnej vojenskej operácii, ktorá už trvá dlhšie, než trvala Veľká vlastenecká vojna. Aké reálne môžu byť očakávania, že Ukrajina a jej spojenci nezvýšia zbrojnú výrobu a neprídu s inováciami v oblasti bezpilotných prostriedkov vzdušného napadnutia a nepokúsia sa nimi zničiť dôležité objekty ruského vojensko-priemyselného komplexu?
2. Votkinsk O sa volal Saransk, výber cieľov a znovuvýstavba ukrajinských kapacít na vedenie strategických vzdušných úderov
Po rozpade ZSSR ostal na Ukrajine arzenál jadrových zbraní a ich nosičov. V zmysle Budapeštianskeho memoranda sa ich Ukrajina vzdala a išlo asi o 1900 nukleárnych hlavíc, 176 medzikontinentálnych balistických striel a 44 strategických bombardérov. Neskôr došlo aj transferu ďalšej výzbroje z Ukrajiny smerom do Ruska, v súvislosti vyrovnaním dlhov za dodávky zemného plynu, čo sa však ešte priamo netýkalo plynulosti energetických dodávok do SR. V 90. rokoch minulého storočia a začiatkom 21. storočia bolo do Ruska dodaných ešte napríklad zhruba 500 riadených striel s plochou dráhou letu typov Ch-22 a Ch-55, ktoré boli následne v priebehu ŠVO použité proti pôvodnému majiteľovi. Množstvo ďalších zbraní, vrátane strategických bombardérov Tu-160 bolo Ukrajinou zničených.
Po začiatku ŠVO sa zvýšilo úsilie nahradiť tieto úderné kapacity a v otváracom článku bol spomenutý príklad sovietskeho prieskumného dronu Tu-141 Striž, ktorý dňa zasiahol 10.3.2022 zasiahol chorvátsky Záhreb. Snáď sa nejaký podobný prípad nezopakuje, ešte aj podfarbený legendou o ukrajinských dôstojníkoch, ktorí sa opijú na jachte a vyhodia do vzduchu plynovod Nordstream, v situácii, kedy sa aj prínos chorvátskej prístavnej a potrubnej infraštruktúry zvyšuje.
Už v druhej polovici decembra 2024 som vo svojich článkoch napísal, že dodávky energetických surovín do SR cez Ukrajinu budú v nasledujúcom období prerušené a vyjadril som aj svoje rozpaky z vtedajšej cesty Fica do Moskvy, ktorej prínos je dodnes neznámy a nebola nasledovaná cestou za Zelenským. Akýkoľvek konštruktívny prístup, ktorého sa domáhal prezident SR na nedávnej tlačovke je v SR zbytočný.
Ešte dňa 30.12.2024 som osobne písal prvý článok o dronovom útoku na ropovod Družba. Žiadna novinka ten dnešný stav! Útok, bol vtedy podniknutý kamikadze dronmi, ktorých dolet, nosnosť bojovej záťaže, presnosť a spoľahlivosť navedenia sa s každým pribúdajúcim mesiacom zvyšujú a sú masovo nasadené oboma stranami konfliktu.
Na tomto mieste sa treba vrátiť ešte o kalendárny mesiac späť a pripomenúť, že dňa 5.11.2024 vyšiel článok, ktorý identifikoval prioritné ciele pre ukrajinské riadené strely s plochou dráhou strely BGM-109 Tomahawk, v prípade, že by boli dodané. Treba zdôrazniť, že práve mesiac november 2024 býva považovaný za mesiac zlomový, kedy úroveň strát spôsobovaných dronmi na bojisku prvýkrát prevýšila straty spôsobené ostatnými zbraňovými systémami. Tento faktor samozrejme mohol v nasledujúcom období prepísať poradie priorít nielen pre riadené strely s plochou dráhou letu Flamingo, ale aj kamikadze drony s dlhým doletom.
Ruské video o strele Flamingo potvrdzovalo pôvod jej motora v československom cvičnom lietadle L-39 Albatros:
Tak sa stalo, že úderu na Votkinsk predchádzal mimoriadne dôležitý strategický úder na Saransk, konkrétne továreň na výrobu optických vlákien, používaných pre FPV drony. Článok o Votkinsku vyšiel dňa 25.2.2026 večer CET a zhodou okolností už o 00:24 dňa 26.2.2026 zverejnili ruské Vedomosti krátky článok, ktorý sa tohto úderu týkal.
Píše sa v ňom: „Číňania zvýšili ceny optických vlákien pre ruských zákazníkov 2,5 až 4-násobne. Telekomunikačný trh sa obáva fyzickej nedostupnosti vlákien. Od roku 2026 čínski dodávatelia zvýšili ceny optických vlákien pre ruských zákazníkov 2,5 až 4-násobne. Pre Vedomosti o tom informovala Anastasia Bidželova, riaditeľka pre rozvoj a prevádzku komunikačných služieb v spoločnosti Telecom birži, a potvrdili to aj ruskí výrobcovia optických káblov Eurokabel-1 a Incab, ako aj jeden z najväčších operátorov magistrálnych sietí Transtelecom. Odborníci poznamenávajú, že nedostatok optických vlákien rastie nielen v Rusku, ale aj na celom svete v dôsledku boomu umelej inteligencie. Na Čínu pripadá viac ako 60 % svetovej produkcie optických vlákien a ruskí zákazníci ich kupujú za ceny na čínskom trhu, uviedol Leonid Konik, generálny riaditeľ spoločnosti ComNews Group. Začiatkom roka 2025 stálo vlákno G.652D, používané v optických kábloch pre telekomunikačných operátorov, v Číne 16 juanov za kilometer. Do konca roka 2025 sa cena zvýšila na 25 juanov za kilometer a do januára 2026 dosiahla 40 juanov (5€) za kilometer, hovorí.” Toľko ruský článok, ktorý následne spracoval ukrajinský vojenský portál militaryi.com.
Ten dodal, že: „ Situáciu (Rusom) ďalej komplikuje nedostatok plnohodnotnej domácej výroby. Jediný ruský závod – Optic Fiber Systems v Saransku – zastavil prevádzku na jar 2025 po útoku ukrajinského dronu. Odvtedy sa všetky vlákna dovážajú z Číny, pretože nákupy zo Spojených štátov a Japonska sú blokované sankciami.
Aj keby sa výroba obnovila, úplný prechod na materiály z domácich zdrojov zostáva problematický. Závod je závislý od dovážaných predliskov a vlastná ruská výroba týchto polotovarov je stále v počiatočných fázach. Dodatočný dopyt v roku 2025 prudko vzrástol v dôsledku používania optických vlákien v káblovo ovládaných FPV dronoch s dĺžkou vlákna až 50 km, ako aj rýchleho rozširovania dátových centier pre umelú inteligenciu.
V infraštruktúre umelej inteligencie sa všetky pripojenia medzi servermi s grafickými procesormi realizujú cez optické kanály a veľké klastre vyžadujú desiatky tisíc, ba až milióny kilometrov káblov. V dôsledku toho podľa čínskych analytikov Rusko v roku 2025 spotrebovalo približne 10,5 % svetovej produkcie optických vlákien, čo je takmer 60 miliónov kilometrov, zatiaľ čo predtým jeho podiel nepresiahol 1 %. Výrobcovia káblov varujú, že rastúce ceny vlákien nevyhnutne povedú k vyšším nákladom na káble a drahším telekomunikačným službám. To by mohlo ovplyvniť náklady na prenájom „tmavých vlákien”, budovanie magistrálnych chrbticových vedení a modernizáciu siete, ktoré teraz budú stáť výrazne viac, ako sa očakávalo. Účastníci trhu medzitým vidia hlavné riziko nielen v cene, ale aj vo fyzickej dostupnosti požadovaných objemov surovín.
Telekomunikační operátori situáciu pozorne sledujú. Rostelecom uviedol, že sleduje vývoj; MegaFon zdôraznil spoluprácu s rôznymi dodávateľmi na základe ekonomickej uskutočniteľnosti; a TransTeleCom informoval, že jeho existujúce káblové rezervy budú stačiť na realizáciu infraštruktúrnych projektov v prvej polovici roku 2026, hoci spoločnosť už zvažuje možnosť zmeny dodávateľa. Globálny nedostatok je ďalej podporovaný dopytom zo strany obranného sektora a technologických spoločností, ktoré zavádzajú infraštruktúru umelej inteligencie.”
Toľko pre zmenu ukrajinský článok a ako je vidieť tak informačná vojna beží na plné obrátky a obe strany sa snažia informačne prikrývať závod Optic Fiber Systems v meste Saransk, ktoré je hlavným mestom Mordvianska a nachádza sa v ruskom Povolží. Už prvý úder na tento závod však bolo možné predvídať a posilniť jeho protivzdušnú obranu pred dronmi.
Video informujúce o útoku na Saransk v noci 5.4.2025 identifikovalo závod ako jediného výrobcu optických vlákien v Rusku a snažilo sa predísť obnove výroby:
Útoky na sklady a výrobné kapacity ruských FPV a kamikadze dronov, vrátane pozemných UGV sa logicky stanú jednou z hlavných priorít a budú tam smerované strategické vzdušné údery, optimálne s použitím riadených striel s plochou dráhou letu alebo balistických rakiet. Na zariadenia ropnej a plynovej infraštruktúry vzhľadom na ich zraniteľnosť a riziko požiaru môžu úspešne útočiť aj kamikadze drony.
Informácie o snahe zvýšiť aspoň čiastočne odolnosť ropných zariadení v exportnom prístave Novorossijsk montážou ochranných klietok a sietí. Môže odtiaľ pochádzať aj budúca ropa pre SR:
Útoky budú smerované na objekty, kde sa drony opravujú, skladujú alebo skladajú. Príkladom je ukrajinský útok na bývalý autosalón Ford v Donecku dňa 8.3.2026, na mieste sa mala vykonávať konečná montáž a údržba pozemných dronov Kurier. Dňa 9.2.2026 bol zasiahnutý sklad v Rostove na Done, pričom malo byť podľa ukrajinských odhadov zničených 6000 FPV dronov. Toto všetko sú však drobnosti, s ktorými treba v priebehu takého konfliktu, aký na ukrajinskom bojisku práve prebieha počítať.
Väčšie priemyselné objekty, prípadne dokonca odolnejšej a staršej sovietskej konštrukcie, by mali byť okrem dronov napadnuté ukrajinskými riadenými strelami s plochou dráhou letu a balistickými strelami. Nemusí ísť nevyhnutne len o Flamingo, prípadne riadené strely s plochou dráhou letu vypúšťané z lietajúcich platforiem (ALCM) ako Storm Shadow a SCALP. Dňa 13.1.2026 bol pravdepodobne protilodnou riadenou strelou ukrajinskej výroby typu Neptun zasiahnutý cech závodu Atlant Aero v Taganrogu. Vyrábajú sa tam kamikadze drony Molniya, ktoré úspešne konkurujú kamikadze dronom Lancet, ako aj komponenty väčších prieskumných dronov Orion.
Logickým a veľmi dôležitým vojenským cieľom je miesto masovej výroby dronov Geraň – už predtým opakovane napadnutý závod v tatárskej Alabuge. Vystúpil opäť prezident Zelenský a snažil sa kvantifikovať množstvo doteraz použitých dronov Geraň, píšu sa články o najímaní domácich a zahraničných robotníkov na prácu v tejto priemyselnej zóne a posudzuje sa aj jej momentálny stav, vrátane podrobných satelitných snímkov.
Dramatizácia jedného dronového útoku na továreň v Alabuge v štýle západnej propagandy mala takmer 700 tisíc zhliadnutí na YouTube. Tento materiál bol zaujímavý tým, že presne uvádzal, ako si jeho autori predstavovali ruské pokusy o vedenie navigačnej vojny/ spoofing/ rádioelektronický boj proti tomuto konkrétnemu dronu:
Továreň na drony v Alabuge bude jedným z logických cieľov ďalších dronových útokov a ideálnym cieľom pre nasadenie riadených striel s plochou dráhou letu. Cieľom bude zníženie alebo zastavenie výroby dronov Geraň. Treba vziať do úvahy aj etnický faktor, továreň sa nachádza v Republike Tatarstan, podobne ako predchádzajúce ciele ďalekonosných úderov sa nachádzali v Mordviansku alebo Udmurtsku. Ich zásah spochybní v očiach etnických a jazykových menšín úspešnosť federálnej vlády v Moskve vo vedení ŠVO. Z dlhodobého hľadiska môže ísť o snahu vyvolať rozpad federácie a národnostnú nenávisť. Tu sa treba pozastaviť nad nulovou účinnosťou Ruskom prijímanej legislatívy, napríklad v oblasti internetovej šikany, ktorá je smerovaná voči etnickým celebritám a môže byť neskôr vydávaná za prejavy časti majoritnej populácie. Otázkou je, nakoľko je takáto kampaň podnecovaná zo zahraničia.
V čase písania tejto časti článku (prílohy boli hotové pred týždňom) sa Ukrajina prejavila viacerými informáciami, ktoré sa týkali pripravovanej výzbroje, ale aj novými útokmi, ktoré akoby sa viedli podľa scenára predpísaného týmto článkom.
Zverejnila sa informácia o dvoch zbraniach s dosahom okolo 200 km. Kamikadze dron FP-2 by mal na túto vzdialenosť niesť novú, ťažšiu a účinnejšiu bojovú hlavicu s hmotnosťou 158 kg namiesto pôvodných 105 kg. Okrem toho má byť vyvíjaná, prípadne už vyvinutá operačno-taktická balistická strela FP-7 so 150 km bojovou hlavicou a dostrelom rovnako 200 km, prípadne dostrelom 300 km s menšou bojovou hlavicou. Základom tejto strely sa stala protilietadlová raketa systému S-300.
Balistická strela FP-9 má už mať dostrel 855 – 1200 km a schopnosť zasiahnuť ciele v hlavnom meste Ruska Moskve, prípadne Petrohrad a to rovno 800 kg bojovou hlavicou. Ruská reakcia na správy o nových ukrajinských balistických strelách:
Ukrajina podnikla úder na Brjansk, podľa slov prezidenta Zelenského sa útočilo na továreň Kremnij El, čo je výrobca polovodičov a elektronických komponentov používaných pri výrobe balistických rakiet ako napríklad Iskander. Ak sa táto informácia neskôr potvrdí, ide v podstate o sekundárny úder na reťazec výroby týchto balistických striel po Votkinsku.
Pri útoku bolo použitých minimálne 7 riadených striel s plochou dráhou letu typu Storm Shadow britskej výroby, Moskva obvinila Britániu z podielu na ňom. Treba povedať, že ak boli ako nosiče tejto ALCM použité bombardéry Su-24, štartovali minimálne 4 stále bojaschopné stroje tohto typu. Ruská protivzdušná obrana nebola schopná účinne zasiahnuť nielen proti strelám samotným, ale ani proti dronu, ktorý útok snímal.
Dňa 9.3.2026 vystúpil náčelník generálneho štábu ukrajinských vojsk Syrský a uviedol, že údery na strategické objekty do hĺbky ruského teritória majú efekt. Pripísal im kredit za údajné zníženie počtu použití ruských FPV dronov o 18% vo februári 2026. Tiež za zníženie objemu ruskej rafinácie ropy o 24,8%. Táto informácia bola promptne doplnená o správu o útoku na ropnú rafinériu Tichoreck v ruskom Krasnodarskom kraji. Deficit palív však pravdepodobne neohrozí ruské ozbrojené sily a ak vznikne prebytok nespracovanej ropy, Rusko sa ju bude snažiť výhodne exportovať za súčasné vysoké ceny.
Tým sa vraciame späť do súčasnosti, Ukrajina obvinila Rusko z opätovného úderu na objekty ropovodu Družba v Brodoch, uvidíme či sa táto informácia potvrdí a či boli spôsobené nejaké materiálne škody na ropovode, ktoré by oddialili dátum jeho prípadného opätovného spustenia.
Rusko kontrovalo správou, že v noci odrazilo ukrajinský útok na infraštruktúru ropovodov v Krasnodarskom kraji. Píše sa v nej: „Kompresorové stanice Russkaja, Beregovaja a Kazačja boli včera napadnuté. Tieto zariadenia sú kritickou energetickou infraštruktúrou a zabezpečujú spoľahlivosť vývozu plynu cez plynovody Turkish Stream a Blue Stream.” Útok malo vykonať 10 ukrajinských dronov a na rozdiel od zásahu rafinérie Tichoreck bol úder na kompresorové stanice neúspešný a drony zničené. Ná útok reagovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí.
Zrejme R. Fico už začína chápať, že obstaranie zásob energetických surovín sa komplikuje a nie je veľký záujem o obnovenie dodávok prostredníctvom ropovodu Družba. Možno už po údere na Votkinsk sa mal informovať či strely Flamingo zhodou okolností neleteli priamo nad stanicou Kalejkino.
Rusi objektívne majú problémy s odrážaním ukrajinských strategických úderov v hĺbke svojho teritória a schopnosť predvídať ich by im výrazne uľahčila život. V kontexte nadchádzajúcej energetickej krízy a možnosti zabezpečiť dodávky energetických surovín – nielen im. (Možno bude potrebné v nasledujúcom období analyzovať skutočné problémy s vývozom ropy z oblasti Perzského zálivu, ktoré teraz vznikajú).
Treba to skúšať, nie vždy to vyjde. Jedným z najznámejších historických prípadov bola úspešná britská operácia Hydra v noci zo 17. na 18. 8. 1943. Nemcov sa vtedy Britom podarilo oklamať diverzným leteckým zväzom, ktorý smeroval na Berlín. Protivzdušná obrana hlavného mesta tak spustila paľbu na vlastné nočné stíhačky, ktoré mali údajne navyše aj reťazovú haváriu pri pristávaní kvôli nedostatku paliva. Skutočný bombardovací úder smeroval v troch vlnách na vývojové stredisko riadených striel s plochou dráhou letu V1 a balistických rakiet V2 a bol úspešný. Inteligentný a talentovaný náčelník generálneho štábu Luftwaffe Hans Jeschonnek sa 18.8.1943 po predchádzajúcich psychických problémoch a údajnom nervovom kolapse zastrelil. Protivzdušná obrana ríše sa ale bola schopná vysporiadať so svojimi úlohami až zhruba do marca 1944.
3. Protilietadlové vlaky – manéver silami PVO
Čo dáva možnosť predvídať vzdušné údery bolo vyjadrené vznikom prakticky samostatného komponentu PVO v Tretej ríši. Išlo o protilietadlové vlaky s plošinovými vozňami, na ktorých boli umiestnené protilietadlové delá kalibru 88, prípadne 105 mm. Bol to mobilný prvok protivzdušnej obrany štátu. Ak Nemci získali informáciu o pripravovanom nálete, posilnili fixnú zložku obrany cieľa. Touto témou sa zaoberá bloger, ktorý predpokladá, že tieto vlaky sa presúvali výlučne na miesto predchádzajúceho vzdušného úderu, aby pomohli odraziť sekundárny úder, ktorý v bombardovacej kampani spravidla prichádza po dorozviedke zasiahnutého cieľa. To by bolo neefektívne, časové rozpätie medzi týmito údermi mohlo byť variabilné, aj v závislosti od počasia a momentálnych priorít. Takisto nemalo zmysel tieto vlaky rozpájať niekde blízko frontovej línie na mieste vykládky logistických vlakov. Je to ale z hľadiska historickej fotodokumentácie zaujímavé video.
V súčasnosti môžu Rusi v prípade možnosti predvídať vzdušný úder využiť na dočasné posilnenie miestnej PVO okrem železničnej a cestnej dopravy aj vzdušnú logistiku. K dispozícii je okrem klasického transportného letectva aj zložka s kolmým štartom v podobe ťažkých vrtuľníkov Mi-26.
Záver a prílohy.
Na úvod záveru otázka prečo nacistické Nemecko vyhráva v poučkách v tomto článku a jeho prílohách?
a) Predovšetkým hlúpym novinárom z masmédií je dnes viac, než kedykoľvek predtým potrebné vysvetľovať, že vojna nie je lineárny proces.
b) Sú to poučky čiastočne už preskúmané počas studenej vojny okrem iného aj čs. historikmi a vďaka tomu je možné sa vyhnúť terminológii z konca studenej vojny, vojny v Perzskom zálive. V článku nebolo nikde použité slovo doktrína, paradigma alebo skratka COG. Bolo by to všetko potrebné vysvetliť a preto bol vybratý zjednodušený kognitívny model, ktorý je v súlade s prístupným verbálnym protokolom.
c) Článok sa tak nemusí venovať kontrastom, ktoré vznikajú medzi neschopnosťou odraziť údery na zjavné prioritné ciele a rozhodnutiami o dekapitácii alebo zajatí vládnuceho establišmentu v Iráne, resp. Venezuele. Alebo medzi bezprecedentným množstvom prostriedkov vzdušného napadnutia použitých Ruskou federáciou vo ŠVO a ich podielom na dosahovaných cieľoch tejto operácie, najmä v situácii, keď Syrský hovorí o preberaní iniciatívy..
Rusi majú možnosti pokračovať vo vedení ŠVO aj bez vlastných zlepšení, resp. po prípadnom zničení všetkých strategických cieľov v dosahu ukrajinských rakiet Flamingo a dronov s dlhým doletom. Vzhľadom na absenciu historickej skúsenosti so strategickým bombardovaním ale nedokážeme spoľahlivo predvídať, ako sa budú Rusi správať v prípade, že ciele ukrajinskej strategickej vzdušnej kampane budú skutočne dosiahnuté.
Za prvé môžu motivovať viac ľudí aby sa dobrovoľne prihlásili do vojenskej služby a nakupovať vojenský materiál v zahraničí. Denno denne, bez môjho vlastného želania som “zásobovaný” informáciami o stave ruskej ekonomiky odporcami prezidenta Putina, ich spoločným menovateľom je konfiškácia vkladov ruských občanov v bankách ako zdroj financovania ďalšieho priebehu ŠVO. K týmto fámam zatiaľ jediná poznámka, nech si Rusko skúsi najprv prepočítať Giniho koeficient ak takto skutočne uvažuje. Táto alternatíva pritom predstavuje riziko pre ďalší vnútropolitický vývoj v Rusku. V súvislosti s rastom cien ropy po americko-izraelskom útoku na Irán sa, zvlášť v súbehu s prípadným oslabením kurzu rubľa, stáva sa možnosť konfiškácie vkladov menej naliehavou. Za predpokladu, že bude Rusko schopné ropu exportovať za vyššie ceny. S každým dolárom, o ktorý bude barel ropy stáť viac, ochota ukrajinského vojensko-politického vedenia opätovne spustiť ropovod Družba bude logicky klesať. Naopak ropná a plynová infraštruktúra, zvlášť pokiaľ umožňuje export energetických surovín sa stane prioritným cieľom strategických vzdušných úderov ukrajinských vojsk.
Za druhé, očividná možnosť je čiastočná alebo úplná mobilizácia, ktorá sa javí ako veľmi dobrý variant nielen dlhodobým podporovateľom V. Putina. Aj veľmi múdri ľudia, ktorí svoj intelekt od začiatku nasadili výlučne do boja proti Rusku predvídajú úspech tejto variante, dokonca aj porovnaní s jej čiastočným prevedením v septembri 2022. Pod heslom prezidenta Putina „My sme ešte poriadne nezačali bojovať” ju považujú za najviac pravdepodobnú a plná mobilizácia by spôsobila kolaps ukrajinského odporu bez ohľadu na použitú výzbroj a dosiahnuté ukrajinské úspechy pri vedení strategických vzdušných úderov. Reč tu nejde len o početnej prevahe ale najmä o príleve ľudí schopných riešiť praktické problémy a reagovať na zmenu situácie, na rozdiel od kádrových dôstojníkov.
Za tretie. Použitie taktických jadrových zbraní, spomenuté už v článku o Votkinsku sa aktualizovalo, aj s ohľadom na medzinárodný vojensko-politický vývoj a rozpútanie nových konfliktov na blízkom a strednom východe. Ak by tam niekto neskôr nukleárne zbrane použil v boji, Rusom by to uľahčilo rozhodovanie, vpísali by sa do nového štandardu a mohli by si zvoliť alternatívu, ktorá má svoje prednosti pred dvoma vyššie menovanými. Bolo by to pre mňa sklamanie a pocit zbytočne vykonanej práce za uplynulé roky. Alternatívna použitia jadrových zbraní, hoci aj v nejakej slepej uličke na bojisku a ďaleko od veľkých mestských aglomerácií by mala zvučať ako varovanie pred ďalšou eskaláciou ukrajinského konfliktu, bez ohľadu na to, či nešťastnou náhodou prichádza z kompletne vadnej a na hlavu postavenej SR alebo odinakiaľ.
Príloha 1. Black friday – iniciatíva miestnych veliteľov
Príloha akoby dodaná just in time, bola zverejnená v rovnaký deň, ako vyšiel môj článok o Votkinsku a prepisovala dovtedy platnú históriu boja nad nórskym fjordom Førde. Začiatkom roka 1945 sa nemecký torpédoborec Z33 silne udrel o dno a musel byť odtiahnutý do Baltského mora kvôli opravám. Cestou ho spozorovali prieskumné lietadlá. Vplával do fjordu. Každú väčšiu nemeckú loď považovali Briti za strategický cieľ, bez ohľadu na jej stav.
Podobný prístup sa dnes prejavuje aj na ukrajinskom bojisku a aj vo vzťahu k iránskym lodiam, dňa 2.3.2026 napríklad došlo k poškodeniu ruskej fregaty Admiral Essen schopnej niesť riadené strely s plochou dráhou letu Kalibr ukrajinským dronom. Vhodným alternatívnym cieľom na mori sa za súčasných okolností stávajú tankery a lode na prepravu skvapalneného plynu, predovšetkým ruskej tieňovej flotily.
A tak, zo Škótska odštartoval úderný letecký zväz (Strike force) vedený veľmi skúsenými austrálskymi a kanadskými posádkami. Bol tvorený najmenej 31 ťažkými dvojmotorovými stíhačkami Bristol Beaufighter, 10 stíhačkami P-51 Mustang a dvoma záchrannými bombardérmi Warwick. Rutinná misia na dorazenie vojnovej lode sa zmenila na najväčšiu porážku „Strike force” za celú vojnu. Stačilo jediné neštandardné rozhodnutie veliteľa nemeckého lodného zväzu. Vplával hlbšie do fjordu. Náhoda vynútená okolnosťami? Evidentne sa mu nechcelo umrieť podľa spojeneckého scenára. Vybral si miesto pre svoj potenciálne posledný boj inteligentne a zrejme zámerne. Svedčí o tom fakt, že nechal z diel rozstrieľať ľad. To umožnilo menším podporným lodiam s protilietadlovou výzbrojou do určitej miery manévrovať aj v úzkom fjorde a viesť paľbu za pohybu. Samotný torpédoborec sa mohol viac priblížiť k brehu a vo výsledku bol troch strán tesne obklopený pomerne strmými svahmi fjordu. Nemci navyše získali právo prvej rany v nadchádzajúcej bitke. Miesto, ktoré nemecký veliteľ vybral sa presne zhodovalo s miestom, kde „strike force” letiaca posledných 10 minúť nad pevninou paralelne s pobrežím plánovala obrat vľavo nad fjord a útok s výletom nad more smerom do Škótska. Že nejde všetko podľa plánu si spojeneckí piloti uvedomili až po inkasovaní prvých zásahov protivzdušnej obrany, keď zistili, že žiadne lode sa naľavo nenachádzajú a paľba prichádza priamo zospodu. Prijali intuitívne, ale v danej situácii zlé riešenie letieť vpravo, hlbšie do vnútrozemia a uskutočniť útok podľa pôvodného plánu, teda s výletom nad more. Už pri pohľade do spätného zrkadla asi bolo zrejmé, že to nebude možné, lebo lietadlá by pri vyberaní útoku mohli vletieť do svahu fjordu. Jediná možnosť bola obletieť cieľ a útočiť z opačnej strany, teda smerom do vnútrozemia. Toto rozhodovanie a opätovné zoradenie sa, zabralo vyše štyri minúty. Keď sa útok začal, na Beaufightery z nízkej oblačnosti spadlo 12 nemeckých jednomotorových stíhacích/bitevných stíhacích lietadiel Fw-190A-8/F-8. Spojenci mali vypočítané všetko skvele. Z miesta, nad ktorým vleteli pri lete nad morom zo Škótska nad nórsku pevninu to bolo nad fjord Førde 10 minút letu. Ak by boli v tomto momente spozorovaní, nemecké stíhačky z letiska Herdla by prileteli o päť minút neskôr. Potom sa mohli rozhodnúť, či poletia nad otvorené more prenasledovať strike force, bez akejkoľvek istoty, čo ich tam čaká. Tých 5 minút však už ubehlo.
V nasledujúcich minútach si nemeckí piloti nárokovali 8 Beaufighterov a jeden Mustang. Britský nárok bol pôvodne dve stíhačky Fw-190 ale aj priložené video zachováva neskôr historikmi rozšírenú verziu o strate najmenej 4 nemeckých lietadiel. Isté je, že v 9 zostrelených Bristol Beaufighter padlo 13 skúsených pilotov a 5 bolo zajatých. Padol aj pilot Mustangu. Komické je, že oficiálna verzia 80 rokov na rozdiel od videa stále uvádza 14 mŕtvych vrátane pilota Mustangu a 4 zajatých. To nesedí, Beaufigher bol dvojmiestny a Mustang jednomiestny. Na nemeckej strane padli obaja piloti, vrátane veliteľa, leteckého esa so 70 nárokovanými zostrelmi Rudiho Linza. Víťazstvo si však jednoznačne pripísali Nemci. Ďalší poškodený Beaufighter bol odpísaný po núdzovom pristátí v Škótsku a torpédoborec Z33 pokračoval v plavbe do Baltského mora. Keď tam v apríli dorazil, zistil, že už tam pre neho nie je žiadne palivo a bol prevedený do rezervy. Odtiaľ po vojne smeroval k sovietskemu námorníctvu, ako Проворный slúžil do roku 1954 ako sovietska vojnová loď, potom ešte rok ako tréningová a do požiaru v roku 1960 ako plávajúca ubytovňa. Potom bol zošrotovaný.
Inteligentný a iniciatívny nemecký veliteľ prijal jedno neštandardné riešenie, ktoré mu darovalo sériu výhod a zachránilo život aj zverené plavidlo. Kde môžu Rusi nájsť takýto personál? Momentálne už viditeľne nervozny polyhistor Pereslegin navrhuje Putinovi čiastočnú alebo úplnú mobilizáciu, ktorá priniesla obrovskú zmenu už v prvej vlne v septembri 2022. Ruské vojská sa namiesto neschopných kariérnych kádrových dôstojníkov nasýtili ľuďmi z civilu zvyknutými z civilu riešiť praktické problémy. Vytvorili protiváhu ukrajinským dobrovoľníkom, ktorí ruských kádrových dôstojníkov porážali niekoľkými mobilnými aplikáciami.
Stačí sa pozrieť na skvelé obstarávacie tradície slovenského rezortu obrany, konsolidácia bude trvať večne, obranyschopnosť SR sa nikdy radikálne nezvýši, toaletný papier v nemocniciach nikdy nebude ale títo ľudia sa budú stále považovať za odborníkov. Ak je za tým aj čosi iné, v podmienkach nešťastnej SR sa to nikdy nedozvieme a nikto za to neponesie priamu zodpovednosť.
Treba dodať, že Bristol Beaufighter bol veľmi užitočným a všestranným lietadlom vyrobeným v počte takmer 6000 kusov. Bol jedným z prvých lietadiel na ktoré sa dával radar a v konfigurácii nočnej stíhačky na ňom lietali aj úspešní čs. noční stíhači v Británii a ako jedna z mála zahraničných zbraní sa dodával USA v rámci akéhosi reverzného lend-leasu.
2. Black sunday – operácia Tidal wave, masaker stíhačiek P-38 a diverzifikácia spôsobov akvizície cieľa a včasného varovania
Zo starostlivo naplánovanej a kreatívnej americkej operácie na zničenie rumunských ropných polí a rafinérií sa stala ťažká porážka amerických štvormotorových bombardérov. Mohol byť zasadený knokaut nemeckému vojnovému úsiliu v situácii, kedy stúpala výroba syntetického benzínu ale nebola možná výroba syntetickej nafty. Do podobnej situácie sa v prípade zastavenia dodávok energetických surovín dostať aj EÚ, menovite nešťastná SR v opačnom garde, pretože v „benzínových” USA by bol nafty nadbytok a dá sa exportovať efektívne a relatívne lacno do európskych prímorských štátov.
Ale reč bude o tom, čo sa stalo 1.8.1943. Úpešne odštartovalo 177 zo 178 štvormotorových bombardérov B-24 Liberator. Starostlivo na misiu na hranici vtedajších ľudských aj technických možností pripravovaných. Odmontované boli drahé bombové zameriavače Norden a vedúce stoje dostali dva dodatočné guľomety ovládané pilotom. Bomby mali časovače nastavené na 45 sekúnd až 6 hodín, čo malo sťažiť záchranné práce a hlavným dôvodom bol profil letu. Po štarte z letísk v Líbyi sa malo letieť pod radarom nad hladinou Stredozemného a Jadranského mora,albánske pohorie Pindus, dnešné Macedónsko a Bulharsko do Rumunska, nad Ploiesti a podľa možností späť do Líbye. Ak nie, let ponad neutrálne Turecko do sýrskeho Aleppa, prípadne aj do ZSSR, konkrétne do prístavu Batumi v Gruzínsku.
Prvé problémy sa začali už nad Stredozemným morom, jeden z bombardérov, ktoré boli extrémne preťažené najmä dodatočným palivom stratil ovládateľnosť a havaroval. Stroj, ktorý mu mal pomôcť sa takmer zrazil s iným bombardérom a keď nenašiel preživších, nedokázal nabrať výšku a vrátil sa späť. Po ňom sa otočilo ešte zhruba 10 ďalších bombardérov a už nad morom sa jednotlivé formácie začali rozpadávať. Definitívne v oblačnosti nad nad albánskymi horami, kde sa úplne stratila synchronizácia medzi jednotlivými formáciami ale Američania tvrdohlavo dodržiavali rádiové ticho. Nemuseli. Nad Bulharskom ich zaznamenal nemecký radar a hneď sa objavili aj bulharské stíhačky československej výroby Avia B-534. Niektoré bulharské stíhačky začali už predpoludním ako prvé útočiť a Ploiesti sa pripravovalo na odrazenie útoku. Bol to po Berlíne, Viedni a Porúrí štvrtý najťažšie chránený cieľ v Európe (okrem stíhačiek aj stovky ťažkých protilietadlových diel a batérie stredných a ľahkých protilietadlových diel a guľometov, dymové generátory, 23 barážových balónov s oceľovými káblami natiahnutými pod nimi, dokonca špecialita Gerstenberga, protilietadlový vlak, s ktorým zviedli za jazdy duely palubní strelci amerických bombardérov, 15 rádiolokátorov Wurzburg). Prvé zostrely dosiahli Rumuni na IAR-80 a Američania prerušili rádiové ticho, lebo jedna z útočných skupín začala sledovať nesprávnu železničnú trať a letela namiesto na Ploiesti do Bukurešti. Vo výsledku bola medzi krajnými útočiaciami formáciami až 60 míľová medzera a nad cieľ prichádzali postupne, čo uľahčovalo jeho obranu. V prízemnom lete sa do zhruba priestoru cieľa dostalo asi 162 bombardérov, ale niektoré bombardovali sekundárne ciele. Z politických dôvodov bolo pri tomto nálete vylúčené bombardovanie mesta a útok sa mal sústrediť na petrochemické ciele. Zahynulo len 101 civilistov, viac než polovicu tvorili trestankyne rumunskej ženskej väznice, do ktorej narazil zostrelený bombardér.
Američanom sa podarilo niekoľko zásahov ale niektoré z cieľov boli pri útoku úplne minuté. Josepha Goebbelsa, to utvrdilo v názore, že americké letectvo ušetrilo zariadenia americkej spoločnosti Standard Oil a namiesto toho zaútočilo iba na britské, belgické a francúzske aktíva. Vo výsledku, kapacita rafinérií po náletoch klesla na 40 percent, rumunským robotníkom a približne 10 000 núteným nasadeným osobám sa však podarilo do 18. augusta 1943 opraviť zariadenia do takej miery, že produkcia mohla opäť vzrásť na 80 percent úrovne spred útoku, čiastočne vďaka predtým nevyužitej produkčnej rezerve.
Podľa niektorých zdrojov už októbri dosiahla produkcia rumunskej ropy nový rekord a prevádzka najviac zasiahnutých zariadení sa úplne obnovila v novembri a decembri 1943. Dnes tieto rumunské výkony kontrastujú s údajnými problémami Ukrajiny pri obnove prevádzky na ich úseku ropovodu Družba a prezident Zelenský bude musieť skôr či neskôr hľadať politické argumenty namiesto technických, ak už jeho prevádzku nechce vôbec obnoviť. Ide predsa len iba o potrubnú prepravnú kapacitu a nie rafinériu.
Dobový propagandistický dokument pochopiteľne vydával operáciu Tidal wave za rezolútny úspech:
Bolo to ďaleko od pravdy aj keď za misiu bolo udelených 5 Medailí cti, najviac v histórii najvyššieho amerického vyznamenania. Straty boli dovtedy najťažšie za celý priebeh vojny. Američania stratili najmenej 53 bombardérov B-24 vrátane 44 zostrelených a ďalšie boli internované po núdzovom pristátí v Turecku alebo pristáli na vode. Niektoré na základni britskej RAF na Cypre, ktorá sa po čase opäť dostala do aktuálnych správ.
Do Líbye sa vrátilo 88 bombardérov, z ktorých 55 bolo poškodených a sekundárny nálet s 33 strojmi nepripadal do úvahy. Padlo 310 letcov a 108 bolo zajatých. Ďalších 78 bolo dočasne internovaných v Turecku a 4 sa dočasne stali Titovými partizánmi. Rumuni stratili dve stíhačky, Nemci päť. Celkovo padlo 19 rumunských a nemeckých vojakov, necelá stovka bola zranených. Posledný B-24 priletel do Líbye s 365 dierami po súboji s bulharskými Avia B-534 (vyzbrojené len guľometmi kalibru 7,92 mm) 14 hodín po štarte.
Bol úspech obrany Ploješti náhodný? Dnes už vieme, že nemecká rádiová stanica v Aténach zachytila správu o štarte veľkého zväzu bombardérov, dešifrovala ju a v predstihu odoslala, okrem iného aj na správnu adresu – Jagdfliegerführer Rumänien. Osobne som na 100% presvedčený, že Gerstenberg vedel, že Američania priletia, ale počkajme ešte pár desaťročí na to, čo povedia archívy.
Nikdy viac sa Američania v prízemnej výške štvormotorovými bombardérmi na Ploiesti zaútočiť nepokúšali a jeho obrana sa aj na úkor ríše posilňovala deficitnými ťažkými protilietadlovými kanónmi kalibru viac než 88 mm. Dňa 10.6.1944 sa 75 amerických dvojmotorových stíhačiek P-38 Lightning (stíhačka piatej generácie F-35 je podľa nej pomenovaná Lighning II) pokúsilo zaútočiť na Ploiesti v nízkej výške.
Trasa amerických stíhačiek preťažených prídavným palivom a bombami viedla na rumunským letiskom, ktorého okolie bolo rumunským pilotom dokonale známe. Rovnako ako informácia, že Američania tadiaľ v nízkej výške poletia. Rumuni dostali rozkaz čakať vo výške len 4000 stôp (len 1200 m!!!). V nasledujúcich štyroch minútach si 26 rumunských stíhačiek nárokovalo zostrel 24 amerických P-38 pri vlastných stratách 3 lietadiel. Americká verzia je samozrejme iná a dodnes sa obchádza priznanie rozsahu a príčin vlastných strát, pri zjavnom navyšovaní tých rumunských. Faktom, je že Rumuni mohli letieť nasledujúci deň a o dva a pol mesiaca neskôr 23.8.1944 Rumunsko prešlo na stranu protihitlerovskej koalície.
Rumunské vojská sa potom podieľali na oslobodzovaní SR, vrátane vzdušných síl. Naopak 82. stíhacia skupina dostala od Roosvelta Presidential Unit Citation za účasť na tejto misii. V roku 1944 Rumunsko exportovalo 2115711 ton ropných výrobkov (pokles o 33% oproti roku 1943), z toho 1288611 do Nemecka, 3312 ton do Talianska a 744082 ton do ZSSR. O tejto štatistike si opäť každý môže utvoriť vlastný názor aj v kontexte prerušených dodávok cez ropovod Družba. Ostáva dodať, že dokumentárny film o prepustení amerických letcov zostrelených nad Ploiesti daboval budúci americký prezident Ronald Reagan.
Rusi by mali diverzifikovať spôsoby získavania informácií o vzdušných úderoch a takisto o cieľoch nachádzajúcich sa už vo vzduchu. Netreba sa viac spoliehať na skvelé rádiolokátory raketových komplexov protivzdušnej obrany, ktoré zostrelia hviezdu smrti ale zničí ich malý dron. Možnosti boli navrhované už pred začiatkom ŠVO, talentovanými ľuďmi a futurológmi, ktorých názory a prognózy ani v Rusku nedostávajú priestor. Max Kalašnikov napríklad navrhoval umiestnenie senzorov na aerostaty dlho predtým, než sa touto myšlienkou začalo ruské velenie zaoberať. Existujú aj vhodné softvérové možnosti, mobilný telefón s vhodnou aplikáciou by mal byť z polohy majiteľa a záznamu letiaceho dronu schopný vypočítať jeho približnú výšku a dráhu letu a odoslať túto informáciu na server, ktorý ju agreguje pre centrum velenia PVO. Takého aplikácie sa vyvíjali oboma stranami konfliktu na Ukrajine aj v Rusku, je možné sa zaoberať aj myšlienkou ich povinného stiahnutia na celoruskej úrovni.
P.S. Moment! Ak som v prechádzajúcom článku, ktorý mal byť opäť vyvážený, nebol vo vzťahu k Rusom stručný, dá sa zhrnúť do jednej vety, ktorá si nekladie za cieľ využiť poslednú príležitosť, ešte ich v tomto článku niečím uraziť. Teda, čisto v rovine alternatívnej histórie: „Briti by dňa 26.6.1941 nestratili iba líder Moskva.”
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
