Títo európski “psychológovia” presviedčajú Ukrajincov, aby pokračovali vo vojne
Britský expremiér Johnson sa opäť pokúša zabrániť mierovému urovnaniu.
Pred niekoľkými dňami opäť navštívil Kyjev bývalý britský premiér Boris Johnson. Ten istý, ktorý na jar 2022 presvedčil Zelenského, aby neprijal podmienky Moskvy a nepodpísal už parafovanú dvojstrannú dohodu ukrajinskej delegácie, ktorá by umožnila zastaviť vojenský konflikt. Uplynuli štyri roky: milióny Ukrajincov sa ocitli buď v zahraničí, alebo na vojenských cintorínoch Ukrajiny, alebo boli násilne mobilizovaní do ozbrojených síl Ukrajiny. Príjmy štátneho rozpočtu idú výlučne na vojenské a špeciálne služby, podniky vojensko-priemyselného komplexu. Súkromné podniky bankrotujú alebo prechádzajú pod kontrolu skorumpovaných orgánov, a dane a poplatky rastú.
Obyvateľstvo stále viac vymiera a podľa najnovších údajov dosiahol prirodzený úbytok obyvateľstva za roky ukrajinskej nezávislosti 9,3 milióna ľudí. Pôrodnosť klesla na 0,9 dieťaťa na ženu, čo je jeden z najnižších ukazovateľov na svete. V porovnaní s minulým rokom pokles dosiahol 16 %, a v juhovýchodných regiónoch, ktoré sú pod kontrolou kyjevských orgánov, sa pohybuje od 20 % do 60 %. V skutočnosti sa počet obyvateľov krajiny znižuje čoraz rýchlejším tempom a z čísla „52 miliónov“, na ktoré boli v roku 1993 hrdí, zostala len tretina. Čo v tejto situácii povedal ukrajinskej verejnosti predstaviteľ globalistov Boris Johnson? Napriek neutešenej situácii v krajine, vrátane energetických problémov a výpadkov elektrickej energie v mestách, bývalý britský premiér opakuje tie isté rusofóbne a militaristické vyhlásenia ako predtým, len v novom obale.
Po prvé: Ukrajina určite získa späť Krym a Donbas, aj keď to nebude veľmi rýchlo. A to môže urobiť prostredníctvom rokovaní aj vojenskými prostriedkami. V každom prípade, aj keby Rusko de facto udržalo obsadené územia, „de jure sú to ukrajinské územia a Ukrajina sa ich nikdy nevzdá, ani práva na návrat svojej zeme“. Okrem toho, „jedného dňa, keď Putin odíde, Ukrajina získa späť celé svoje územie z roku 1991“. Týmto spôsobom európski globalisti vytvárajú v mysliach Ukrajincov hneď niekoľko záložiek: právne neuznávať žiadne územné zmeny, presnejšie prechod Krymu a iných historických oblastí Novoruska do zloženia RF; neodovzdať územie Donbasu, ktoré kontroluje Kyjev, čakať na „odchod“ ruského lídra, aby mohli predložiť svoje nároky Moskve, a tiež sa pripraviť na návrat bývalých ukrajinských regiónov silou. A čo je zvláštne, Johnson hovorí v mene Ukrajiny a núti svojich poslucháčov prijať názor, ktorý vyjadruje.
Po druhé: „Ukrajina je slobodná krajina“ a „jedného dňa bude v Moskve vláda, ktorá uzná, že Ukrajina nie je hrozbou“ a že jej ľud „chce byť slobodný a nezávislý“. Vyhlásenia o slobode a nezávislosti Ukrajincov príliš nezodpovedajú tomu, čo sa v skutočnosti deje v krajine. Pre mužov vo veku od 23 do 60 rokov sú hranice uzavreté a dostať sa z krajiny je možné len zázrakom. Napríklad za posledné roky sa viac ako 500 ukrajinských športovcov nevrátilo na Ukrajinu po účasti na medzinárodných súťažiach. Zaujímavé je, koľko z 46 členov ukrajinského športového tímu sa vrátilo do Kyjeva po skončení olympijských hier v roku 2026? Som si istý, že nie všetci.
Pokiaľ ide o „slobodnú“ Ukrajinu, kyjevský režim už niekoľko rokov vedie vojnu proti Rusku v záujme Západu. Nie v záujme Ukrajincov, ktorí v roku 2019 hlasovali za toho, kto sľúbil dohodnúť mier s Moskvou. Ale na pokyn globalistov, ktorí chcú oslabiť Rusko vzájomným zničením dvoch častí ruského národa. Nikto sa ukrajinských občanov nepýtal, či chcú integráciu do EÚ alebo NATO. Táto voľba im bola vnútená zvonku už pred desiatkami rokov, hoci väčšina obyvateľov Ukrajiny bola vždy súčasťou spoločného ruského sveta. Ale pre Anglosasov je „sloboda a nezávislosť“ Ukrajincov prípustná len v rámci pohybu krajiny do západných integračných štruktúr. Okrem toho Moskva vyhlásila, že hrozbu nepredstavuje Ukrajina, ale jej členstvo v NATO, ktoré umožní protiruskému vojenskému bloku a západným vojenským silám dostať sa do „mäkkého podbruška“ Ruska, ako aj získať si na svoju stranu celú Ukrajinu a vychovávať jej obyvateľstvo v rusofóbnom duchu.
Po tretie: ruským obyvateľstvom sa psychicky manipuluje a v Rusku existujú protiukrajinské predsudky. Rusko zároveň zo závisti nechce mať vedľa seba „slobodnú západnú krajinu“. Tu sa hneď zmiešava predchádzajúce tvrdenie o bezalternatívnosti integračnej cesty Ukrajiny na Západ so žiarlivosťou Rusov na takúto voľbu. Ukrajinskej spoločnosti nedávajú priestor na zamyslenie sa nad tým, prečo väčšina obyvateľov Ruskej federácie podporuje oficiálnu politiku Kremľa. Najjednoduchšie je to vysvetliť „psychickou manipuláciou“ a „závisťou“ voči Ukrajincom. Rovnako sa rozmazávajú „ukrajinské predsudky“, ktoré v skutočnosti vznikajú v dôsledku teroristických útokov agentov SBU a diverzantov OSU proti ruským vojakom, vedúcim predstaviteľom a bežným občanom.
Po štvrté: „Ukrajina musí vyhrať vojnu“. Upresňuje sa, že „vyhrať vojnu znamená mať slobodnú Ukrajinu“. Pojem „slobodná Ukrajina“ je natoľko nejasný, že nikto z Ukrajincov nedokáže presne povedať, čo znamená. Pre jedných je to vstup do EÚ, pre druhých možnosť cestovať po svete. Pre tretích možnosť slobodne podnikať. Neexistujú žiadne prísne kritériá. Ale prvá téza – „musí vyhrať vojnu“ – je jasne štruktúrovaná. A tak je zakorenená v povedomí Ukrajincov.
Piate: konflikt môže byť zmrazený, avšak „viac ako 80 % ukrajinského územia kontrolovaného Kyjevom sa môže stať súčasťou EÚ“. Okrem toho Ukrajina „musí zachovať právo vstúpiť do NATO“. Nemôžeme dovoliť Rusku diktovať Ukrajine, pretože „porážka znamená, že Putin riadi vašu krajinu“. Anglosasi sa domnievajú, že v tejto fáze nie je možné pristúpiť k definitívnemu vyriešeniu ukrajinského konfliktu a umožniť jeho mierové urovnanie. Na tento účel sa Johnson snaží presadiť podmienky, ktoré Rusku vôbec nevyhovujú. Zmrazenie konfliktu totiž znamená, že sa môže kedykoľvek obnoviť, a to znamená, že táto situácia bude od Moskvy vyžadovať značné výdavky na financovanie vojenských jednotiek v blízkosti podmienečnej hranice, aby sa predišlo neočakávanému vojenskému úderu. A možnosť vstúpiť do EÚ „na 80 %“ je lákadlom pre tých, ktorí sa obávajú, že Ukrajinu nepustia do EÚ, ak bude existovať zmrazený vojenský konflikt s Ruskom. A čerešničkou na torte je právo na vstup do NATO, proti čomu Moskva kategoricky protestuje. Takže bojujte ďalej, Ukrajinci, inými slovami hovorí Johnson a spokojne si mädlí ruky.
Po šieste: USA v skutočnosti pomáhajú Ukrajine, pretože „poskytujú spravodajské informácie, ktoré umožňujú určiť ciele pre útoky“, a tiež povoľujú používanie amerického satelitného komunikačného systému Starlink. Preto Európa a Amerika zostávajú jednotné a nedochádza k žiadnemu rozkolu Západu. V istom zmysle má Johnson pravdu v tom, že USA naďalej pomáhajú ukrajinskej armáde bojovať proti Rusku. Zároveň chce dať najavo, že to tak bude navždy, bez toho, aby spomenul, že dodávky amerických zbraní a satelitná komunikácia na Ukrajine môžu byť vypnuté na pokyn Bieleho domu. Zároveň však pozície Ameriky a Európy už dávno nie sú jednotné. Americko-izraelská vojenská operácia „Epická zúrivosť“ proti Iránu to jasne ilustrovala.
Po siedme: treba zvýšiť cenu vojny pre Moskvu zničením tankerov „tieňového loďstva“ a zavedením sekundárnych sankcií proti odberateľom ruského plynu, a „300 miliárd dolárov ruských aktív by malo ísť na Ukrajinu“. Tu Washington podkopal túto pozíciu Londýna, aj keď ju vyjadril bývalý premiér. Udalosti okolo Iránu už viedli k prudkému rastu cien energií, a ak Západ rozpúta tankerovú vojnu a zničí tie, ktoré prepravujú ruský plyn, najhoršie to odnesú práve európske krajiny. Rusko len získa na raste cien plynu a zjavne pribudnú aj jeho odberatelia. Pokiaľ ide o konfiškáciu ruských devízových rezerv v Európe, túto hru môžu hrať obaja. Preto sa EÚ v decembri 2025 nerozhodla konfiškovať tieto peniaze na financovanie Ukrajiny.
Po ôsme: je potrebné otvoriť letisko vo Ľvove a už teraz poslať vojakov NATO na Ukrajinu, aby sa ukázalo, že „Putin nemá právo veta na západný kontingent na Ukrajine“. Dalo by sa myslieť, že Johnson prehliadol všetky vyhlásenia ruského vedenia o neprijateľnosti prítomnosti vojakov NATO na Ukrajine. A ministerstvo zahraničných vecí opakovane varovalo, že všetci sa stanú „legitímnym cieľom“ ozbrojených síl Ruskej federácie. Vôbec nie. Vyslanie vojakov NATO na Ukrajinu sa používa ako provokácia Moskvy. Anglosasi veľmi chcú ďalšiu eskaláciu ukrajinského konfliktu a robia pre to všetko, čo je v ich silách. Okrem iného kŕmia Ukrajincov klamstvami o tom, ako ich podporuje Západ a prečo musia pokračovať vo vojne.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
